Čo hráčov na tejto hre tak fascinuje? Aké sú jej pravidlá a v čom sa líšia jej jednotlivé verzie? Kde a kedy hra vznikla a akú úlohu v nej hrá slávne „blafovanie“? Odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky zhŕňa nasledujúci text.
História pokru
Prapôvod pokru je zahalený v nejasnostiach a názory na jeho pôvod sú veľmi rôznorodé. Tí, ktorí sa snažia poker vystopovať do skutočne hlbokej histórie, ho dávajú do súvislosti s istou hrou čínskych cisárov, ktorá sa v Ázii objavila niekedy medzi rokmi 900 a 950 po Kristovi. Na pevnejšom základe stojí teória o príbuznosti pokru s perzskou kartovou hrou As Nas zo 17. storočia. Tá sa prostredníctvom námorných obchodných trás dostala až do Francúzska, kde začala byť intenzívne hraná. As Nas bola hraná s 25 kartami piatich farieb, jej princípy však už pripomínali moderný poker. Je pochopiteľné, že takto vidia vznik pokru predovšetkým Francúzi, resp. polovica z nich, tá druhá verí skôr príbuznosti pokru s hrou francúzskych kolonistov, Pogue.
Len málokedy sa stane, aby na francúzsku teóriu nevyrukovali Briti s nejakou alternatívou (či naopak) a pôvod pokru nie je výnimkou. Odvolávajú sa pritom na staré anglické kartové hry Brag a Brelan. Problémom tejto tézy je, že ich presné pravidlá dnes už nepoznáme a posúdiť ich podobnosť s tými pokrovými je tak ťažké. Kartových hier, pri ktorých možno nájsť istú podobnosť s pokrom bolo v Európe i Ázii viac. Menovať môžeme napr. Presnú evolučnú cestu pokru možno nikdy neodhalíme, možno, že všetky uvedené teórie sú v skutočnosti chybné, možno, že sčasti platia všetky.
Prvá nespochybniteľná písomná zmienka o pokri pochádza z textu Joe Cowella z roku 1889. V tejto verzii sa hral s dvadsiatkou kariet štyroch farieb. V nasledujúcich rokoch došlo k prudkému rozvoju tejto hry, ktorá začala byť hraná po celej Severnej Amerike a výsledkom bolo ustálenie základných pravidiel, predovšetkým počet hracích kariet v hre - 52. Za podobne významné prelomové obdobie v histórii pokru možno považovať dobu prudkého rozvoja internetu, ktorý umožnil herniam usporadúvať online turnaje a hráčom hrať doslova kedykoľvek a kdekoľvek, zadarmo pre zábavu, rovnako ako o milióny dolárov, všetko záleží len na chuti a možnostiach hráča. Aj keď predstava ľudí hrajúcich poker na firemných rokovaniach alebo vysokoškolákov oddávajúcich sa tejto vášni počas prednášok nie je práve niečím, čo by malo byť oslavované, veľmi dobre demonštruje možnosti, ktoré dnešní hráči pokru majú.
Základné skupiny pokrových hier
Poker je hra, ktorá existuje v mnohých variáciách. V skutočnosti uzrelo svetlo sveta do dnešnej doby viac ako 1000 verzií pokru (samozrejme len málo z nich je hraných v akomkoľvek masovom meradle) a ďalšie stále vznikajú. Motiváciou pre vývoj ďalších a ďalších pokrových hier je snaha o zrýchlenie hry, o vyzdvihnutie role taktiky, o zabezpečení častejšieho výskytu zaujímavých kombinácií a pod.
Prečítajte si tiež: Pamiatky v Sibiu
Prvou skupinou pokrových hier sú tzv. Draw poker. Do tejto skupiny patria tie, v ktorých hráči dostávajú všetky karty do ruky a počas hry si ich prípadne menia za karty nové. Hry patriace do skupiny označovanej ako Stud poker charakterizuje to, že hráčom je rozdávaná kombinácia kariet skrytých aj verejne viditeľných. Typickým predstaviteľom poker hier z tejto skupiny je napr. Pokrové hry využívajúce spoločných čiže komunitných kariet patria do skupiny hier nazývaných Community card poker.
Texas Hold’em poker
Poker sa hrá v mnohých variantoch, jedna z nich je ale jednoznačne najrozšírenejšia. Ide o tzv. Texas Hold’em poker. Dôvodov, prečo je práve táto varianta tak obľúbená je niekoľko, môžeme spomenúť napr. jej rýchlosť, dynamiku a istú „akčnosť“. Tou hlavnou príčinou je ale fakt, že sa jedná o variant s pravdepodobne najjednoduchšími pravidlami.
