Ötzi je najzachovalejšou múmiou na svete. Na rozdiel od mumifikácií, ktoré poznáme zo starovekého Egypta, je Ötzi prirodzene mumifikovaný.
Peľ z tráviaceho traktu Ötziho naznačuje, že zomrel koncom jari alebo na začiatku leta. Dva dni pred smrťou trikrát jedol. Puzdro z jelenice, ktoré niesol na chrbte, mal plné jedla. V previse horského sedla vo výške 3200 metrov sa uvelebil, aby sa najedol.
Archeológ Jelínek vysvetlil, že násilná smrť bola v tom čase pomerne bežná. „Bojovník bol vtedy ideálom spoločnosti. Máme doklady o ritualizácii bojovníctva. Z toho obdobia poznáme kamenné doštičky na ochranu zápästia. Bolo to veľmi nepraktické, lebo to bolo z kameňa. Ale skôr tam išlo o symboliku, bola to luxusná záležitosť.
Z eneolitu poznáme kostrové pochovávanie v skrčenej polohe i žiarové hroby, pokračuje Jelínek. O pochovávaní nemusíme mať z daného obdobia vždy archeologické záznamy. „Mŕtveho napríklad nezakopali a niekde ho nechali ležať, alebo ho pustili do vody. Ötzi je atypický, lebo ho nepochovali. „Bol obeťou vraždy,“ vraví archeológ. Ako k nej došlo?
Detektív je presvedčený, že Ötzi útok nečakal. Časť stravy si zrejme uvaril. „Ak sa ponáhľate, prvá vec, čo spravíte, je, že sa snažíte uniknúť pred tým, kto sa vás snaží zabiť, a nevaríte,“ povedal Horn.
Prečítajte si tiež: História a vývoj nemeckých samopalov
Útok Ötzi nečakal. Tesne pred napadnutím jedol a na dokončení zbrane nepracoval. Vrah vystrelil na Ötziho zozadu zo vzdialenosti asi 10 metrov. Šíp preletel ľavým podpažím a poškodil podkľúčnu tepnu. Zraneniam by zrejme podľahol aj dnes, myslí si nemecký inšpektor.
„Cieľom útočníka bolo zabiť ho,“ hovorí pre New York Times o úmysloch vraha detektív Horn. „Podobný scenár vidíte aj dnes. Väčšina vrážd má osobný rozmer a ide o následok predošlej eskalácie násilia: chcem ho prenasledovať, nájsť a zabiť.
Podľa zahraničného odborníka nemohla byť dôvodom vraždy lúpež. Katharina Hersel z múzea v Bolzane, kde je Ötzi uložený, pre New York Times povedala, že dnešní ľudia sa na neho podobajú. „Použil rovnaké vybavenie ako my, keď ideme do hôr, len materiály sa líšili,“ povedala.
Archeológa Jelínka sme sa opýtali, prečo vtedy ľudia žili v nehostinných horách. Slovenský vedec doplnil, že vtedajšie komunity boli malé a obsahovali 50 či okolo sto ľudí. „Boli pomerne sebestační. Kolega opísal, že vtedajší ľudia žili podobne, ako je to opísané v Starom zákone, so šéfom klanu a synmi a s ďalšími príbuznými okolo neho. Ľudia sa venovali hlavne dobytkárstvu a poľnohospodárstvu. V čase, keď žil Ötzi, bola na území Slovenska takzvaná bádenská kultúra. „Siahala od Čiech až po Rumunsko. Zjednotila menšie kultúry, ktoré tu boli predtým, do jedného obrovského celku.
Keď Ötzi zomrel, mal okolo 45 rokov, plus-mínus 6 rokov. Meral 165 centimetrov a vážil 50 kilogramov. Mal hnedé oči a vlasy rovnakej farby, siahali mu po ramená. Mal všetky zuby a medzi hornými prednými zubmi mal 3-milimetrovú medzeru (diastéma), podobne ako Madonna či Elton John. Čo sa týka jeho oblečenia, bolo z kože a zošívané.
Prečítajte si tiež: Vývoj a použitie nemeckých samopalov v 2. svetovej vojne
Zbrane v dobe Ötziho
Ötzimu by trvalo iba pol dňa, aby si z palice vyrobil luk. Na pravej ruke medzi palcom a ukazovákom mal hlbokú reznú ranu až na kosť. Inšpektor Horn si myslí, že Ötzi sa v dedine zaplietol do potýčky. „Bolo to defenzívne zranenie. Pretože na tele nemal žiadne iné rany, ani modriny či rany po bodnutí, usudzujem, že bol asi víťazom súboja, možno aj zabil osobu, ktorá sa ho pokúsila napadnúť,“ cituje detektíva denník New York Times.
V kontexte zbraní a bojov v dobe Ötziho je zaujímavé pozrieť sa na slovnú zásobu:
- Die Waffe, das Gewehr - (bojový nástroj) zbraň
- Die Hiebwaffe - sečná zbraň
- Die Stoßwaffe - bodná zbraň
- Die Stichwaffe - bodná zbraň
- Die Schnellfeuerwaffe - rýchlopalná zbraň
- Die Hiebwaffe - sečná zbraň
- Die Fernwaffe, die Distanzwaffe - strelná zbraň
- Die Mordwaffe - vražedná zbraň
Prečítajte si tiež: Kategorizácia zbraní: nemecké samopaly