Prečo by sme mali na Slovensku skúmať minulosť takých vzdialených a exotických etník, ako sú napríklad Mayovia a Aztékovia? Nestačí nám naša vlastná história? V skutočnosti sú nám však oveľa bližšie, než ukazuje priamočiara skúsenosť každodennosti. Svet je totiž len jeden a žijeme v celej jeho komplexnosti.
Úlohou vedca je pochopiť a vysvetliť svet. Naopak, zvyšujú mieru poznania sveta okolo nás, cibria intelekt, rozširujú skúsenosť a prostredníctvom rozmnoženia znalostí posúvajú ľudstvo vpred. Akú úlohu v tomto poznávaní sveta môžu zohrávať indiánske kultúry? Domnievam sa, že pomerne veľkú a hneď aj vysvetlím prečo.
Odrezaný svetadiel
Amerika pôvodne nebola obývaná žiadnym z druhov homo a jej príroda sa vyvíjala dlho bez ľudskej prítomnosti. Po zaľadnení Beringovej úžiny sa vytvoril medzi Aljaškou a Sibírou pevný most, po ktorom sa zhruba pred 30 000-25 000 rokmi začali na územie Ameriky dostávať sibírski kočovníci, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou prenasledovali migrujúce mamuty a soby.
Predpokladá sa niekoľko vĺn takýchto presunov v priebehu tisícok rokov, až kým, okolo 12 000 - 10 000 pr. Kr. nenastala zmena podnebia, ktorá jednak vyhubila mamuty a iné živočíchy úzko prispôsobené dobe ľadovej, jednak sa roztopili ľadovce, ktoré spájali oba kontinenty. Ľudia, ktorí sa tam dostali predtým, sa ocitli v odrezanom svete, vo svete, ktorý sa už oddávna vyvíjal odlišne. Rástli tu iné stromy, kvitli tu iné kvety, žili iné zvieratá.
V tom čase už boli rozídení na obrovských územiach Severnej a Južnej Ameriky, vytvorili samostatné jazykové a kultúrne skupiny a predsa mali čosi spoločné - pôvod zo severovýchodnej Ázie. Podľa aktuálnych genetických výskumov, zväčša od Bajkalského jazera. Odtiaľ si so sebou priniesli iba psov, lovecké zručnosti, kamenné nástroje, šamanizmus a kmeňovú sociálnu organizáciu. Od tohto bodu začali byť súčasťou gigantického sociálneho experimentu. Zásadná otázka histórie je: Ako sa oddelene vyvíjali spoločnosti v tzv. Starom a Novom svete?
Prečítajte si tiež: Drevené lovecké zbrane: prehľad
Vieme, že podobný osud i podobný experiment zasiahol už skôr Austráliu, kam sa však domorodci dostali už asi o 30 000 rokov skôr a zakonzervovali si praveké stratégie prežitia a sociálneho vývoja až do veľmi neskorého stretnutia s moderným svetom. Takže vývoj mohol ísť v Amerike zjavne aj týmto smerom. Lenže nešiel. Tento Nový svet vybudoval pokročilú civilizáciu celkom nezávisle na Starom svete.
Odstrihnutá ľudská vetva
Treba si uvedomiť, že Starý svet bol navzájom prepojený, aj keď zďaleka nie s takou dynamikou ako dnes. Odovzdával si navzájom hlavné výdobytky ako koleso, stavby kamenných miest, poľnohospodárstvo, nové zbrane, kovy, mince, písmo... Starý svet predstavoval spojené nádoby.
Nič z toho v Novom svete nebolo. Žiadna cirkulácia vynálezov z pôvodnej vlasti, kopírovanie a kultúrne, či sociálne inšpirácie. Nový svet si musel vystačiť sám so sebou, so svojím pravekom, ktorý si priniesol kedysi od Bajkalu a tým, čo z neho dokázal vyťažiť za tisícročia bez absorbovania cudzích kultúrnych modelov. Je to fascinujúci experiment odstrihnutej ľudskej vetvy.
Gigantický sociálny experiment a kultúrne zákonitosti
Výsledky tohto experimentu sú ohromujúce. Odstrihnuté, v skutočnosti ešte paleolitické kmene po niekoľkých tisícročiach dospeli k tomu istému k čomu dospel Starý svet - k poľnohospodárstvu. Aj tu sa teda, s istým oneskorením uskutočnila neolitická revolúcia so všetkým, čo k nej patrí.
