Javy, ktoré charakterizovali vývoj poľnohospodárstva na Slovensku, sa prejavili aj v poľovníctve. Aj v kapitalistickej republike zostalo poľovníctvo výsadou bohatých. Vo väčšine prípadov sa právo poľovníctva aj po očakávanej pozemkovej reforme ponechalo šľachte, prípadne revíry sa prenajímali len tým, čo si to vzhľadom na svoje príjmy mohli dovoliť.
Pre bohatých bolo poľovníctvo súčasne i otázkou spoločenského postavenia a spoločenskej prestíže. O pokrok v poľovníctve sa usilovali predovšetkým poľovníci z povolania a lesníci. Po ich boku stáli príslušníci pokrokovej inteligencie, ktorí boli aj organizátormi a zakladateľmi prvých poľovníckych spolkov na Slovensku.
Vznik a Zakladatelia Loveckého Ochranného Spolku
Začiatkom roku 1920 sa niektorí vplyvní poľovníci z Bratislavy začali zaoberať otázkou založenia poľovníckej organizácie na Slovensku. Uvedenou výzvou sa zvolala schôdzka záujemcov o založenie spolku. Iniciátorom založenia tejto poľovníckej organizácie bol generál zdravotníctva MUDr. Ján Červíček. Narodil sa roku 1864 v Hronove, okres Náchod. Tento očný lekár sa po vzniku prvej ČSR stal náčelníkom vojenskej zdravotníckej služby pre Slovensko v Bratislave. Zomrel 7. apríla 1924 vo veku 60 rokov.
Pre mimoriadne dobré osobné vlastnosti, úprimný a nezištný vzťah k poľovníctvu a snahu zveľadiť poľovníctvo na Slovensku si ho mnohí vážili a uznávali. Bol populárny nielen medzi českými a slovenskými, ale i medzi maďarskými poľovníkmi a priaznivcami poľovníctva. Záujemci o založenie poľovníckej organizácie na Slovensku sa zišli po prvý raz 27. augusta 1920 v malej župnej sále v Bratislave.
Prítomných bolo 34 záujemcov. Stanovy Loveckého ochranného spolku pre Slovensko schválilo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska 21. 10. 1920 pod č. 3085/1920. Ustanovujúce valné zhromaždenie bolo 10. decembra 1920 v prítomnosti 33 zakladajúcich členov. Aklamáciou si zvolilo 24 členov a 12 náhradníkov Loveckého ochranného spolku.
Prečítajte si tiež: Ochrana zveri na Slovensku
Členstvo v Loveckom ochrannom spolku bolo dobrovoľné. Postupne sa zakladali ďalšie lovecké ochranné spolky, ktorých do roku 1925 bolo už 25. Počet členov vzrástol na 2568. Radoví poľovníci sa nemohli uchádzať o členstvo v spolku aj preto, že členský príspevok (500 Kčs) bol veľmi vysoký. Počet členov poľovníckych spolkov sa jednako zvyšoval.
Podľa správy o činnosti Zemedelskej Rady bolo na Slovensku k 31. 12. Roku 1923 vznikla Československá myslivecká jednota, ktorá sa usilovala sústrediť všetkých poľovníkov v ČSR do jednej celoštátnej organizácie. I keď táto organizácia chcela všemožne zakrývať politickosť jej vedúcich funkcionárov, predsa sa jej to nepodarilo, lebo na jej čele stál príslušník veľkoagrárnej politickej skupiny.
Sústreďovanie slovenských poľovníkov do Československej mysliveckej jednoty prebiehalo veľmi zdĺhavo. Lovecký ochranný spolok sa zjednotil s Československou mysliveckou jednotou až roku 1934. V rámci Československej mysliveckej jednoty sa vytvoril na Slovensku tzv. Zemský zväz loveckého ochranného spolku.
