20. storočie bolo obdobím veľkých konfliktov, ktoré začali prvou svetovou vojnou, pokračovali ešte tragickejšou druhou svetovou vojnou a vyvrcholili dlhotrvajúcim napätím medzi západnými a východnými mocnosťami vo forme tzv. studenej vojny, ktorá trvala až do roku 1991. Nakoľko neustále pretrvávali vojnové konflikty, mocnosti súťažili aj vo vývoji rôznych zbraní. Ak jedna mocnosť prišla napr. s novou puškou, druhá mocnosť prišla onedlho s odpoveďou vo forme vlastnej novej pušky.
V prvej svetovej vojne (1914 - 1918) bolo použitých množstvo zbraní, ktoré boli vyvinuté pred prvou svetovou vojnou. Prvá svetová vojna však priniesla aj vývoj úplne nových guľových zbraní s cieľom mať účinnejšie zbrane ako nepriateľská strana. Poďme sa spolu pozrieť na to, ktoré zbrane použité v prvej svetovej vojne sa stali legendami.
Puška ako Symbol Prvej Svetovej Vojny
Prvá svetová vojna. Aká zbraň sa vám vybaví pri týchto slovách? U mnohých to zrejme bude puška s bajonetom. Na začiatku vojny skutočne mohla byť jej symbolom. Vývoj zbraní však počas štyroch rokov vojny napredoval desivým tempom a v roku 1918 by už symboly bojov boli zrejme iné. Medzičasom totiž do bojov zasiahli prvé tanky, plameňomety, vo veľkom sa využíval nevyspytateľný jedovatý plyn, na oblohe si svoju nesmrteľnosť vydobyli prvé letecké esá. Na konci Veľkej vojny by ju už zrejme lepšie reprezentovali ľahké automatické zbrane. Tie mali v prvej svetovej vojne väčšiu váhu ako tanky či lietadlá.
Vývoj Zbraní Počas Vojny
Zákopy, do ktorých sa hneď na začiatku vojny zakopali vojaci na oboch stranách bojiska, priamo podmienili vznik nového bojového stroja - tanku. Akýkoľvek výpad cez územie nikoho, pokryté a podkopané mínami, znamenal veľké straty. Námorná veľmoc Británia sa preto inšpirovala bojovými loďami. Prečo nevytvoriť obrnenú loď pre súš? Briti tank Mark I prvýkrát využili v bitke pri Somme, išlo však skôr o experiment, nestal sa rozhodujúcou zbraňou bitky. V roku 1917 už mali vlastný tank aj Francúzi. Renault FT17 bol výnimočný tým, že ako prvý mal delo umiestnené v otočnej veži navrchu, teda koncept, ktorý využívajú tanky dodnes. Tanky Mark i Renault boli v boji prvýkrát naozaj masovo použité v bitke pri Cambrai na prelome novembra a decembra 1917. Dohoda v boji využila takmer 400 tankov, z nich však Nemci asi 180 zničili.
Aj ďalšiu charakteristickú zbraň využívanú počas prvej svetovej vojny, jedovaté plyny, začali bojujúce strany uplatňovať pre patovú situáciu, vyplývajúcu zo zákopovej vojny. Nemci chceli použiť jedovatý plyn už koncom januára 1915 na východnom fronte proti Rusom, no mrazivé počasie tento pokus zmarilo. A tak sa neslávnym pionierom v tejto oblasti stalo mesto Ypres, kde Nemci 22. apríla nasadili proti Francúzom chlór. Podobne ako pri tankoch ani bojové plyny nespôsobili nepriateľovi rozhodujúce rany. Nové chemické zbrane najskôr vyvolali absolútny šok. Približne z 15-tisíc vojakov zasiahnutých v prvej vlne asi tretina zomrela. V tom čase nebola vo výbave jednotiek žiadna účinná ochrana. Práve na základe použitia bojových plynov prudko napredoval aj vývoj plynovej masky. Po prvých britských pokusoch, ktoré pôsobili ako maska včelára, vznikla v roku 1916 moderne vyzerajúca plynová maska.
Prečítajte si tiež: Návod na hru pre dvoch
Film Báječní muži na lietajúcich strojoch, v ktorom majú piloti pionieri čo robiť, aby udržali svoj stroj vo vzduchu, sa odohrával v roku 1910. Už o rok neskôr, vo vojne Talianov s Turkami, sa nad územím Líbye odohral prvý letecký útok. Postaral sa oň Talian Giulio Gavotti. Ani v prvej svetovej vojne na seba letecký útok nedal dlho čakať. Odohral sa už začiatkom septembra 1914 v bitke pri Čching-tao, kde Japonci útočili na Nemcami ovládaný prístav v dnešnej Číne. V októbri 1914 prebehol prvý letecký súboj, v ktorom jedno lietadlo (francúzske) zostrelilo vo vzdušnom súboji iné (nemecké). Bol to tiež práve francúzsky pilot Adolphe Pégoud, ktorý sa stal historicky prvým leteckým esom. Najznámejším letcom prvej svetovej vojny však bol rozhodne Nemec Manfred von Richthofen, známy ako Červený barón. Kým ho v roku 1918 zostrelili, stihol vyhrať 80 vzdušných súbojov.
Koncept plameňometu siaha až do čias Byzantskej ríše a v modernej podobe jestvoval už pred rokom 1914. V prvej svetovej vojne však preň našli praktické využitie. Áno, opäť to súviselo so zákopovou vojnou. Keď sa pechote konečne podarilo preniknúť až k zákopom nepriateľa, zväčša nasledovalo „čistenie“. Vyhľadávanie a zabíjanie ukrytých vojakov. Ak sa pri tom používali granáty, poškodilo to zákop, a to bola škoda, keďže sa v budúcnosti mohol útočníkom hodiť. Nemci mali vlastnú jednotku „plameňometčíkov“ už od roku 1911, no v bojoch prvej svetovej túto zbraň prvýkrát využili až v júli 1915. Hoci spôsobovala viac hrôzu ako reálne škody nepriateľovi (bola ťažká, mala krátky dostrel pod 10 metrov, rovnako i krátku výdrž pod dve minúty), Nemci ju vo vojne využili minimálne pri tristo príležitostiach. S plameňometmi experimentovali aj vojaci Dohody.