Kým z prednej Ázie sa do Afriky a Európy rozšírilo pestovanie obilia, v strednej a východnej Ázii sa začalo s pestovaním ryže. Amerika dokázala obdobným spôsobom domestikovať kukuricu a urobiť z nej jednu z nutrične najhodnotnejších plodín sveta. Čo z toho vyplýva? Že môžeme hovoriť o určitej zákonitosti, že civilizačný vývoj by mohol teoreticky ísť tisíckami smerov, ale napokon sa uberá jedným a tým istým.
Prečítajte si tiež: Typy a význam indiánskych zbraní
Ak objavujeme to isté v Novom svete, kam nemohli nijako prísť, musí už ísť o kultúrnu zákonitosť s pravidlami podobnými prírodným zákonom. Práve preto môže byť Nový svet laboratóriom pre štúdium všeobecných kultúrnych zákonitostí.
Diverzita a vyspelosť
Boli by sme však ďaleko od pravdy, ak by sme tvrdili, že vývoj v oboch Amerikách išiel všade rovnakým smerom. Na to je tento dvojkontinent príliš veľký. Severná Amerika zostala redšie obývaná a poľnohospodárstvo sa ujalo najmä na juhu. Na severe zostali tradičnejšie spôsoby obživy ako lov a zber. Aj tu sa však vyvinuli niektoré pozoruhodné sociálne útvary.
Príkladom je Irokézska konfederácia, ktorej politické pravidlá prísne vyvažovali jednotlivé sféry moci a bola svojím zriadením demokratickejšia než väčšina súdobých politických útvarov vo svete. Zložitý politický a kultúrny systém dosiahli aj tzv. Pueblania v dnešnom Novom Mexiku a okolí. Myslím, že znesie porovnanie aj so starovekou Mezopotámiou.
Ani Indiánov na tichooceánskom pobreží nemožno považovať za prostoduchých lovcov. Napríklad Indiáni Severozápadného pobrežia známi svojimi totemovými stĺpmi, mali rozkošatenú sociálnu organizáciu so zložitými pravidlami a mytológiou, ktoré dodnes udivujú študentov antropológie a religionistiky. Vrchol civilizačného rozkvetu, plne porovnateľný s civilizáciami Starého sveta, však dosiahli najmä dve kultúrne oblasti. V Južnej Amerike to boli andské kultúry a na juhu Severnej Ameriky s presahom do Strednej Ameriky to boli tzv. mezoamerické kultúry.
V oboch sa rozvinulo nielen sofistikované poľnohospodárstvo, ale aj vyspelé štátne zriadenia, kamenné mestá a cestné komunikácie, písmo, kalendár, astronómia, matematika. vysoké kultúry už 2000 rokov pred n.l. Nazývame ich Olmékovia. Hoci z Mezoameriky sú najznámejší Aztékovia a ich „krvavé rituály“, išlo o veľmi neskorú a ani zďaleka nie najvyspelejšiu mezoamerickú kultúru. Tou, ktorá mňa osobne fascinuje najviac a ktorá stojí za bližšie priblíženie, boli Mayovia.
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
Postavili stovky kamenných miest, rozvinuli intenzívne poľnohospodárstvo, mali jediní pravé písmo v ktorom bolo možné zapísať nielen symbolicky, ale aj foneticky úplne čokoľvek. Ich kalendár spočítaval najmenej päť cyklov a jeden lineárny rad, a to všetko spolu v jednom obdivuhodnom, vzájomne prepojenom systéme. Áno, to už sú znalosti, ktoré v mnohom predčili aj súdobý Starý svet, hoci ich súčasníkmi boli v predklasickom období Gréci a v klasickom období Rimania. Stavbou stoviek pyramíd však skôr pripomínali starovekých Egypťanov.
Mayovia napríklad nepoužívali luk, nepoznali koleso a ani žiadne kovy. Celá ich skvelá civilizácia bola vlastne najvyšším možným stupňom doby kamennej. Ak však porovnáme nejaké keltské oppidum z doby železnej, hoc aj to bratislavské, so súdobým mayským mestom doby kamennej v rovnakom čase, napríklad San Bartolo, nezapochybujeme ani na chvíľu, že kultúrne vyššie stáli Mayovia. Kamenné paláce, vysoké pyramídy, chrámy, cesty, rozsiahle urbánne komplexy a sofistikované umenie.
Je potom namieste klásť si otázku, čo je reálne kritériom civilizačného pokroku? Sú to nástroje a technológie? Kelti ich mali oveľa dokonalejšie. Alebo je to architektúra, matematika, astronómia a umenie? Tu by vynikli jednoznačne Mayovia.