Činnosť a Význam Spolku
Ak hodnotíme činnosť týchto organizácií a odhliadneme od politického zamerania, musíme konštatovať, že pre rozvoj československého poľovníctva urobili veľa dobrej práce. Usilovali sa o vyššiu odbornosť pri výkone práva poľovníctva a o jeho spoločenské uznanie. Na nátlak Československej mysliveckej jednoty a Loveckého ochranného spolku vyšiel roku 1929 tzv. malý poľovný zákon. Podnetom k jeho vydaniu boli nepriaznivé následky krutej zimy roku 1929, ktorá spôsobila veľké straty na zveri. Preto zákon venoval veľkú pozornosť otázke času ochrany a odstrelu zveri.
Zakázal sa odstrel niektorých vzácnych druhov zveri (kamzík, drop, medveď ap.). V tomto období vyšla i úprava o nájme poľovných revírov, ktorá zvyšovala ochranu zveri. Zjednotenie Československej mysliveckej jednoty a Loveckého ochranného spolku netrvalo dlho, pretože roku 1938 sa tieto organizácie pod politickým tlakom dohodli na rozchode.
Prečítajte si tiež: SLOSP Pribina
Lovecký Ochranný Spolok v Regiónoch
Na území okresu Prešov a Sabinov existovali poľovnícke spolky už v 19. storočí. V roku 1872 vznikla v Prešove Prešovská zveroošetrujúca spoločnosť a v roku 1898 v Sabinove Sabinovský lovecký spolok. Po 1. svetovej vojne a vzniku ČSR z objektívnych dôvodov (zabránenie pytliactvu, ochrana zveri) bol na Slovensku 27.8.1920 založený Lovecký ochranný spolok pre Slovensko (LOS), ktorého predsedom bol gen. MUDr. Ján Červíček. V roku 1921 bola založená ako súčasť LOS Prvá lovecká ochranná spoločnosť v Prešove, ktorej predsedom bol p. Štresser, druhou v poradí bola v Prešove od roku 1923 Lovecká ochranná spoločnosť "Nimrod", s predsedom Dr. Kordvélyessym.
V roku 1921 vznikla Druhá lovecká spoločnosť "Svornosť". V roku 1922 vznikla v Sabinove Lovecká ochranná spoločnosť, ktorej predsedom bol Dr. Schuttze a v Brezovici s predsedom p. Rudnayom. Nadriadeným orgánom I. stupňa bol na území okresu Lovecký ochranný spolok - miestna skupina v Prešove s predsedom Dr. Krauszom. V roku 1934 sa LOS pre Slovensko stal súčasťou Československej mysliveckej jednoty na Slovensku, ktorý vystupoval pod názvom Zemský zväz loveckých, ochranných a kynologických spolkov na Slovensku.
Dňa 15. júna 1923 začal v Prešove vychádzať prvý odborný poľovnícky časopis na Slovensku pod názvom Nimrod, ktorého zodpovedným redaktorom a vydavateľom bol Ľ. Bohrand. Časopis Nimrod zanikol 21.12.1931 spojením s časopisom Lovec, ktorý sa stal úradným časopisom LOS na Slovensku. Počas 2. svetovej vojny boli poľovníci organizovaní v Zväze loveckých ochranných spolkov na Slovensku, ktorý vznikol 18.6.1939. Po prechode fronty bolo prvé valné zhromaždenie zväzu zvolané na deň 2.3.1946 v Trenčianských Tepliciach.
V máji 1947 sa LOS včlenil do Československej mysliveckej jednoty. V roku 1947 bol prijatý zákon č. 225/1947 Zb. o poľovníctve. Na základe tohto zákona vznikali prvé poľovnícke ochranné spolky, ktoré založili 27.3.1949 Zväz poľovných ochranných spolkov. V Prešove boli takýmito spolkami spoločnosti Hubertus, Diana a Svornosť. Organizačnými zložkami zväzu sa stali od roku 1952 Krajské poľovnícke ochranné združenia, ktoré mali v roku 1954 ustanovujúce konferencie. Predsedom KPOZ v Prešove sa stal Dr. Dionýz Nevický a tajomníkom Ing. Štefan Schiffer. Medzi známe POZ v okrese patrili spoločnosti Svinia a Karpatovka.
