Javy, ktoré charakterizovali vývoj poľnohospodárstva na Slovensku v tomto období, sa prejavili aj v poľovníctve. Aj v kapitalistickej republike zostalo poľovníctvo výsadou bohatých. Vo väčšine prípadov sa právo poľovníctva aj po očakávanej pozemkovej reforme ponechalo šľachte, prípadne revíry sa prenajímali len tým, čo si to vzhľadom na svoje príjmy mohli dovoliť. Pre bohatých bolo poľovníctvo súčasne i otázkou spoločenského postavenia a spoločenskej prestíže.
O pokrok v poľovníctve sa usilovali predovšetkým poľovníci z povolania a lesníci. Po ich boku stáli príslušníci pokrokovej inteligencie, ktorí boli aj organizátormi a zakladateľmi prvých poľovníckych spolkov na Slovensku.
Založenie Loveckého Ochranného Spolku
Začiatkom roku 1920 sa niektorí vplyvní poľovníci z Bratislavy začali zaoberať otázkou založenia poľovníckej organizácie na Slovensku. Uvedenou výzvou sa zvolala schôdzka záujemcov o založenie spolku. Iniciátorom založenia tejto poľovníckej organizácie bol generál zdravotníctva MUDr. Ján Červíček. Narodil sa roku 1864 v Hronove, okres Náchod. Tento očný lekár sa po vzniku prvej ČSR stal náčelníkom vojenskej zdravotníckej služby pre Slovensko v Bratislave. Zomrel 7. apríla 1924 vo veku 60 rokov.
Pre mimoriadne dobré osobné vlastnosti, úprimný a nezištný vzťah k poľovníctvu a snahu zveľadiť poľovníctvo na Slovensku si ho mnohí vážili a uznávali. Bol populárny nielen medzi českými a slovenskými, ale i medzi maďarskými poľovníkmi a priaznivcami poľovníctva.
Záujemci o založenie poľovníckej organizácie na Slovensku sa zišli po prvý raz 27. augusta 1920 v malej župnej sále v Bratislave. Prítomných bolo 34 záujemcov. predseda: MUDr. členovia:Jozef Michalovits, Alfréd Scherz, Dr. Ludvík Hradský, Dr.
Prečítajte si tiež: Sprievodca bazárom loveckých lukov
Stanovy Loveckého ochranného spolku pre Slovensko schválilo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska 21. 10.1920 pod č. 3085/1920. Ustanovujúce valné zhromaždenie bolo 10. decembra 1920 v prítomnosti 33 zakladajúcich členov. Aklamáciou si zvolilo 24 členov a 12 náhradníkov Loveckého ochranného spolku. MUDr. Dr. Členstvo v Loveckom ochrannom spolku bolo dobrovoľné.
Vývoj a Činnosť Spolku
Postupne sa zakladali ďalšie lovecké ochranné spolky, ktorých do roku 1925 bolo už 25. Počet členov vzrástol na 2568. Radoví poľovníci sa nemohli uchádzať o členstvo v spolku aj preto, že členský príspevok (500 Kčs) bol veľmi vysoký. Počet členov poľovníckych spolkov sa jednako zvyšoval. Podľa správy o činnosti Zemedelskej Rady bolo na Slovensku k 31. 12.
Roku 1923 vznikla Československá myslivecká jednota, ktorá sa usilovala sústrediť všetkých poľovníkov v ČSR do jednej celoštátnej organizácie. Sústreďovanie slovenských poľovníkov do Československej mysliveckej jednoty prebiehalo veľmi zdĺhavo. I keď táto organizácia chcela všemožne zakrývať politickosť jej vedúcich funkcionárov, predsa sa jej to nepodarilo, lebo na jej čele stál príslušník veľkoagrárnej politickej skupiny.
Lovecký ochranný spolok sa zjednotil s Československou mysliveckou jednotou až roku 1934. V rámci Československej mysliveckej jednoty sa vytvoril na Slovensku tzv. Zemský zväz loveckého ochranného spolku.
Ak hodnotíme činnosť týchto organizácií a odhliadneme od politického zamerania, musíme konštatovať, že pre rozvoj československého poľovníctva urobili veľa dobrej práce. Usilovali sa o vyššiu odbornosť pri výkone práva poľovníctva a o jeho spoločenské uznanie.
Prečítajte si tiež: Výber základky pre lovecký luk
Na nátlak Československej mysliveckej jednoty a Loveckého ochranného spolku vyšiel roku 1929 tzv. malý poľovný zákon. Podnetom k jeho vydaniu boli nepriaznivé následky krutej zimy roku 1929, ktorá spôsobila veľké straty na zveri. Preto zákon venoval veľkú pozornosť otázke času ochrany a odstrelu zveri. Zakázal sa odstrel niektorých vzácnych druhov zveri (kamzík, drop, medveď ap.). V tomto období vyšla i úprava o nájme poľovných revírov, ktorá zvyšovala ochranu zveri.
Zjednotenie Československej mysliveckej jednoty a Loveckého ochranného spolku netrvalo dlho, pretože roku 1938 sa tieto organizácie pod politickým tlakom dohodli na rozchode.
Prečítajte si tiež: Parametre reflexných lukov