Od VI. majstrovstiev sveta v polmaratóne v Košiciach síce už uplynulo štvrťstoročie (uskutočnili sa 4.októbra 1997), ale stále si udržujú primát: išlo o prvé a zatiaľ i posledné atletické podujatie svetového významu na území Slovenskej republiky.
Veď o tituly svetových šampiónov v kategóriách jednotlivcov i družstiev zápolilo 146 mužov a 84 žien zo 45 krajín planéty.
Nečudo, že do Košíc prišli najlepší svetoví bežci na vzdialenosť 21 097,5 metra, ale aj dvaja najvýznamnejší funkcionári Medzinárodnej atletickej amatérskej federácie (IAAF) - jej prezident Primo Nebiolo, zároveň podpredseda Medzinárodného olympijského výboru (MOV) a generálny sekretár IAAF István Gyulai.
Deň pred týmto veľkým športovým podujatím vtedajší prvý muž svetovej atletiky prevzal na pôde Univerzity Pavla Jozefa Šafárika z rúk jej rektora Dušana Podhradského diplom a medailu čestného doktorátu univerzity doctor honoris causa.
Nie náhodou, veď tento rodený Talian z Turína, bývalý skokan do diaľky, absolvent štúdia práva a politológie sa v roku 1961 stal prezidentom Medzinárodnej univerziádnej športovej federácie, ktorá je hlavným organizátorom svetových Univerziád.
Prečítajte si tiež: Vývoj ME v biatlone
Favoriti naplnili očakávania
Primo Nebiolo na tlačovej konferencii v predvečer majstrovstiev sveta povedal: „IAAF prideľuje veľké športové podujatia hlavným a veľkým mestám. Košice sú preto výnimkou, ale pre nich rozhodla bohatá história dlhých behov, podpora mesta i Východoslovenských železiarní“.
Na štart MS sa 4. 10. 1997 postavili obaja favoriti: držiteľ vtedy najlepšieho času na svete na polmaratónskej trati (59:46 min ) Moses Tanui z Kene i obhajca majstrovského titulu Stefano Baldini (Taliansko) s osobným rekordom 1:00:58 h. Medzi ženami bola favoritkou číslo jeden Tegla Loroupeová (Keňa) s výkonom 1:07:12 h na konte.
Obaja Keňania splnili očakávania, i keď Tanui dobehol do cieľa „iba“ druhý - prekonal ho jeho krajan Shem Kororia, ktorého čas 59:56 h bol o dve sekundy lepší.
Špičkový výkon predviedol aj tretí Kenneth Cheruiyot - rovných 60 minút.
V kategórii mužov teda bolo všetko jasné: tri medaily sa stali korisťou Keňanov a rovnako ani v súťaži trojčlenných družstiev nenašli premožiteľa (2:59:54).
Prečítajte si tiež: MS juniorov v biatlone: Slovenská história
Ďalšie poradie: 2. JAR 3:03:34, 3. Etiópia 3:03:46, 4. Španielsko, 5. Taliansko, 6. Japonsko… 17.
Muži sa postarali o dovtedy najrýchlejší svetový šampionát v histórii.
„Veľmi pekná a rýchla trať,“ lakonicky konštatoval držiteľ vtedy najlepšieho času na polmaratónskej trati na svete Tanui.
Obhajcovi titulu Baldinimu čas 1:01:01 stačil iba na 9.
V súťaži žien podľa očakávania zvíťazila Loroupeová časom 1:08:14, ale na veľké prekvapenie ďalšie dve priečky patrili Rumunkám Cristine Pomacuovej (1:08:43) a Lidii Simonovej (1:09:05).
Prečítajte si tiež: Osrblie a svetový biatlon
K prvenstvu favorizovanej Keňanky treba ešte dodať, že na svojom konte už mala dve víťazstvá na maratóne v New Yorku v rokoch 1994 a 1995 a aj titul svetovej šampiónky z MS 1995 v Göteborgu na 10 000 m.
Keňa získala šesť medailí
Jedna krajina mohla v Košiciach teoreticky získať až osem medailí - po tri v individuálnych súťažiach mužov a žien a ďalšie dve v družstvách.
Keňania si napokon vybojovali „iba“ šesť cenných kovov.
Muži síce zabrali na sto percent, ale medzi ženami Rumunky obrali Afričanky o dve medaily a dominovali aj v súťaži družstiev, kde favorizované Keňanky odsunuli na druhé miesto.
Slováci síce neoslnili, ale...
Z kvinteta slovenských reprezentantov sa najviac očakávalo od košického rodáka Róberta Štefka, vtedy nášho najskúsenejšieho a najúspešnejšieho polmaratónca, ktorý sa mohol pýšiť výborným osobným rekordom 1:01:46.
Solídny čas pred svojím premiérovým štartom na svetovom šampionáte dosiahol Petr Pipa (IAMES Bratislava) - 1:04:42, víťaz košického MMM z roku 1994.