V roku 1961 vzniká Československý poľovnícky zväz, ktorého organizačnými jednotkami sa stávajú krajské, okresné a základné organizácie (jednoty). Zjazd ČSPZ v roku 1966 zrušil jednoty a krajské organizácie a organizačnými jednotkami sa stali okresné organizácie a poľovnícke združenia. V Prešove bol predsedom OV ČSPZ JUDr. Ladislav Horňák a tajomníkom Pavol Lančarič. Dňa 21.6.1969 bol na základe zákona o československej federácii založený Slovenský poľovnícky zväz, ktorého organizačnými jednotkami sú okresné (v súčasnosti aj regionálne) oranizácie a poľovnícke združenia.
Prečítajte si tiež: Sprievodca bazárom loveckých lukov
Predsedami Okresnej organizácie (predtým okresného výboru, v súčasnosti šarišskej regionálnej organizácie) SPZ v Prešove boli Ing. Dionýz Fekete, Michal Filip, RNDr. Jozef Palášthy CSc., Eduard Čuchran a v súčasnosti Ing. Karol Lacko, PhD. Tajomníkmi Pavol Lančarič, Marián Engler, Peter Biháry, Viliam Gracel, Dušan Krempaský, PhDr. Miroslav Sedlák a v súčasnosti Ing.
Lovecký Ochranný Spolok Svetobežníkov
Nezisková organizácia Lovecký ochranný spolok svetobežníkov vznikla 11. februára 2015. Predstavitelia organizácie v spolupráci s Košickým samosprávnym krajom a Múzeom a kultúrnym centrom južného Zemplína v Trebišove vytvorili jedinečnú expozíciu zameranú na poľovníctvo, chov zveri, ochranu prírody a prezentáciu histórie Andrášiovcov, ktorá bola slávnostne otvorená 25. Budovaním partnerstiev, ako aj vlastnou činnosťou napomáhame napĺňať vytýčené ciele v záujme ochrany prírody a zachovania pestrosti druhov pre budúce generácie.
Významní predstavitelia Loveckého ochranného spolku svetobežníkov:
- PhDr. narodený 1989: predseda predstavenstva, predseda dcérskej organizácie Klubu poľovníkov svetobežníkov na Slovensku a jeden zo zakladateľov expozície.
- Ing. narodený 1955: člen predstavenstva, podpredseda dcérskej organizácie Klubu poľovníkov svetobežníkov na Slovensku a jeden zo zakladateľov expozície.
- Prof. Ing. narodený 1949: profesor Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, expert Medzinárodnej organizácie pre poľovníctvo a ochranu zveri (CIC), člen prezídia Slovenského poľovníckeho zväzu na Slovensku a člen predstavenstva Loveckého ochranného spolku svetobežníkov.
Poľovný Ochranný Spolok Turá Lúka
Následne, v roku 1947 vzniká na Turej Lúke Poľovný ochranný spolok a jeho zakladajúcimi členmi boli : Haberfeld Elemír, Holič Ján, Kolárik Štefan, Pakan Vladimír, Škarítka Ján, Škarítka Pavol, Liška Ignác, a pp Dudák, Chorvát, Fúsek , Omasta. Neskôr pribudli ďalší členovia Majtán Juraj, Fiegel Michal, Alina Ján, Pánik Štefan, Navrátil Stanislav a p. Olešovský. Nakoľko užívanie poľovných revírov bolo podmienené licitácii, jednotlivý členovia sa skladali po 800.- korún.
Úsilie členov spolku v kŕmení zveri a tlmení škodnej zveri v rokoch 1950 - 1959 sa začalo významne priaznivo prejavovať i v počtoch ulovenej úžitkovej zveri ( strieľalo sa 250 až 300 ks zajacov, 200 - 250 ks jarabíc a 60 - 80 ks bažantov ). V rokoch 1960 - 1961 došlo k významnému zníženiu početnosti divých králikov vplyvom mixomatózy a vplyvom intenzifikácie a chemizácie v poľnohospodárstve taktiež i jarabíc.
