Majstrovstvá sveta v atletike sú vrcholným podujatím, ktoré sa koná každé dva roky. Výnimkou bolo rozmedzie v rokoch 1983 až 1991, kedy sa konali každé štyri roky. Atletickým vrcholom tejto sezóny sú majstrovstvá sveta v Tokiu a svoje výkony tu predvedú aj viacerí Slováci.
História univerzitného športu na Slovensku
Univerzitný šport začal na Slovensku písať svoju oficiálnu históriu 27. júna 1919, keď sa na Lekárskej fakulte v Bratislave stretli pedagógovia a študenti Univerzity Komenského a založili Univerzitný klub. Začínali s atletikou, volejbalom, basketbalom, futbalom, boxom, šermom a tenisom. V roku 1922 bola založená Akademická YMCA a k jestvujúcim športom pribudlo plávanie. V roku 1923 bola založená ďalšia organizácia pod názvom Slovenský športový klub Univerzita.
Táto rozmanitosť trvala do roku 1928, kedy sa všetky bratislavské organizácie zjednotili pod menom Vysokoškolský šport Bratislava (VŠB). Medzi športy pribudli lyžovanie, ľadový hokej a stolný tenis a po prvýkrát bol vytvorený aj samostatný ženský oddiel. Pod hlavičkou Vysokoškolský šport sa postupne zakladali organizácie univerzitného športu aj v iných univerzitných mestách.
V tridsiatych rokoch sa stali veľmi populárnymi stretnutia vysokoškolských športovcov Praha - Brno - Bratislava a v Bratislave v povojnových rokoch stretnutia Univerzita - Technika, najmä v atletike, ale aj v niektorých iných športoch. Neskôr sa pravidelne konali akademické majstrovstvá republiky a viac ako 20 rokov aj národné univerziády, ktoré boli obnovené po rozdelení republiky.
Po roku 1948 sa v dôsledku zjednotenia telesnej výchovy v Československu musel používať názov Sokol a po ďalšej reorganizácii Slávia. Pre šport na vysokých školách bol veľmi významným rok 1953, keď sa na všetkých vysokých školách vytvorili katedry telesnej výchovy. Z ich iniciatívy a s ich podporou sa na fakultách, vysokých školách a vo vysokoškolských mestách vytvárali telovýchovné jednoty s názvom Slávia.
Prečítajte si tiež: Program MS v Atletike Doha
Mnohé z nich jestvujú dodnes, i keď s malými úpravami svojich názvov. Najväčšími a najznámejšími boli Slávia Univerzita Komenského a Slávia Slovenská vysoká škola technická Bratislava, Slávia Košice, Slávia Banská Bystrica, Slávia Žilina, Slávia Nitra a ďalšie.
V rámci jednotnej telovýchovnej organizácie ČSZTV vysokoškolský šport reprezentovala celoštátna Rada vysokoškolského športu. Slovenský a český univerzitný šport sa vyvíjali paralelne a vzájomne sa ovplyvňovali. Počiatočnú prevahu českého športu Slováci postupne vyrovnali a stali sa rovnocenným partnerom.
Po zániku federácie Československa v roku 1968 sa vytvoril osobitný Slovenský zväz vysokoškolského športu, z ktorého sa malými zmenami stala dnešná Slovenská asociácia univerzitného športu. Táto sa hneď po osamostatnení Slovenskej republiky v roku 1993 stala členom Svetovej federácie univerzitného športu FISU a od roku 1999 Európskej asociácie univerzitného športu EUSA.
Ako predsedovia univerzitného športu na Slovensku pôsobili M. Jarábek (1969 - 71), M. Tomaščin (1971 - 73), J. Šamudovský (1973 - 97), J. Junger (1997 - 2001), A. Znášik (2001 - 2013) a terajší prezident od roku 2013 J. Dubovský.
Už v rámci bývalého Československa sa jednotliví slovenskí predstavitelia dokázali presadiť aj v medzinárodnom meradle. Od roku 1969 do roku 1979 bol za člena exekutívy FISU opakovane volený prof. Ľ. Komadel, ktorý v roku 1975 inicioval založenie Lekárskej komisie FISU a do roku 1983 bol jej prvým predsedom. Generálne zhromaždenie FISU ho v roku 1985 v Kobe zvolilo za čestného člena FISU. V jeho činnosti pokračuje prof. D. Hamar, ktorý je od roku 1987 členom Lekárskej komisie FISU. Momentálne pracujú v na sekretariáte FISU pp. M. Augustín a Mi. Buchel a predsedom športovej komisie šermu je p. J. Králik.
