Líbya zlikvidovala v posledných mesiacoch celý svoj arzenál chemických zbraní, a to za pomoci USA a ďalších krajín. Oznámili to noviny New York Times s odvolaním sa na zdroje z americkej administratívy. Likvidácia podľa denníka prebiehala diskrétne počas posledných troch mesiacov.
Zneškodnené boli stovky bômb a delostreleckých granátov, naplnených smrtiacim plynom yperit. Munícia pochádzala z čias vlády Muammara Kaddáfího.
"Ide o vyvrcholenie veľkého medzinárodného úsilia o elimináciu zbraní hromadného ničenia a zabezpečenie toho, aby sa nikdy nedostali do rúk teroristov," uviedol pre New York Times Andrew Weber, vysokopostavený predstaviteľ Pentagónu zodpovedný za jadrové, chemické a biologické programy.
Likvidácia sa vykonávala v špeciálnej "peci" nachádzajúcej sa v púšti. Proces zničenia líbyjského chemického arzenálu pôvodne odštartoval už v roku 2004, keď sa Tripolis pripojil k príslušnej medzinárodnej konvencii. V tom čase Kaddáfího režim oficiálne deklaroval 24,7 ton yperitu, 1390 ton prekurzorov a 3563 leteckých púm obsahujúcich chemické bojové látky.
Po zvrhnutí Kaddáfího nové líbyjské úrady objavili stovky bômb a delostreleckých granátov, naplnených asi dvoma tonami yperitu.
Prečítajte si tiež: Význam kalibrov zbraní
Líbya v decembri 2003 ohlásila, že končí so snahami vyrobiť zbrane hromadného ničenia. Hospodárstvo krajiny je pritom takmer úplne závislé od príjmov z predaja ropy a zemného plynu. Kaddáfí pochopil, že so Západom musí uzavrieť mier, aby prilákal zahraničné investície. Zúfalo potreboval takúto pomoc pre ekonomiku, " tvrdí Bruce St John.
Kaddáfí si od roku 2003 podal ruku s mnohými mocnými aj menej mocnými západného sveta. V roku 2007 režim prepustil bulharské sestričky a palestínskeho lekára, ktorým hrozila smrť za údajné nakazenie líbyjských detí vírusom HIV. Okamžite sa objavili úvahy o tom, že to súvisí s kontraktmi na dovoz francúzskych zbraní a spoluprácou s Parížom v jadrovej energetike.
Líbya tak zostáva v Kaddáfího rukách bezpečne aj po tom, čo zmenil strany. Kaddáfímu sa podarilo dosiahnuť určitú rehabilitáciu na medzinárodnej scéne. „Na Kaddáfího neexistuje príliš veľa pák,“ myslí si však Mossová.
Líbya urobila najväčší krok smerom k návratu do medzinárodného spoločenstva, keď v piatok oznámila, že ruší svoje programy zbraní hromadného ničenia. "Rozhodnutie plukovníka Muammara Kaddáfího je historické a ja ho oceňujem. Posilní to bezpečnosť v regióne," vyhlásil britský premiér Tony Blair, ktorý ako prvý v televíznom prejave oznámil dosiahnutie dohody s Líbyou.
Americký prezident George W. Bush hneď nato vyhlásil, že Tripolis sa začal opäť včleňovať do "spoločenstva národov". Podľa Bushovho vyjadrenia by mal Tripolis za svoje rozhodnutie profitovať z oveľa lepších vzájomných vzťahov s USA.
Prečítajte si tiež: Strelivo na Slovensku
Blair poznamenal, že Británia spolu s USA rokovali s Tripolisom o zakázaných zbraniach už deväť mesiacov. "Líbya za nami prišla v marci po úspešných rokovaniach týkajúcich sa Lockerbie, aby sa presvedčila, že môže vyriešiť túto otázku kooperatívnym prístupom," vyhlásil Blair.
Líbya sa chce sústrediť na vlastný rozvoj a normalizáciu vzťahov so Spojenými štátmi a Britániou, vyhlásil líbyjský minister zahraničných vecí Abdul Rahmán Šalkam. Medzinárodné spoločenstvo začiatkom roka zrušilo sankcie uvalené na Líbyu po tom, ako prijala zodpovednosť za bombový útok na lietadlo americkej spoločnosti Pan Am, ktoré v roku 1988 vybuchlo nad škótskym mestečkom Lockerbie.
Británia tvrdí, že Líbya bola blízko k výrobe jadrovej bomby a podľa amerických predstaviteľov líbyjský nukleárny program bol na oveľa vyššej úrovni, ako Američania pôvodne predpokladali.
Keď sa režimy a dokonca vládcovia menia po štyroch desaťročiach, býva to zmena zásadná a hlboká. Nová éra - postkaddáfíovská - bude mať ako vždy prvky doterajšieho režimu a politickej kultúry a prvky nových pomerov, ktoré jej vtlačia nové inštitúcie a politickí predstavitelia.