V roku 1962 bol daný do účinnosti nový zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb., ktorý celkom oddelil právo poľovníctva od vlastníctva pozemkov a prisúdil ho socialistickým organizáciám ako užívateľom poľovných pozemkov, tvoriacich poľovné revíry. Vzniká Československý poľovnícky zväz ako dobrovoľná spoločenská organizácia združujúca všetkých československých občanov vykonávajúcich právo poľovníctva, pričom držitelia platných poľovných lístkov môžu vytvárať Poľovnícke združenia.
Účinnosťou tohto zákona ( t. j. 1.marec 1962) zanikajú doterajšie poľovnícke spoločenstvá a tie, ktoré zodpovedajú zásadám nového zákona o poľovníctve a prevzali stanovy vydané MPLVH SR premenia sa na poľovnícke združenia. Aby sa mali členovia PZ kde schádzať, uskutočňovať členské schôdze, v roku 1965 sa rozhodli vybudovať poľovnícku chatu v lokalite Uhlisko, ktorú svojpomocne stavali až do roku 1974. Jedným z významných rokov v existencii PZ Turá Lúka bol rok 1970, kedy bola vybudovaná prvá strelnica PZ na asfaltové terče v lokalite Pavlače, kde boli po každej strelnici organizované zábavy i pre nepoľovnícku verejnosť s veľmi bohatou účasťou.
Vzhľadom na intenzívne sa rozvíjajúce poľnohospodárstvo, vplyvom mechanizácie a chemizácie dochádza k radikálnej zmene agrárnej krajiny a s tým i topických a trofických podmienok poľovnej zveri, v dôsledku čoho stavy drobnej úžitkovej zveri začínajú v rokoch 1970 - 1978 značne stagnovať. Do revíru si však našla cestu diviačia zver.
Začiatkom 80. rokov sa prehlbuje spolupráca s PZ Sobotište (PZ Branč), spočívajúca hlavne v starostlivosti členov združení o zver v časti poľovných revírov Hory, ktorá každoročne vyústila uskutočnením spoločnej poľovačky na škodnú zver a diviakov, končiacu spoločenským posedením striedavo v zariadení jednotlivých PZ. V roku 1996 vzhľadom na to, že sa v poľovnom revíri vo väčších počtoch začala vyskytovať danielia zver členovia PZ Turá Lúka sa rozhodli vybudovať aklimatizačnú zvernicu o výmere cca 19 ha za účelom postupného občerstvenia a skvalitňovania genofondu tejto veľmi zaujímavej poľovnej zveri. Po vybudovaní oplotenia a kŕmnych zariadení bolo do zvernice vypustených 6 ks danielej zveri zakúpenej zo združených finančných prostriedkov.
Rok 1997 sa niesol v znamení osláv 50 výročia založenia organizovaného poľovníctva v Turej Lúke. Členovia PZ v spolupráci s Okresných úradom v Myjave zorganizovali výstavu Poľovníckych trofejí ulovených v regióne v ostatných rokoch, na ktorej okrem prezentácie chovateľských výsledkov jednotlivých poľovníckych združení v Okrese Myjava, členovia PZ Turá Lúka, rôznymi materiálmi (fotografie, články, kronika PZ a i) prezentovali v krátkosti činnosť PZ a prevažne úspechy v poľovníckom hospodárení za ostatných 50 rokov existencie.
V snahe o postupné obnovenie aspoň čiastočnej početnosti pôvodnej zajačej zveri PZ v rokoch 1998 až 2005 zakúpilo a vypustilo v PR spolu 25 ks zajacov v lokalite Hrabníky. V rokoch 2008 - 2013 PZ Turá Lúka vytvorilo vybudovaním Kynologického areálu Padelky (dve umelé nory a jedna zvernica - diviačí oplôtok) veľmi dobré podmienky na výcvik a skúšky poľovnej upotrebiteľnosti poľovníckych psov, ktorí sú neodmysliteľnou a nevyhnutnou súčasťou vykonávania výkonu práva poľovníctva.
