Malebná Tatranská Javorina, situovaná v severnej časti Vysokých Tatier na hranici s Poľskom, ukrýva množstvo historických a kultúrnych pokladov. Jedným z nich je nepochybne Lovecký zámok Hohenlohe, národná kultúrna pamiatka, ktorá sa vyníma v obklopení divokého lesa a rozľahlej lúky.
História a vznik Tatranskej Javoriny
Prvé písomné zmienky o Javorine pochádzajú z konca 13. storočia, kedy slúžila ako sezónny majer dunajeckého panstva. Významný rozvoj nastal v roku 1759, keď František Horvath-Palocsay dal vybudovať dva hámre. V roku 1837 tu fungovalo až 8 hámrov a 2 valcovne, pričom javorinská oceľ patrila medzi najkvalitnejšie v Európe. Neskôr sa výroba preorientovala na produkciu kartónového papiera, ktorá však v roku 1935 zanikla.
V roku 1879 kúpil knieža Christian Kraft Hohenlohe majetky v Javorine s cieľom zriadiť reprezentačný revír. V roku 1912 dal postaviť vodnú pílu v Podspádoch a v roku 1916 podpísal ťažobnú zmluvu s firmou J. Ph. Glesinger. Javorinská oblasť patrila rodu Hohenlohe až do roku 1936, kedy ju kúpilo Československo. Počas druhej svetovej vojny bola Javorina anektovaná Poľskom, no neskôr sa vrátila Slovenskému štátu.
Knieža Hohenlohe a jeho vplyv na Tatranskú Javorinu
Pruské knieža Christian Kraft Hohenlohe-Öhringen, vtedajší magnát a vlastník javorinského panstva, patril k najbohatším ľuďom sveta. V Tatranskej Javorine si zvolil svoje hlavné sídlo správy jeho tatranských a maďarských majetkov. Knieža Hohenlohe pretvoril Tatranskú Javorinu na lesnícku osadu a sídlo riaditeľstva svojho veľkostatku. Nechal si tu vybudovať drevený poľovnícky kaštieľ a drevený kostol ľudovej architektúry. V okolitých lesoch zriadil rozsiahlu zvernicu, kam dovážal cudzokrajnú zver.
Knieža Hohenlohe sa zaslúžil o rozvoj obce, ale aj Tatier. Koncom 19. storočia postavil v obci pekáreň, vodnú elektráreň, zámoček a Kostol sv. Anny, pri ktorom je aj s družkou pochovaný. Na svoje územie zakázal knieža vstup turistom, čo sa mnohým nepáčilo a tak vytýčil turistické trasy, ktoré sa využívajú dodnes - cez Poľský hrebeň, Sedielko a Kopské sedlo.
Prečítajte si tiež: Sprievodca bazárom loveckých lukov
Lovecký zámok Hohenlohe: Architektonický skvost
Lovecký zámok Hohenlohe bol postavený v rokoch 1883 až 1885. Autor projektu, viedenský architekt Jean Leyendecker, čerpal inšpiráciu zo švajčiarskych horských oblastí. Výstavbu zrubovej dvojpodlažnej stavby na pôdoryse kríža so švajčiarsky zdobeným vstupným priečelím s balkónom uskutočnil domáci staviteľ Ján Lipták z Popradu - Veľkej, ktorý spolupracoval so stavbyvedúcim, českým architektom Karlom Zdeňkom Límanom. Interiérové vybavenie bolo od c. k. dvorného čalúnnika Franza Iwingera z Viedne.
Exteriér a interiér zámku
Objekt zámočku pozostával z hlavnej a hospodárskej budovy, ktoré sú navzájom prepojené chodbou. Miesto stavby vybrali práve kvôli dokonalým výhľadom, na tatranskú prírodu. Zámoček vysvätil v lete 1885 evanjelický farár a dvaja katolícki kňazi.