Nezapočítaný starovek a lekcie z inakosti
Mnoho ľudí sa mylne domnieva, že kultúry Nového sveta sú mladé a svojím spôsobom zaostalé. V učebniciach sú vynechávané alebo zmieňované okrajovo, akoby ani nepatrili do staroveku. Najväčšie pyramídy z andských i mezoamerických kultúr sú všetky datované niekoľko storočí pred naším letopočtom, spravidla do obdobia našej Antiky. Aj Nový svet mal teda svoj starovek, ibaže sa akosi nezapočítava.
Prečo teda študovať napríklad kultúru starých Mayov? V prvom rade preto, že nám dáva dôležité lekcie z inakosti. Bola takmer vo všetkom iná, než všetko okolo nás. Vyspelá kultúra položená na celkom iných základoch ako všetky zo Starého sveta ukazuje hranice, kde presne je rozdielnosť a kde presne sa nachádza totožnosť. To nás môže viesť k nájdeniu univerzálnejších zákonov civilizačného vývoja než tie, ktoré boli vymyslené v zajatí našich domácich stereotypov.
Belosi a Indiáni
Belochov a Indiánov nijako výrazne nelíšili inteligenciou, dobrými či zlými vlastnosťami, rozdiel medzi nimi bol v technologickej a spoločenskej úrovni. Indiáni ochotne preberali od prichádzajúcich belochov technologické vymoženosti, ktoré nepoznali (železné kotlíky, železné sekery a nože, pušky) a tiež produkty životnej potreby (káva, cukor, alkohol, vlnené prikrývky, bavlnené oblečenie).
Jedným z problémov Indiánov bola ich rozdrobenosť do malých komunít, ktoré mali sklon sa izolovať. Často rozlišovali nie medzi Indiánmi a belochmi, ale medzi vlastnými malými spoločenstvami a zvyškom, ktorý označovali za nepriateľov. Belošská expanzia bola zameraná hlavne na získanie pôdy, išlo o poľnohospodársku kolonizáciu.
Komanči
Pôvodne žil v drsných oblastiach Nevady a Utahu, neskôr v južnom Wyomingu na hornom toku Severnej Platte. Pôvodne jednotný indiánsky kmeň sa prakticky ihneď po získaní koní koncom 17. storočia začal štiepiť na dve časti. Menšiu časť kmeňa zostala v pôvodnej domovine. Dynamickejšie skupiny kmeňa postupovali stále južnejšie na prérie v Nebraske, Colorade, Kansase, Oklahome až do Texasu. V čase najväčšej slávy koncom 18. storočia žilo asi 20-tisíc Komančov. Komančovia boli typickými predstaviteľmi prériovej kultúry. Hlavným zdrojom ich prestíže boli rozsiahle stáda koni. Komančovia počas celej známej histórie kmeňa podnikali lúpežné nájazdy - najmä s cieľom získať ďalšie kone. Hoci doslova terorizovali všetky okolité kmene, hlavným terčom ich nájazdov boli španielske oblasti južného Texasu a Nového Mexika.
Uzavrieť mierovú zmluvu s Komančmi ako politickým celkom bolo nemožné. Národ Komančov sa totiž skladal z dvanástich veľkých kmeňov a tie zasa z nekonečného množstva menších klanových skupín, z ktorých aj tá najmenšia mala vlastnú nezávislú „zahraničnú" politiku. Zatiaľ čo jedna skupina v Novom Mexiku mierumilovne obchodovala, iná - o kúsok ďalej, neľútostne lúpila a vraždila. Guvernér de Anza zároveň zmieril Komančov s Utmi, čím obratne získal spojencov proti dotieravým Apačom.
Roku 1805 sa Komančovia a Kajovovia náhodne stretli v španielskej obchodnej stanici. Situácia sa napokon zvrtla tak, že jeden kajovský bojovník sa odhodlal istý čas dobrovoľne žiť medzi Komančmi. Ďalšie významné spojenectvá Komančovia časom uzavreli s južnými vetvami Šejenov a Arapahov, a to vďaka americkému priekopníkovi a obchodníkovi Williamovi Bentovi. Pretože neustále medzikmeňové šarvátky o lovecké územia v oblasti rieky Arkansas značne obmedzovali možnosti obchodovania, legendárny beloch sprostredkoval rokovania, ktorých výsledkom bolo uzavretie spojeneckej zmluvy Komančov a Kajovov so Šejenmi a Arapahmi.