S neustále sa zvyšujúcimi početnými stavmi prežúvavej zveri a diviakov v poľovnom revíri, rastie aj potreba zabezpečenia a uskladnenia kvalitného krmiva za účelom prikrmovania v čase núdze. Za týmto účelom PZ vybudovalo sklad krmiva, ktorý slúži na uskladnenie krmiva, rôznych zariadení na obrábanie políčok a udržiavanie Areálu Padelky, ako i zariadení na prevádzkovanie strelníc. V ostatnom období, PZ, vzhľadom na rastúci počet ulovenej zveri a potrebu jej umiestenia v chladiacom zariadení a následnej hygienickej manipulácie s divinou, vykonalo rekonštrukciu Poľovníckej chaty Lesanka spolu s vybudovaním obslužných prevádzkových priestorov. Taktiež sa zvýšila kapacita priestorov na rokovanie ako i na prenocovanie členov PZ resp.
Je zrejmé, že i keď je to veľmi krátky časový úsek, zásadne sa v závislosti od pretváraných prírodných podmienok, reštrukturalizácie poľnohospodárstva i urbanistického rozvoja obce, zmenila i druhová štruktúra poľovnej zveri a taktiež jej početnosť. Do tohto procesu určite významne a hlavne pozitívne v prospech poľovnej zveri zasiahlo svojou činnosťou Poľovnícke združenie Turá Lúka, čo je zrejmé jednak z už uvedeného rozšírenia druhov poľovnej zveri ale i z narastajúceho počtu trofejí diviačej, srnčej, resp. danielej zveri ohodnotených na chovateľských prehliadkach bronzovou, striebornou, resp. zlatou medailou v rokoch 1991 - 2005.
Na margo veci je potrebné uviesť, že členom PZ Turá Lúka nejde o uspokojenie ziskuchtivého prístupu k živej prírode. Ich funkcia je okrem iného i ekologicko - ochranárska, spočívajúca hlavne v tom, že pri zodpovednom výkone garantuje zachovanie všetkych druhov zveri a ich optimálny rozvoj v súlade s prírodnými podmienkami a záujmami spoločnosti v regióne.
Slovenský Lovecký a Ochranný Spolok Pribina Nitra
Slovenský lovecký a ochranný spolok Pribina Nitra (SLOS Pribina) vznikol dňa 11.03.2002 s cieľom vymaniť sa z područia diktátu monopolu SPZ na Slovensku. Naším cieľom bolo a je vytvárať podmienky pre všetkých poľovníkov k možnosti demokraticky, bez nátlaku a nútenia slobodne sa rozhodnúť, aby každý mohol byť organizovaný tam, kde je to pre neho zaujímavé. Hlavným dôvodom je to, že sme nesúhlasili a ani nesúhlasíme s monopolom SPZ. Čo sa týka názvu SLOSP Nitra, je to vlastne hold zakladateľom pôvodného Loveckého ochranného spolku, ktorého Stanovy schválilo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska už dňa 21.10.1920 pod č. 3085/1920 a Ustanovujúce valné zhromaždenie bolo dňa 10. decembra 1920.
Neúspešné kroky prezídia SLOS Pribina pri vybavovaní delegovania kompetencií z MPSR na iné PO, nás len uistili, že v našom štáte nie je pravá demokracia, ale že pretrváva naďalej monopol v poľovníctve tak, ako to bolo i za čias totality. Nádej na zmenu zákona 23/62 Zb.z. o poľovníctve, v znení neskorších predpisov sa naskytla pre všetkých poľovníkov, keď sa zrodil návrh nového zákona. Zapojili sme sa do pripomienkovania s nádejou, že svitne na lepšie časy. Nestalo sa tak! Naše písomné pripomienky odovzdané na MPSR boli prijaté, avšak nerealizované.