Prečítajte si tiež: MS v atletike: Pohľad na ženský trojskok
Slovenskí športovci a funkcionári sa už aj v rámci bývalého Československa podieľali na aktivitách FISU po celom svete a aj sami podujatia FISU organizovali. Zohrali významnú úlohu pri organizovaní Svetovej zimnej univerziády 1964 a 1978 v Špindlerovom Mlýne, Akademických majstrovstiev sveta v hádzanej mužov 1971 v Prahe. Suverénne vedúce postavenie a zodpovednosť za úspech mali pri organizovaní Svetovej zimnej univerziády 1987 na Štrbskom Plese a zasadaní exekutívy FISU v Bratislave roku 1977 a 1985.
Už v samostatnom štáte sa uskutočnilo v roku 1998 ďalšie zasadnutie exekutívy FISU v Bratislave, ktoré sa konalo pred organizovaním úspešnej 19. Svetovej zimnej univerziády 1999 Poprad - Tatry. Akademické majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1994, Akademické majstrovstvá sveta vo vodnom slalome a zjazde v roku 2000, Akademické majstrovstvá sveta v lukostreľbe a orientačnom behu 2006, Akademické majstrovstvá sveta 2008 vo vodnom slalome a zjazde, len potvrdili organizačné schopnosti našich vysokoškolských funkcionárov.
Športovci bývalého Československa sa zúčastnili veľkej väčšiny oficiálnych podujatí FISU. Úspechy žali najmä na zimných univerziádach. V roku 1987 na Štrbskom Plese získali spolu 26 medailí, z toho 15 zlatých. V československých družstvách boli vždy zastúpení aj športovci zo Slovenska. Medzi najúspešnejších športovcov v počte získaných medailí patria zjazdári Jurko a Milanová ktorí získali na SZU 1987 po 3 zlatých medailách a Havrančíková v behu na lyžiach 2 zlaté.
Po osamostatnení Slovenska nadviazali na úspechy univerzitného športu ziskom medailí bežci na lyžiach Balážová roku 1993 v Zakopanom ziskom 3 zlatých medailí a na Svetovej zimnej univerziáde 1997 v kórejskom Muju -Chonju ich pretromfol Bátory so ziskom 4 zlatých medailí, čím sa stal najúspešnejším športovcom SZU. Na letnej Univerziáde 1997 na Sicílii ho napodobnila Martina Moravcová v plávaní, keď so ziskom 4 zlatých medailí sa stala najúspešnejšou účastníčkou týchto hier.
Na SZU 1999 v domácom prostredí naši športovci získali 18 medailí, čo je najviac v histórii účasti Slovenska na univerziádach (od roku 1993). Vo výpočte získaných medailí z významných svetových podujatí nesmieme zabudnúť na K. Farmadína, ktorý na Akademických majstrovstvách sveta získal 6 medailí z toho 3 zlaté. 6 medailí získal aj J. Krnáč v jude na svetových univerziádach a akademických majstrovstvách sveta.
Prečítajte si tiež: Slovenská účasť Helsinki 1979
Účasťou na svetových univerziádach a akademických majstrovstvách sveta prešli aj ďalší úspešní olympionici : vodný slalomári bratia Hochschornerovci a Kaliská, Schwarzbacherová v biatlone, Bajčičák v bežeckom lyžovaní či Štefečeková v športovej streľbe. Z tohto krátkeho výpočtu úspechov môžeme konštatovať, že univerzitný šport má na Slovensku bohatú históriu, silnú prítomnosť i sľubnú budúcnosť.
Slovenskí vysokoškolskí športovci sa úspešne zúčastňujú domácich i medzinárodných súťaží. Slovenský univerzitný šport vychoval aj mnohých výkonných funkcionárov, schopných organizovať medzinárodné podujatia na vysokej úrovni a úspešne pôsobiť v medzinárodných federáciách vrátane FISU.
Štúdium na univerzitách a univerzitný šport boli vždy v dialektickej jednote. Kalokagatický ideál človeka (krása tela a ducha) nachádzal na univerzitnej pôde vždy svoje uplatnenie a živnú pôdu. Iba človek zdravý a vzdelaný môže posúvať vývoj ľudstva dopredu, vývoj, kde platia aj v civilnom živote športové pravidlá fair play. Aj myšlienky ekechérie (posvätného mieru) sú úzko spojené so športom. Ich pôvod síce siaha do obdobia antického Grécka, ale univerzitný šport bol a je aktívnym šíriteľom tejto myšlienky.