Pipa síce tvrdil, že jeho disciplínou je len a len maratón, ale zároveň dal slovo, že z našej pätice do cieľa dobehne ako druhý najrýchlejší hneď za Štefkom.
Žiaľ, Štefko na trati bojoval nielen so súpermi a kilometrami, ale i žalúdočnými kŕčmi.
Jeho umiestnenie a čas v cieli - 29. a 1:02:15 - dokazujú, že napokon celkom úspešne.
Do prvej polovice výsledkovej listiny sa zmestil ešte 73. Pipa časom 1:04:42.
Umiestnenie ďalších reprezentantov SR: 84. Vanko 1:05:24, 94. Petro 1:06:25, 115.
Pokiaľ ide o naše ženy, ani jedna z nich nemala skúsenosti zo štartov na MS v polmaratóne a od debutantiek nikto neočakával žiadne zázraky.
S najlepšími časmi ešte pred štartom sa mohli pochváliť Ľudmila Melicherová (IAMES Bratislava, 1:12:58) a Alena Močáriová (SAC B. Bystrica, 1:13:26).
Žiaľ, v cieli obe zaostali za svojimi osobnými rekordmi.
Výsledky Sloveniek: 51. Melicherová 1:14:45, 67. Dana Janečková 1:17:45 - zlepšený osobný rekord až o 59 s, 72. Močáriová 1:20:02, 73. Alena Pochybová 1:21:22, 74. Anna Balošáková 1:22:10.
V súťaži družstiev SR skončila na 14.
Zlatá pre prezidenta
Od šéfa IAAF Prima Nebiola i skúsených vytrvalcov, ktorí prišli do Košíc zo všetkých kútov sveta, zaznievali na adresu našich organizátorov len a len slová chvály: „V takejto krásnej atmosfére sme ešte nebežali a tak skoro ani nebudeme. Boli to najkvalitnejšie MS od ich zrodu. Zaplnené košické ulice, neustále nás povzbudzujúce, nám dávali krídla.“
Vskutku dostatok dôvodov k spokojnosti organizátorov i všetkých Košičanov.
„Cesta k voľbe Košíc za dejisko tohto svetového šampionátu nebola ľahká. V roku 1994 sme síce neuspeli v súboji s Palmou de Mallorca o MS 1996, ale o rok sme už v Monte Carle mali dôvody k radosti iba my.
Členmi rady IAAF, ktorá rozhodovala o pridelení majstrovstiev, boli aj také slávne športové osobnosti ako Ukrajinec Sergej Bubka, Alberto Juantorena z Kuby i ďalší. Pred samotným hlasovaním sa ich snažili ovplyvniť zástupcovia ďalších miest, ktoré sa s nami uchádzali o dejisko tohto šampionátu.
Netajím, aj ja som sa s nimi stretol a som dodnes presvedčený, že som ich získal na našu stranu.
Po návrate domov organizátorov nečakali žiadne oslavy, zato veľa práce.
„Našťastie, stálo za nami vedenie mesta i hlavný sponzor - Východoslovenské železiarne.
Veľa námahy si vyžiadala rekonštrukcia celého okruhu dlhého presne 21,0975 kilometra.
Šéf organizátorov vyzdvihol aj „pridanú“ športovú hodnotu šampionátu: „Majstrovstvá sveta u nás v Košiciach mnohých ich účastníkov akoby inšpirovali k vyšším métam.
Napríklad Stefano Baldini sa potom stal dvojnásobným majstrom Európy v maratónskom behu a olympijským víťazom v roku 2004 v Aténach.
Róbert Štefko v roku 2000 v Malmö na polmaratónskej trati dosiahol čas 1:00:29, ktorý zo slovenských bežcov nikto doteraz neprekonal a ťažko predpokladať, že v tomto desaťročí ho niekto z nich zlepší.
Štefan Daňo zo skromnosti nespomenul vyznamenanie v podobe Zlatej plakety IAAF, ktorú prevzal z rúk Prima Nebiola.
Ten neskôr poslal do Košíc list, v ktorom uviedol: „Majstrovstvá sveta v polmaratóne boli mimoriadnym úspechom s vysokou úrovňou organizácie.
Tabuľka: Medailisti MS v polmaratóne Košice 1997
| Kategória | Zlato | Striebro | Bronz |
|---|---|---|---|
| Muži (jednotlivci) | Shem Kororia (Keňa) | Moses Tanui (Keňa) | Kenneth Cheruiyot (Keňa) |
| Muži (družstvá) | Keňa | Južná Afrika | Etiópia |
| Ženy (jednotlivci) | Tegla Loroupeová (Keňa) | Cristina Pomacuová (Rumunsko) | Lidia Simonová (Rumunsko) |
| Ženy (družstvá) | Rumunsko | Keňa | Španielsko |
Na tie chvíle nostalgicky spomína aj Štefan Daňo, jeden zo zakladateľov Maratónskeho klubu Košice, organizátora tohto nezabudnuteľného podujatia, jeho prvý prezident v súčasnosti s prívlastkom „čestný.“
tags: #majstrovstva #europy #v #polmaratone