Líbya bola takmer štyri storočia súčasťou Osmanskej ríše a prvú polovicu 20. storočia bola talianskou kolóniou. V päťdesiatych rokoch vzniklo samostatné líbyjské kráľovstvo, ktoré zvrhol v roku 1969 plukovník Kaddáfí. Ten sa spolu s prezidentom Násirom v Egypte, otcom dnešného sýrskeho prezidenta Bašara Asada Háfizom a neskôr aj s irackým Saddámom Husajnom hlásil k arabskému nacionalizmu.
Prečítajte si tiež: Všetko o limitoch airsoftových zbraní
Keď sa Kaddáfí dostal k moci, krajina už začala rozvíjať ropný priemysel, ktorý sa stal alfou a omegou jej ekonomiky. Usiloval sa o nezávislú africkú politiku a snažil sa Líbyu definovať aj ako africkú, nielen ako (kultúrne) arabskú krajinu.
Úplná nová realita nastala po roku 2001, keď sa absolútnou bezpečnostnou prioritou Spojených štátov stali krajiny, ktoré vyvíjali zbrane hromadného ničenia a podporovali terorizmus. Kaddáfí priznal zodpovednosť za útok líbyjských agentov na lietadlo PanAm, ktoré v roku 1988 vybuchlo nad škótskym Lockerbie, a vyplatil kompenzácie rodinám pozostalých.
Toto všetko, spolu so vzdaním sa jadrového programu a spoluprácou so Západom po roku 2003, viedlo k zrušeniu sankcií a k návštevám západných politikov v Kaddáfího stane, ako aj ku kontraktom na líbyjskú ropu pre západné firmy.
Arabská jar rozprúdila krv aj v žilách mnohých Líbyjčanov, a na rozdiel od iných krajín sa po prvých masových protestoch a policajných zásahoch opozícia pomerne rýchlo dokázala zmocniť zbraní. Najmä Francúzsko a Veľká Británia tlačili na západný zásah v prospech povstalcov či prinajmenšom na ochranu civilistov, pričom museli prekonávať americkú nechuť zúčastniť sa na ďalšej vojenskej akcii - aj preto, že americké ozbrojené sily už bojujú na mnohých frontoch.
Zvláštnosťou bola aj súhra podpory líbyjského obyvateľstva, Arabskej ligy a Západu. Zrejme posledným spojencom Kaddáfího (ak je ešte vôbec nažive) zostal režim venezuelského prezidenta Huga Cháveza.
NATO si rýchlo osvojilo veľmi širokú interpretáciu rezolúcie OSN a popri ochrane civilistov leteckými zásahmi prakticky bojovalo na strane povstalcov, keď Kaddáfího armáde znemožnilo používať letectvo, ťažkú techniku a neskôr aj komunikačné a veliteľské štruktúry.
V marci utiekol do Londýna Músá Kúsa, minister zahraničných vecí a kedysi šéf líbyjskej spravodajskej služby. Kúsa stál za útokom v Lockerbie a dodával semtex severoírskej teroristickej skupine IRA. Neskôr mal však veľký podiel na tom, že sa Líbya vzdala jadrových zbraní.
Dočasná národná rada združuje najrôznejšie skupiny, a úplne najväčšiu obavu má Západ z toho, že po páde Kaddáfího vypuknú medzi týmito skupinami boje a naplní sa „iracký scenár“. Západ už uznal Dočasnú národnú radu za reprezentanta novej Líbye.
Ak sa po dvadsiatich rokoch od pádu komunizmu pozrieme na bývalý východný blok, vidíme, že väčšina krajín je na tom lepšie. Líbya je hlavným producentom a vývozcom fosílnych palív. Má overené zásoby ropy v objeme 46,42 miliárd barelov a zásoby zemného plynu v objeme 1,549 miliárd m3.
Václav Klaus kritizoval západoeurópskych štátnikov, že zaujímali k líbyjskému režimu a vodcovi Kaddáfího nevhodný postoj. Do Líbye sa údajne už čoskoro vypraví tím inšpektorov OSN, aby dozrel na ukončenie programu na výrobu jadrových zbraní, ku ktorým mal podľa západných tajných služieb Tripolis bližšie, než sa predpokladalo.
Veľká Británia a USA, teda krajiny, ktoré s M. Kaddáfím vyjednávali o tom, že by sa mal vzdať zbraní hromadného ničenia tvrdia, že líbyjského vodcu k tomuto kroku inšpirovala invázia do Iraku. Riešenie líbyjského problému však bolo podľa nich jednoduchšie, než v prípade iných štátov preto, lebo Tripolis dával už dlhšie najavo, že sa chce dištancovať od svojej teroristickej minulosti.
Riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) vo Viedni, Mohamed El Baradei včera oznámil, že na budúci týždeň navštívi Líbyu. Líbya je pripravená podpísať dodatkový protokol k Zmluve o nešírení jadrových zbraní (NPT).
tags: #libya #zbrani #hromadneho #nicenia