Obľúbený a verejnosťou vyhľadávaný šport je aj cyklistika. Z tohto dôvodu som dal dohromady dva pekné okruhy, ktoré v sebe zahŕňajú pekné zjazdy, rozmanité výhľady a pravú makačku v podobe poriadnych stúpaní. Oba okruhy majú rovnaký východiskový tak aj cieľový bod a do veľkej časti menší kopíruje trasu väčšieho. V hlave mi ešte vŕta aj verzia o veľkosti L, ale toto je ešte len plán budúcnosti. V nasledujúcom článku bude popísaná stredná teda OCV-M trasa. Ideálny počiatočný bod celej trasy je mesto Trstená. Odtiaľto si je možné zvoliť smer miernym stúpanim cyklotrasou na Liesek, alebo úvodom ako sa patrí a poriadnym drapákom na Uhlisko (860 mnm.).
Skrz vyhnutiu sa nepríjemnostiam pri výšľapoch odporúčam každému zvoliť na úvod tú “ťažšiu” možnosť (Uhlisko). Cesta naň vedie po hlavnej ceste smerom na Ústie nad Priehradou. Po menšom kopčeku a tesne za značkou označujúcou koniec mesta Trstená odbočujem doľava a začína poľná cestička, ktorá ma dovedie až na vrch Uhlisko. Z neho sa mi naskytá krásny výhľad na panorámu Tatier zo severozápadu a Babiu horu týčiacu sa nad Oravskou priehradou. Z Uhliska pokračujem smerom na priehradný múr, po červenej turistickej značke. Cestou nadol je to zo začiatku celkom strmé a neraz ma už táto pasáž potrápila, obzvlášť v blatistých podmienkach.
Prechádzam cez priehradný múr a po asfatke mierim až za hotel Altis, kde odbočujem doľava a po zvážnici stúpam okolo Stavného potoka. Zvážnica je z lepšieho makadamu, teda veľmi príjemné jazdenie pre horský bicykel. Následne sa napája na asfaltovo/šotolinovú cestu až na vrchol Margurky (1107). Na vrchole Magurky si dávam malé občerstvenie, kochám sa výhľadom a pripravujem sa na divočinu, ktorá ma zachvíľu bude čakať. Z Magurky sa niekoľko sto metrov vraciam po rovnakej ceste. Následne z nej odbočím a asfaltovú cestu nahrádza hlinito-kamenistá poľňačka. Oddiaľto teraz dlhšie pôjdem po červenej turistickej značke, ktorá končí až na dominante Lúčanskej Malej Fatry - Kľaku.
Rýchly zjazd strieda rovina a potom, čo lemujem odbočku na Javorový vrch ma čaká výstup na Budín (1221). Približne 200 metrový výšľap zvládam z väčšej časti z pohodlia sedla a tlačím iba na jednom mieste. Trasa v týchto miestach ide príjemným smrekovým lesíkom s občasným výhľadom. Potom čo dorazím na Budín si dávam ďalšie jedlo a pripravujem sa na zjazd až do Oravského Podzámku. Tesne za Budínom lemujem rozcesník, kde sa odbočuje v prípade OCV-S. Pokračovalo by sa po modrej značke, pričom v tomto prípade sa ide najprv asi 1 km po úzkom turistickom chodníku a následne sa vychádza na asfaltku, ktorá vedie až do “centra” dediny Podbiel.
Na modrej turistickej značke odporúčam každému pri akomkoľvek náznaku jemného blata zosadnúť a daný kúsok potlačiť. Zjazd do Oravského Podzámku vedie spočiatku po hrebeni. Rovinky striedajú jemné klesania a s občasným obídením večných mlák a jedným ľahkým výšľapom sa dostávam na vrch Javorová. Odtiaľ po modrej turistickej značke pokračuje svižný zjazd až k Oravskému Hradu. Zjazd je na niektorých miestach užší a zároveň kamenistý, čo ma celkom vyhrká, ale pred plánovanou zastávkou na jedlo to vítam ako príjemný bonus pre zlepšenie apetítu. Po fajnom obede pokračujem oficiálnou cyklotrasou po asfaltovej ceste krásnym údolím až do dediny Pribiš.
