Bájka je náročný prozaický žáner. J. Sedlák v diele Epické žánre v literatúre pre mládež charakterizuje bájku ako veľmi krátky, až lakonicky strohý literárny útvar. Stručný príbeh v bájke o zvieratách alebo ľuďoch je alegóriou na ľudské vlastnosti. Postavy príbehu sú vždy symbolické.
Bývajú nositeľmi tradíciou ustálených vlastností, napr. líška symbolizuje zvyčajne prefíkaného tvora, podvodníka a klamára, lev mocného a hrdého vládcu, zajac plachého bojka, vlk nenásytného pažravca a chamtivca, havran hlupáka a pod. Stručný príbeh vyvrcholí pointou, ktorou býva poučenie, mravoučný záver, ku ktorému celý dej smeruje.
Práca s bájkou v predškolskom veku
Práca s bájkou zaraďujeme až do druhého polroku literárnej výchovy 4-5 ročných detí. V zoznamovaní sa žánrom pokračujeme v skupine starších detí. Vyberáme si jednoduché, prístupné texty, najskôr prechodné útvary medzi zvieracou rozprávkou a bájkou. Pre prácu s deťmi predškolského veku je najvýhodnejšie vyberať si bájky z knihy L. N. Tolstého Rozprávky a bájky alebo Lev a psík.
Zamestnanie, v ktorom pracujeme s bájkou, má iné proporcie, ako keď deťom sprostredkúvame rozprávku. Dlhšia a oveľa dôležitejšia je v ňom prípravná časť. V nej si v rozhovore s deťmi spresníme ich vedomostné predpoklady, potrebné na porozumenie inotaju v bájke. Vedomostné predpoklady vytvárame aj mimo zamestnávania, v predchádzajúcej práci (pri prezeraní obrázkov, na vychádzkach a podobne).
Ak majú napr. deti porozumieť bájke Hlúpa myška musia vedieť, že kocúr žerie myši, že im je nepriateľom, že kohút nie je myšiam nebezpečný. Musia vedieť ako kohút a kocúr vyzerajú, mali by ich vedieť rozoznať podľa obrázku ale i podľa slovného opisu v bájke: „Nohy má čierne, chochol červený, oči vypučené a nos ako háčik.“ Mačka: „Druhé zvieratko ležalo na slniečku a vyhrievalo sa. Kŕčik malo biely, nôžky sivé, hladké, oblizuje si biele prsíčka a chvostíkom ledva hýbe, na mňa pozerá....“
Prečítajte si tiež: Prečítajte si analýzu diela Bajka, Ľan, Vinice a Polovník
Len tak môžu deti porozumieť, prečo sa v bájke hovorí o hlúpej myške. Bájka, na rozdiel od rozprávky, neútočí tak na city ako na rozum detí, podnecuje ich k rozmýšľaniu. Rozhovor nezameriavame na dojmy a citové zážitky detí, ale na intelektuálne spracovávanie informácií, ktoré im bájka odovzdala. Je samozrejmé, že rozhovor musíme viesť na úrovni prístupnej deťom.
Prednes a rozhovor o bájke
Vlastný prednes alebo prečítanie bájky trvá krátko. Bájku by sme nemali zdĺhavo prerozprávať, jej žánrovou osobitosťou je práve stručnosť, holý príbeh bez akýchkoľvek zdĺhavých opisov. Na oživenie textu i pre názornosť používame pri rozprávaní podobné rekvizity ako pri práci s inými dielami pre deti, i tu však treba mať zmysel pre mieru.
Tempo rozprávania prispôsobujeme hutnosti a náročnosti textu, rozprávame pomaly, s viacerými prestávkami, aby si deti stačili uvedomiť súvislosti v príbehu. Po odznení textu sa treba s deťmi o bájke porozprávať. Po vysvetľujúcom rozhovore s deťmi si učiteľka overí, koľko z príbehu porozumeli. Deti zvyčajne z počúvania pochopia základnú dejovú líniu, inotaj im zatiaľ zostáva skrytý. Na tomto vekovom stupni nevyvodzujeme z bájky hlbšie závery.
Rozhovor môžeme rozvíjať okolo situácií: silný, pyšný lev sa môže dostať do vážneho nebezpečenstva. Pomôcť mu môže hoci aj maličká slabučka myška, ak to urobí šikovne a rýchlo.
Snažíme sa, aby deti porozumeli pointe bájky: „Aj myš môže urobiť dobro.“ Pokúsime sa vyhľadať s mimi analogické situácie, keď si ľudia, bez ohľadu na veľkosť a silu, môžu navzájom pomôcť. Prostredníctvom bájky si deti zvykajú vyvodzovať poučné závery z príbehov. Môžu si okolo stručného deja bájky samy vytvárať nové príbehy, vymyšľať si pokračovanie deja a pod.
Prečítajte si tiež: Vlastníctvo zbrane a psychologické testy
Bájka o levovej koristi
Kedysi dávno boli lev osol a líška dobrými priateľmi. Raz sa spolu vybrali na lov. Keď už mali korisť lapenú, takto sa lev prihovoril oslovi:"To bol vydarený lov! Je čas na hostinu. Nože rozdeľ korisť medzi nás troch."
Osol sa hneď pustil do práce a po nejakom čase spravodlivo rozdelil úlovok na tri diely. Len čo to lev uvidel, hrozne sa rozzúril! V hneve osla roztrhal a zhltol ho. - neostal po ňom ani len chlp. Keď sa upokojil, obrátil sa na líšku."Ako vidíš, ostali sme už len dvaja. Nuž teda podeľ korisť medzi nás!"
Líška sa hneď podujala na túto úlohu a po chvíli posunula všetko mäso pred leva. Pre seba si nechala iba maličký kúsok, práve na zažehnanie hladu. Lev sa začudoval.
Prečítajte si tiež: Poľovnícky skúšobný poriadok