Ak by sme chceli popísať pravidlá Texas Hold’em pokru veľmi stručne, priebeh hry by sme mohli opísať tak, že na začiatku dostane každý hráč dve karty a päť kariet je vyložených na stôl tak, že ich vidia všetci hráči. Cieľom je potom zostaviť z dvoch vlastných a piatich tzv. komunitných kariet čo najvyššiu kombináciu. Každá hra začína určením dealera, tj. rozdávajúceho. V niektorých prípadoch jeho úlohu zastáva zamestnanec herne (kamenné kasína), v iných počítač (online hry). Inokedy je funkcia dealera pre začiatok žrebovaná a hráči sa v nej následne pravidelne striedajú. Ešte pred vlastným rozdaním kariet (používaný je balík o 52 kartách a 4 klasických farbách, piky, srdce, káry a kríže) prichádzajú na rad prvé stávky. Do potu (tj. balík peňazí / žetónov, o ktoré sa hrá) vloží hráč po ľavici od dealera tzv. „small blind“ stávku, ďalší hráč po jeho ľavici tzv. „big blind“ stávku, ktorej výška je minimálnou stávkou v hre a jej hodnota činí dvojnásobok stávky „small blind“.
Teraz prichádza rada na vlastné rozdávanie kariet. Tie dealer rozdáva po jednej v smere doľava tak, aby všetci hráči mali na konci rozdávania dve karty. Tieto karty sa nazývajú „hole cards“. Potom, čo sú v pote stávky typu „small blind“ i „big blind“ a karty sú rozdané, je rada na ďalších hráčoch. Ten, ktorý sedí naľavo od hráča, ktorý vkladal do potu „big blind“ už má luxus rozhodovania na základe svojich dvoch kariet. Teraz prichádza opäť chvíľa pre dealera. Ten vyloží na stôl tri karty tak, aby ich všetci hráči videli. Týmto kartám sa hovorí „flop“ a hráči už môžu v hlavách skladať všetky možné kombinácie, ktoré sa im začínajú rysovať.
Na rade je teraz opäť dealer, ktorý k pôvodnej trojici „komunitných“ kariet pridá jednu navyše. Hráči potom v rámci tohto kola, ktoré sa prezýva „turn“, presne podľa systému opísaného vyššie obhospodaria svoje stávky a všetko sa opakuje.
Prečítajte si tiež: Slovenské vzduchovky
Výherné kombinácie v pokri
- High card (niekedy tiež High hand), v prípade, že hráči nemajú v ruke žiadnu ďalšiu kombináciu, rozhoduje o víťazovi hodnota najvyššej karty.
- Pár (Pair), dvojica kariet rovnakej hodnoty.
- Dva páry (Two pairs), dve dvojice kariet rovnakej hodnoty.
- Trojica (Three of a Kind), trojica kariet rovnakej hodnoty.
- Postupka (Straight), jedná sa o kombináciu zloženú z piatich kariet ktorých hodnoty idú „po sebe“. Eso možno v postupke použiť aj ako kartu s hodnotou „1“ (v jednej postupke môže byť ale samozrejme využité iba raz).
- Farba/Fleš (Flush), pätice kariet rovnakej farby.
- Fullhouse, kombinácia jednej dvojice a jednej trojice.
Omaha poker
Po verzii Texas Hold’em sa jedná o druhú najobľúbenejšiu a najhranejšiu variantu pokru. Svoju úlohu v tom určite zohráva fakt, že Omaha je vo svojich pravidlách Texasu veľmi podobná, jediným rozdielom je potom rozdávanie kariet. Kým v Texas Hold’em pokri hráč dostane dve karty do ruky a kombinácia tvorí z tejto dvojice a pätice komunitných kariet, hráči dostávajú vo verzii Omaha hneď štyri karty a na stôl sa vykladajú tri.
Pri skladaní výherných kombinácií (tie sú rovnaké) ale môže hráč použiť len dve karty z ruky, ktoré musí skombinovať s tromi kartami na stole. O rozmanitosti pokrových hier svedčí aj to, že samotná verzia Omaha má niekoľko subverzií, napr.
Ďalšie varianty pokru
Najobľúbenejší zo skupiny Stud pokrových hier, na začiatku dostane každý hráč od dealera tri karty, dve sú určené len pre neho, tretia je viditeľná aj pre ostatných hráčov. Po každom kole stávok dostanú hráči ďalšiu kartu, potom znova, znova atď. až do celkového počtu siedmich kariet. Nie je prekvapením, že aj táto varianta má niekoľko rôznych verzií, ani to, že podobnej popularity dosahuje Five Card Stud, tj. Zo skupiny Draw pokrových hier je na mieste spomenúť napr. variantu 5 Card Draw, ktorá je obľúbená pre jednoduchosť svojich pravidiel. Hra je často označovaná dokonca ako najjednoduchšia verzia pokru vôbec.