Prečítajte si tiež: Biatlon, cyklistika a beh
Približne v polke obce sa odpájam z asfaltky doľava do výdatného stúpania na Rakytinku (808 mnm.). Asfaltku nahradila poľná cesta a s chvíľkovým tlačením sa dostávam hore. Otvárajú sa mi znova výhľady, čo ma dobíja energiou do ďalšieho stúpania. Tento úsek trasy vedie hrebeňom južnej časti Skorušinských vrchov ponad dedinky Veľké a Malé Borové. Na tomto úseku nie sú žiadne výrazné zaberáky, cesta mi veľmi príjemne ubieha pričom spevnená poľňačka mi umožňuje trochu rýchlejšie tempo. Mimochodom toto a úsek pod Magurkou sú jediné dve časti, kde na tejto trase možno stretnete aj iné tvory než divé zvieratá.
Dostávam sa na najhoršiu časť celej cesty, a to je výstup na kopec Kopec (1251 mnm.). Toto miesto nie je zrovna obľúbené turistami, z čoho vyplýva, že chodník je viac zarastený než prechodený a strmosť terénu ma núti zosadať zo sedla častejšie než by mi bolo milé. Prakticky až na jeden asi kilometrový úsek tlačím bicykel nahor, nevyhýbam sa ani polomom a posledný úsek vážne uvažujem, či budem bicykel do takého strmáku tlačiť alebo rovno niesť na chrbte (tento úsek sa dá aj obísť ale moja ješitnosť by mi to asi nedovolila). Výhľad sa vďaka pomerne hustému lesu moc nenaskytá, teda po jemnom občerstvení volím smer po modrej turistickej značke, ktorá by ma mala doviezť až do dediny Podbiel.
Zažratý do zjazdu zle odbočujem a po tom čo sa spamätávam, si uvedomujem že už niet cesty späť, teda omylom sa dostávam do Oravského Bieleho Potoku a po asflatke idem až do Podbiela. V Podbieli sa zastavujem v reštaurácii na doplnenie vody a energie veľmi dobrým gulášom. Predomnou je posledná časť vrcholovky. Od tohto miesta je opäť trasa OCV-S a OCV-M totožná. Vraciam sa kúsok po asflatke a za dedinou Podbiel odbočujem doľava. Úsek až na Skorušinu by mohol kľudne dostať prívlastok “robotný”, pretože je na ňom minimum zjazdov, ale aspoň je všetko možné vyšľapať z pohodlia sedla.
Opäť sa napájam na červenú turistickú trasu a postupne míňam vrchy Javorková a Mikulovka, až sa dostávam na vrchol Skorušinej. Skorušiná (1314 mnm.) je najvyššie položeným miestom Skorušinských vrchov a zároveň aj tejto trasy. Na jej vrchole sa nachádza železná pozorovateľňa, z ktorej je možné pri lepšej viditeľnsti vidieť úchvatnú panorámu. Odtiaľto je možné ísť zjazdom smerom na Brezovicu a následne po asfaltke až do Trstenej alebo na Oravice. Zjazd je v týchto miestach celkom strmý, ale dá sa zvládnuť, jediný problém by mohli robiť mokré skaly, ale ako som už raz poznamenal, všetkým, ktorí majú radi seba a svoj bicykel by som sa odporučil pri akomkoľvek náznaku akejkoľvek podoby zrážok týmto miestam vyhnúť.
Prvotný strmák strieda relatívna rovinka s kde-tu padnutým stromom. Od Blatnej sa odpájam z červenej a pokračujem rovno jemným zjazdíkom až na lesnú asfaltovú zvážnicu. Asfaltka pokračuje až k Čiernemu potoku, kde si človek musí dať pozor, inak môže v plnej rýchlosti prísť o celý chrup nárazom do nenápadnej závory. Od Čierneho potoka je posledný asi 100 metrový výšľap po zvážnici, z ktorej sa spúšťam až do dediny Liesek.
Prečítajte si tiež: Preteky v Nemecku
Celkovo sú obe trasy určené pre pokročilejších cyklistov, ktorí sa neboja z celej sily oprieť do pedálov. Podľa mnou nameraných údajov je dĺžka 73,5 km a prevýšenie 2011 čo celkom odpovedá údaju z máp.
Prečítajte si tiež: Svošov Cyklistika
tags: #lipovsky #okte #cyklistika