Darmo sme poukazovali na protiústavné pasáže - byť nútený k členstvu v jednotnej organizácií, ktorou je SPK. Zákon č. 274/2009 Z.z. bol prijatý a je podľa nás protiústavný. Hlavne preto, že dochádza zo strany štátu k núteniu združovať sa a zhromažďovať v profesnej organizácií všetkých držiteľov PL, ktorí sú občanmi SR, čím je porušené ústavné právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním. Dôvodom, prečo SLOSP poukazuje na tento zákon, že je zlý, je tá skutočnosť, že tento nariaďuje direktívne schválenej SPK prispievať aj na platy funkcionárov SPK a OPK, taktiež na poplatky za vybavovanie nového PL a predlžovanie platnosti PL , ktoré sú oveľa vyššie ako doteraz, a čo je najhoršie, že štátu nechýbajú finančné prostriedky, ktoré do 30.05. 2010 išli do štátneho rozpočtu a od 01.06.2010 do súkromnej spoločnosti SPK.
SLOS Pribina aj pôvodne navrhoval, aby v zákone o poľovníctve bolo zakomponované, že poľovné lístky budú vydávané raz, a to natrvalo. Sme toho názoru, že kto raz získa vzdelanie - vysvedčenie, toto je platné raz a natrvalo. Kde by sme prišli, ak by sme museli napr.: výučný list, maturitné vysvedčenie, VOV, vysokoškolský diplom si predlžovať! Toto, čo monopol SPZ = SPK a proti ústavný zákon č. 274/2009 z.z. a jeho novelizácia v znení neskorších predpisov urobila je účelové, za cieľom zisku, za predlžovanie PL a ďalších poplatkov. Vieme to riešiť, ale nie je ochota nás vypočuť.
Predlžovať by sa malo iba zákonné poistenie vo forme kartičky, ktorú vydá poisťovňa alebo organizácia na to určená. Nebolo by potrebné platiť následne žiadne poplatky do OPK a teda SPK a OPK by stratila zmysel a nebola by potrebná. PL vydávané na trvalo, nech robia OLÚ miestne príslušné a problém s PL by bol vyriešený. To, ale tí, čo z toho žijú nechcú!
SLOSP vykonáva svoju činnosť prostredníctvom svojich členov na území celej Slovenskej republiky. V praxi to znamená, že Slovenský lovecký a ochranný spolok Pribina Nitra je pre všetkých poľovníkov na celom Slovensku, ale sídlo má v Nitre. Podľa ustanovení zákona o poľovníctve a jeho vykonávacích predpisov vykonávame aj chov zveri, starostlivosť o zver a jej životné prostredie, ako aj právo poľovníctva prostredníctvom svojich členov. Spolupracujeme na úseku poľovníctva s vlastníkmi a užívateľmi poľovných pozemkov. Staráme sa o všestranné zveľaďovanie poľovníctva, podporuje poľovnícky výskum a zavádza jeho výsledky do praxe.
Časť členskej základne je aj z Levíc. Už tradične organizujeme plesy poľovníkov, napr. jeho 5.ročník sme uskutočnili v Liptovskom Mikuláši na podnet našich členov Ing. Dušana Kováča a Ing. Igora Košeckého a je samozrejmé, že sa aktívne a pravidelne zúčastňujeme podujatia Dni svätého Huberta, ktoré sa konajú vo Svätom Antone. Na podnet nášho ďalšieho člena SLOS Pribina a člena prezídia Františka Bokroša sme zrealizovali aj strelecké prebory v Horárni Nový Tekov, ktoré sa stretli s veľkým záujmom. Veľký záujem je aj o v súčasnosti realizovanú stálu výstavu trofejí členov SLOS Pribina v Leviciach na Pereckej ulici 38. Každoročne sa aktívne zúčastňujeme na Maďarsko-Slovenských poľovníckych dňoch v Nagybörzsöny, ale aj na rôznych iných poľovníckych akciách.