Počas nájazdov na belošské osady v Texase nerobili Komančovia žiadne rozdiely medzi hispánskymi osadníkmi a Angloameričanmi - prepadávali ich rovnako neľútostne. Roku 1821 získalo Mexiko nezávislosť od španielskej koruny. Hoci mladá republika potvrdila mierovú zmluvu s Komančmi, peniaze na jej plnenie nemala. Keď prestala za mier platiť, vypukla vojna. Komančovia podnikli proti Mexiku viacero zdrvujúcich nájazdov, počas ktorých roku 1840 prenikli hlboko do vnútrozemia a na tri mesiace obsadili celé severné Mexiko.
V máji 1838 síce s Komančmi podpísal mierovú zmluvu, neobsahovala však ustanovenia o jednoznačne určenej indiánsko - belošskej hranici. A práve to sa stalo zdrojom mnohých nedorozumení a problémov - belosi totiž neustále zaberali indiánsku pôdu a Indiáni zasa neprestali s nájazdmi. Jedným z ich najdôležitejších cieľov bolo dosiahnuť prepustenie množstva belošských zajatcov. Aj keď Texasania o osudoch zajatcov nemali prehnané ilúzie, skutočnosťou boli šokovaní.
Ženy a deti potom ponúkli na výmenu za zajatých belochov. Indiáni však mohli vymeniť len piatich zajatcov, pretože ostatných belochov - rozzúrení kvôli vražde svojich náčelníkov - po návrate do osád pozabíjali. Roku 1846 Texas anektovali Spojené štáty. Federálna vláda s Komančmi podpísala novú mierovú zmluvu, no ustanovenia o určení stálej hranice neboli ani v nej.
Účinnú mierovú zmluvu sa podarilo uzavrieť až roku 1853, kedy Komančovia súhlasili, že sa usadia v rezervácii na hornom toku Brazos. Keď roku 1858 armáda opustila tábor Cooper, zriadený na ochranu Indiánov, ozbrojení Texasania rezerváciu napadli. Hoci sa útok podarilo odraziť, indiánsky agent Neighbors svojich zverencov radšej odviedol preč z Texasu do oklahomskej rezervácie Vičitov v Anadarko. Domov sa už nevrátil, na spiatočnej ceste ho odzadu zastrelil neznámy ostrostrelec.
Na základe veľkej zmluvy od Medicíne Lodge z októbra 1867 sa väčšina Komančov presťahovala do rezervácie pri Fort Cobb v Oklahome. Posledné úsilie o slobodný život Komančov sa definitívne skončilo kapituláciou skupiny náčelníka Quanaha Parkera v júni 1875. Bývalý nepriateľ - generál MacKenzie, použil väčšiu časť z 22-tisíc dolárov, ktoré získal z predaja koni ukoristených Indiánom počas bojov, na nákup oviec a dobytka pre nich, aby mali s čím začať nový život.
Aj náčelník Quanah Parker sa rýchlo zorientoval v belošských móresoch - v zlatej ére kovbojov začal neľútostne vymáhať tranzitné poplatky za prechod veľkých stád dobytka územím rezervácie a len za poplatok dovolil aj belošským rančerom, aby svoje zvieratá pásli v rezervácii. Navyše na indiánskej pôde objavili ropu, čiže kmeň - a, pochopiteľne, hlavne Parker - zarábal. Bývalý postrach belochov Quanah Parker neuveriteľne zbohatol. Ambície tohto zbohatlíka kandidovať do amerického Kongresu zabrzdil iba fakt, že bol Indián a navyše Komanč, čo by vo vtedajšom rasistickom Texase neprekonali ani jeho doláre.
Používanie koňa
Používanie koňa sa rozšírilo pomerne rýchlo. Ešte pred koncom 17. storočia sa kone dostali prostredníctvom Apačov a Kiowov ku kmeňom Osagov a Komančov. Vlastníctvo koní v mnohom zmenilo majetkovú štruktúru kmeňov. Sociálny status bojovníka rástol množstvom vlastnených koní. Získanie koní viedlo k viacerým konfliktom medzi samotnými Indiánmi. Krádeže koní Indiáni doplňovali obchodovaním, kedy kone predávali bielym osadníkom a vysťahovalcom postupujúcim na západ. Mobilita jazdeckých kmeňov zbližovala vzdialené etniká, vzrástol počet ceremoniálnych stretnutí, na ktorých sa zbližovali svetonázory severoamerických Indiánov.
Tabuľka: Porovnanie kultúr Starého a Nového sveta
| Kritérium | Starý Svet | Nový Svet (napr. Mayovia) |
|---|---|---|
| Poľnohospodárstvo | Obilie, ryža | Kukurica |
| Kovy | Používané | Nepoužívané |
| Koleso | Používané | Nepoužívané |
| Písmo | Rôzne formy | Vyspelé, fonetické |