Keď mal autor knihy o zbraniach v prvej svetovej vojne - kurátor Paul Cornish z Imperial War Museum v Londýne - určiť, ktorá nová zbraň najviac ovplyvnila boje vo Veľkej vojne, vybral si ľahké automatické zbrane z druhej polovice konfliktu. Táto zmena spôsobila, že zo zákopovej sa stala opäť dynamická vojna a urýchlila víťazstvo na strane Dohody. Ale bolo to rovnako vykúpené obrovskou cenou na ľudských životoch.
Príklady Pušiek Používaných Počas Prvej Svetovej Vojny
Na štvrtom mieste je nemecká puška Mauser M 98 vzor 1898. Dokopy bolo vyrobených cez 15 miliónov kusov tejto zbrane. Na piatom a poslednom mieste v zozname je americká opakovacia puška Springfield M 1903, ktorá bola vo výzbroji americkej armády až do roku 1957.
Karabiner 98 Kurz je štandardná opakovacia puška nemeckej armády používaná počas druhej svetovej vojny. Od júna 1935, kedy bola K98k zavedená, až do začiatku roku 1945 bolo vyrobených približne 12 miliónov týchto pušiek. Dopyt po nej však i tak nebol uspokojený, hlavne z dôvodu veľkých strát. Pred koncom vojny boli ako stratené evidované dve tretiny všetkých pušiek K98k. Hlavným výrobcom bola firma Mauser a súčasne s ňou tiež ďalších deväť výrobcov. K98k najprv vyrábali firmy Mauser a Sauer & Sohn. Keď vláda získala od firmy Mauser licenciu, pribudli k týmto firmám ďalší výrobcovia: Erma, Berlin-Lübecker Maschinenfabrik, Berlin-Suhler-Waffen und Fahrzeugwerke, Gustloff Werke, Steyr-Daimler-Puch a Waffenwerke Brünn v Protektoráte Čechy a Morava s pobočným závodom v Považskej Bystrici na Slovensku.
Prečítajte si tiež: Pamiatky v Sibiu
Popis Karabiner 98 Kurz
Vyobrazená puška má pažbu z lamelového dreva (lepená dyha), plochú botku a objímku v tvare písmena H. Lamelové pažby s plochou botkou sú vzácnejšie, pretože sa zvykli v mieste botky rozlepovať. To viedlo k zavedeniu botky vysokej. Občas sa dá natrafiť na orechové pažby s vysokou botkou, to vzniklo kvôli nedostatku lamelových.
Natiahnutý záver, poloha poistky vľavo - odistené, puška je pripravená k streľbe. Poistka v hornej polohe - zaistená. Zbraň nevystrelí, ale dá sa manipulovať so záverom a vybrať ho. Využíva sa pri rozborke, pretože ak sa záver nezaistí, pri jeho rozoberaní sa sám vypustí a je nutné ho natiahnuť ručne. Poistka v polohe vpravo - nedá sa vystreliť a vybrať záver, využíva sa pri nosení pušky.
Nastaviteľné mieridlá od 100 do 2000 metrov. Stupnica začína číslom 1 (100 metrov) a končí číslom 20 (2000 metrov). "Hledí" sa kalibrovalo z oboch strán, pretože spodná strana sa využívala pri streľbe z granátometu. Neskôr sa od kalibrovania oboch strán upustilo. Značenie na tele zbrane. Úplne hore - "orlička" nesúca písmená WaA s číselným kódom (waffenamt). Kód "dou" označuje výrobnú firmu, v tomto prípade Považská Bystrica. Skrátene dvojčíslie znamená rok výroby - 1943.
Spodná a horná objímka istená aretačnou pružinou. Neskôr sa prešlo na výrobu jednoduchšej objímky, ktorá bola istená skrutkou. S puškou bol zavedený aj kryt ústia hlavne. Starší kovový kryt je totožný s tým, ktorý sa používal počas prvej svetovej vojny. Chránil mušku spolu s ústím. Po zavedení tunelového krytu mušky koncom decembra 1939 sa prešlo na jednoduchý gumový kryt ústia. Ku každej puške sa vydávali štyri kusy.
Po vysunutí posledného náboja podávač zabráni záveru pohybu vpred, teda nabitiu naprázdno. Každý diel je označený výrobným číslom zbrane a prejimacou značkou - waffenamt. Postupom času sa od precízneho značenia upúšťalo kvôli šetreniu. V dolnej časti snímky vidno výrez, kam sa umiestňuje nábojový pásik. Vľavo sa nachádza výrez pre palec, aby sa uľahčilo nabíjanie z nábojového pásiku. Záchyt záveru. Jeho zatiahnutím doľava je možné vybrať záver z pušky. Pažba značená orlicami. Prvá pod sebou nesie písmeno H (nachádza sa pod terčíkom). Používali sa tri rôzne písmená:
Prečítajte si tiež: Slovenské vzduchovky
- H - Heer (armáda)
- L - Luftwaffe (letectvo)
- M - Marine (námorníctvo)
Kovový terčík pomáhal pri rozoberaní záveru - zasunul sa do neho úderník. Ku koncu výroby ho nahradila vyvrtaná dierka v boku vysokej botky. Lepená pažba - od orechovej sa najlepšie rozlíši pohľadom zdola.