Pôvodná podoba loveckého zámočku sa zachovala až dodnes, čiže poschodovú drevenú stavbu v historizujúcom štýle máte možnosť vidieť tak, ako bola pôvodne postavená. V zámočku Hohenlohe sa zachovala značná časť pôvodného vybavenia, vrátane ďalekohľadu od mníchovského optika Jacoba Merza, loveckých trofejí, zbraní, fotografií, obrazov a gongu na zvolávanie spoločenských udalostí. Viaceré predmety skončili v nemeckom sídle rodiny Hohenlohe, na zámku Neuenstein, kam boli prevezené po svetovej poľovníckej výstave vo Viedni v roku 1910.
Zámok po smrti kniežaťa
Po smrti kniežaťa nemali dediči o udržanie javorinského panstva záujem, a tak v decembri 1935 tieto majetky odkúpil štát. Bola zriadená Správa štátnych lesov Javorina a po ustanovení Tatranského národného parku prešlo niekdajšie panstvo do správy parku. Poľovnícky kaštielik v nasledujúcich rokoch viackrát zmenil svojich správcov. Čiastočnou prestavbou prešiel zámok v rokoch 1975 - 1977, kedy bol prevedený na Stranícky podnik služieb Praha. Vymenili sa poškodené podlahy, spodné trámy a obnovený bol aj nábytok.
Lovecký zámok dnes
V súčasnosti tento majetok štátu spravuje Kancelária prezidenta Slovenskej republiky a slúži prevažne na reprezentačné účely. Počas svojej histórie hostil viacero zahraničných prezidentov pri formálnych aj neformálnych stretnutiach. Od roku 2015 je Lovecký zámoček Hohenlohe sprístupnený aj pre verejnosť. Lovecký zámoček Hohenlohe je národná kultúrna pamiatka, ktorá slúžila hlavne na reprezentačné účely najvyšších ústavných činiteľov.
Prečítajte si tiež: Výber základky pre lovecký luk
Dostupnosť a prehliadky
Ak by ste sa chceli aj vy cítiť ako sa cítil knieža Hohenlohe, máte tú možnosť aj v súčasnosti, hoci nie v doslovnom slova zmysle. Vstup je možný celoročne každý štvrtok vo vymedzených otváracích hodinách, mimo štátnych sviatkov a dňov pracovného pokoja. Prehliadka trvá približne 15 - 25 minút. Maximálny počet návštevníkov pri jednom vstupe je 20. Vstup do zámočku je bezplatný.
Odporúča sa vstup rezervovať, keďže objednaní záujemcovia majú prednosť. Výklad je len v slovenčine a prehliadka trvá približne 20 minút. Časy vstupov sú o: 11.00, 12.00, 13.00 a 14.00 h.
Užitočné informácie pre návštevníkov
- Adresa: Tatranská Javorina
- Otváracie hodiny: Každý štvrtok (okrem štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja)
- Vstupy: 11:00, 12:00, 13:00, 14:00
- Vstupné: Bezplatné
- Rezervácia: Odporúča sa vopred
Dôležité míľniky v histórii Tatranskej Javoriny a Loveckého zámku Hohenlohe
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1759 | Založenie železnej huty a hámrov, ktoré vytvorili podmienky pre trvalé osídlenie. |
| 1879 | Pruské knieža Kristián Kraft Hohenlohe kúpil javorinský revír. |
| 1883-1885 | Výstavba loveckého zámku Hohenlohe. |
| 1920 | Tatranská Javorina sa stala súčasťou Československa. |
| 1935 | Štát odkúpil majetky Hohenlohe. |
| 1970 | Vyhlásenie za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. |
| 2009 | Lovecký zámoček pruského kniežaťa je národnou kultúrnou pamiatkou. |
| 2015 | Prezident SR Andrej Kiska sprístupnil zámok pre verejnosť. |
Lovecký zámoček Hohenlohe je nielen architektonickým skvostom, ale aj dôležitým svedkom histórie Tatranskej Javoriny a celého regiónu Vysokých Tatier. Jeho návšteva je tak jedinečnou príležitosťou spoznať bohaté kultúrne dedičstvo Slovenska.
Prečítajte si tiež: Parametre reflexných lukov