Štát, ktorý dbá o vzdelanie a zdravie svojich občanov sa súčasne aktívne podieľa na skutočnom napĺňaní obsahu pojmov kalokagatia a ekechéria. Univerzitný šport dáva aj svojou históriou praktické príklady ako sa dá bojovať ušľachtilými zbraňami v civilizovanej spoločnosti, v ktorej môžu rozhodovať kritéria športových zápolení v zmysle a v duchu - citius, altius, fortius (rýchlejšie, vyššie, silnejšie).
MS v atletike 2025 v Tokiu
Majstrovstvá sveta v atletike v roku 2025 sa uskutočnia v Tokiu. Japonská metropola zdolala v hlasovaní Nairobi, poľské Sliezsko a Singapur. Prezident Svetovej atletiky (SA) Sebastian Coe uviedol, že hlasovanie bolo tesné a nevylúčil, že v blízkej budúcnosti by sa mohol šampionát konať aj v niektorej z afrických krajín, ktoré podujatie ešte nikdy nehostili.
"Zo všetkých veľmi silných kandidátov nás najviac presvedčilo Tokio. Dúfam, že pre Japonskú atletickú federáciu, ktorá v roku 2025 oslávi storočnicu, bude veľkým povzbudením možnosť priviesť svetovú atletiku späť k obyvateľom Tokia," vyhlásil Coe.
"Sme veľmi hrdí na to, že nám Svetová atletika tak dôveruje. Spolu zužitkujeme príležitosť zorganizovať čo najlepšie toto podujatie, aby sa mohla atletika v našej krajine rozvíjať. História ukázala, že stále máme schopnosti aj energiu na to, aby sme privítali najlepších atlétov na svete a inšpirovali ľudí z celého sveta. Sľubujeme, že olympijský štadión v Tokiu bude plný fanúšikov a podujatie bude nezabudnuteľným zážitkom pre športovcov aj všetkých zúčastnených ľudí," vyhlásil prezident Japonskej atletickej federácie Micugi Ogata.
Hlasovanie o dejisku prebehlo v predvečer štartu tohtoročných MS v americkom Eugene, ktoré presunuli o rok kvôli pandémii koronavírusu. Budúcoročný šampionát sa uskutoční v Budapešti, dejiská šampionátov v rokoch 2027 a 2029 zatiaľ nie sú známe.
Nominácia a program Slovákov na MS v atletike 2025
Tohtoročný svetový šampionát v atletike sa koná od 13. do 21. 9. v japonskom Tokiu. Predstaví sa na ňom aj Slovensko, ktoré bude reprezentovať trio elitných atlétov a šesť top atlétiek. Počet slovenských športovkýň a športovcov na MS v atletike 2025 je taký istý, aký bol na poslednom šampionáte v Budapešti. V Tokiu už to tak nebude, pretože našich uvidíme "len" v chôdzi a v bežeckých disciplínach.
Tabuľka: Nominácia a program Slovákov na MS v atletike 2025
| ŽENY | DISCIPLÍNA | MUŽI | DISCIPLÍNA |
|---|---|---|---|
| Emma Zapletalová | 400 m pr. | Patrik Dömötör | 400 m pr. |
| Daniela Ledecká | 400 m pr. | Dominik Černý | chôdza 20 km, chôdza 35 km |
| Hana Burzalová | chôdza 20 km, chôdza 35 km | Michal Morvay | chôdza 35 km |
| Ema Hačundová | chôdza 35 km |
Realizačný tím: Vedúci výpravy: Libor Charfreitag; Technický vedúci výpravy: Jozef Repčík; Tréneri: Katarína Adlerová, Roman Benčík, Matej Spišiak, Ľuboš Machník, Louis Heyer; Lekár: Pavol Hajmássy; Fyzioterapeuti: Lukáš Glodžák, Eva Demešová.
Na svoju šancu zúčastniť sa na MS čakalo tesne pred odletom do Japonska ešte päť slovenských atlétov. Čierny Peter nakoniec zostal v rukách Marcelovi Lomnickému, Veronike Kaňuchovej, Matejovi Bauchovi, Patrikovi Michalecovi a Jánovi Volkovi.
Úspechy Slovákov na MS v atletike 2025 v Tokiu
Najväčšie eso malo Slovensko na MS v atletike v ženskom behu na 400 metrov cez prekážky v podobe Emmy Zapletalovej. Na šampionáte nakoniec obsadila v jej najsilnejšej disciplíne impozantné 3. miesto. S časom 53,00 s utvorila zároveň nový národný rekord. V rovnakej disciplíne bežala aj Daniela Ledecká a v mužskej časti tiež Patrik Dömötör. Na MS ale Ledecká skončila v semifinále, Dömötör nepostúpil z rozbehov.