Každý hráč dostane od dealera už na začiatku päť kariet, pričom po každom kole stávok majú hráči možnosť určitý počet kariet vymeniť. Presné pravidlá pre menenie kariet potom definujú najrôznejšie podverzie tejto pokrovej hry, napr. Verzií pokru je skrátka neúrekom, niektoré to skrz svoju obľúbenosť dotiahli až do kamenných a internetových kasín, iné pozná a hrá len niekoľko málo ľudí.
Základné herné princípy
Pomerne elementárnym štatisticko-matematickým výpočtom zistíme, že pri rozdávaní dvoch kariet, ako je tomu v prípade najbežnejšej varianty pokru, Texas Hold’em, môže hráčovi v rukách pristáť celkovo 169 rôznych kombinácií kariet. To na jednej strane nie je veľa a možno s týmto údajom ďalej pracovať. Pravdepodobnostné počítačové simulácie nám potom hovoria, že z týchto 169 štartovných pozícií je 91 (tj. viac ako polovica) skôr nehrateľných a nie je doporučované ich používať. Povedzme, že sa hráč naučí tieto kombinácie rozoznávať a bude sa vyššie popísaným odporúčaním riadiť. V túto chvíľu prichádza na rad druhý, z hľadiska stratégie dôležitý parameter, ktorý treba brať do úvahy. Tým je pozícia hráča.
Prečítajte si tiež: CZ BREN: História a vývoj
Všeobecne možno povedať, že hráč môže zaujať jednu zo šiestich typov pozícií. O pozíciách „Small blind“ a „Big blind“ už bola reč v kapitole o pravidlách Texas Hold’em pokru, nasleduje tzv. pozícia „Under the gun“, pozície dvoch nasledujúcich hráčov sú známe ako „EP“ (Early positions), po nej nasleduje trojica „MP“ (Middle positions) a poslední dvaja hráči hrajú na pozíciách „Cutoff“ a „Dealer“, súhrnne „LP“ (Long positions).
Na tomto mieste je potrebné si ale uvedomiť, že poker je hrou vysoko komplexnou a nie je možné k nej pristupovať čisto na základe štatisticko-matematického aparátu. Zásadnú úlohu tu zohráva schopnosť analyzovať hru ďalších hráčov a upravovať podľa toho svoju vlastnú hru. Cieľom každého hráča je vyhrať čo najviac peňazí, to nemusí byť (a skoro nikdy nie je) to isté ako vyhrať čo najviac hier. Zvlášť začínajúci hráči by sa tak skôr než na sofistikované pravdepodobnostné modely mali sústrediť na dodržiavania základných herných princípov. Z toho vyplýva, že nejde len o to sústrediť sa na svoje vlastné karty, je potrebné pozorne sledovať hru a vedieť odhadnúť situácie, v ktorej sa nachádzajú protihráči. Naučiť sa čítanie hry je možno tým úplne najdôležitejším čo musí dobrý pokrový hráč zvládnuť.
Hráč by mal tiež pamätať na to, že rovnako uvažujú aj jeho súperi, aj oni sa snažia prezrieť jeho situáciu. To im hráč môže sťažiť tým, že bude svoj štýl hry často meniť. Pre poker potom okrem vyššie uvedeného platí aj to, čo pre všetky ostatné hazardné hry.
Blafovanie
Blafovanie je pre poker typické a aj tí, ktorí poker nehrajú a nič o ňom nevedia, s ním majú tento pojem asociovaný. Principiálne ide o to, prinútiť protihráča uveriť tomu, že máme v rukách silnú kombináciu a donútiť ho tak položiť jeho karty. Inými slovami, k situácii, keď držíme silnú kombináciu a logicky na ňu vsadíme (stávke na silné karty hovoríme „value bet“) existuje alternatíva v podobe stávky na slabú kombináciu („blaf“), ktorá v ideálnom prípade zmätie protivníka a ten nám svoju akciou umožní aj túto objektívne nevýhodnú situáciu pretaviť v zisk. Nepokúšajte sa blafovať proti súperovi, ktorý je už v hre príliš zainteresovaný, tj. vložil do nej už veľa peňazí.
Blafovanie je bez preháňania základnou ingredienciou pokru.