Tabuľka: Výsledky Slovákov v behu na 400 m cez prekážky na MS v atletike 2025
| MENO | DISCIPLÍNA (FÁZA) | VÝSLEDOK |
|---|---|---|
| Emma Zapletalová | 400 m pr. - Ž (rozbehy) | 6. miesto |
| Emma Zapletalová | 400 m pr. - Ž (semifinále) | 5. miesto |
| Emma Zapletalová | 400 m pr. - Ž (finále) | 🥉 3. miesto |
| Daniela Ledecká | 400 m pr. - Ž (rozbehy) | 17. miesto |
| Daniela Ledecká | 400 m pr. - Ž (semifinále) | 18. miesto |
| Patrik Dömötör | 400 m pr. - M (rozbehy) | 37. miesto |
Gabriela Gajanová obsadila na MS v atletike 26. miesto v rozbehoch behu na 800 m. V ňom obsadila 17. miesto (čas 1:59.16), čo však nestačilo na postup do finále. Na šampionát sa prebojovala splnením kvalifikačného limitu, keď dokázala zabehnúť čas 1:59,00 min.
Viktória Forster skončila v stovke a aj behu na 100 m cez pr. už v rozbehoch. Mladá 23-ročná rodáčka z Hronca si v Tokiu vyskúšala aj inú disciplínu, konkrétne beh na 100 metrov, kam sa dostala ako 47. najlepšia zo 48 pretekárok v rámci už skôr spomínaného rankingu. Ani v jednej z disciplín však nepostúpila ďalej z rozbehov. Na stovke zabehla čas 11,43 s, na 100 m cez prekážky to bolo 13,18 s.
Najviac reprezentantov Slovenska na XX. MS v atletike súťaží v chôdzi. V mužskej časti sa predstavili na 35 kilometrov Michal Morvay a Dominik Černý, ktorý pôjde aj 20 km. Zo žien sa na šampionát dostali Ema Hačundová a Hana Burzalová. Obe súťažili na 35 kilometrov dlhej trase, Burzalová zabojuje v predposledný deň ešte aj v chôdzi na 20 kilometrov. Kvalifikačný limit splnil zo Slovákov len Černý na 35 km, na kratšiu trať mu poslúžilo dobré umiestnenie v rankingu; pozične "prešli" do Tokia aj zvyšní traja naši reprezentanti v chôdzi.
Tabuľka: Výsledky Slovákov v chôdzi na MS v atletike 2025
| MENO | DISCIPLÍNA (FÁZA) | VÝSLEDOK |
|---|---|---|
| Michal Morvay | 35 km chôdza - M | nedokončil |
| Dominik Černý | 35 km chôdza - M | 7. miesto |
| Dominik Černý | 20 km chôdza - M | 22. miesto |
| Ema Hačundová | 35 km chôdza - Ž | 29. miesto |
| Hana Burzalová | 35 km chôdza - Ž | 12. miesto |
| Hana Burzalová | 20 km chôdza - Ž | 25. miesto |
História Slovákov na majstrovstvách sveta v atletike: medailová bilancia
Zbierka medailí v ére samostatnosti Slovenska z atletických svetových šampionátov nie je príliš bohatá. Na MS 2025 ju však vylepšila Emma Zapletalová bronzom z behu na 400 m cez prekážky. Pred jej úspechom sme sa mohli tešiť zo zlata Mateja Tótha v chôdzi na 50 km v Pekingu. Ešte pred tým získali cenný kov bronzového lesku Martina Hrašnová, Libor Charfreitag a Igor Kováč.
- 🥉 Bronz: Emma Zapletalová (beh na 400 m cez prekážky, MS 2025 Tokio)
- 🥇 Zlato: Matej Tóth (chôdza na 50 km, MS 2015 Peking)
- 🥉 Bronz: Martina Hrašnová (hod kladivom, MS 2009 Berlín)
- 🥉 Bronz: Libor Charfreitag (hod kladivom, MS 2007 Osaka)
- 🥉 Bronz: Igor Kováč (110 m pr., MS 1997 Atény)
Aby sme nezostali nič dlžní, spomenieme aj najväčšie úspechy slovenských atlétov, ktorí súťažili ešte pod spoločnou československou vlajkou. Obzvlášť sa im darilo v roku 1983 v Helsinkách. Majstrom sveta v hode diskom sa vtedy stal Imrich Bugár. Striebro v štafete na 4x 400 metrov získala Zuzana Moravčíková a rovnaký lesk mala aj medaila Jozefa Pribilinca v chôdzi na 20 km, ktorý ju obhájil v roku 1987 v Ríme.
tags: #majstrovstva #sveta #v #atletika