História biatlonu na svetovej úrovni siaha do dávnej minulosti. Jeho prvopočiatky je potrebné hľadať už v lovectve a vojenčine, pretože pri týchto činnostiach dochádzalo ku spojeniu strieľania a kvalitnej fyzickej záťaže.
Prvé zaznamenané „biatlonové preteky“ boli organizované Spoločnosťou bežeckého lyžovania blízko švédsko-nórskych hraníc v roku 1767. Prvý známy lyžiarsky klub na svete Trysil Rifle an Ski Club bol založený v roku 1861 v Nórsku a podporoval bežecké lyžovanie spojené so streľbou.
Ich hlavnou úlohou bolo pochopiteľne cvičiť armádu, keďže vojaci na lyžiach neboli v severských krajinách ničím výnimočným. Postupne sa to však vyvíjalo smerom k športu. Už na premiérových Zimných olympijských hrách vo francúzskom Chamonix 1924 sa predstavila prvotná forma biatlonu pod názvom Vojenská hliadka.
V tom čase bola iba predstavená ako ukážkový šport, nerobili ju masy. Po druhej svetovej vojne ale boli preteky vyradené z olympijského programu v St. Moritzi (1948) pre silné protivojnové cítenie, ktoré zbrane symbolizovali. V tom čase nebol tento druh športu prístupný obyčajným civilistom a preto nespĺňal ideály Medzinárodného olympijského výboru.
Za oficiálny vznik biatlonu je považovaný rok 1958, keď sa v rakúskom Saalfeldene uskutočnili prvé Majstrovstvá sveta v biatlone. Historicky prvým víťazom vo vytrvalostných pretekov na 20 km sa stal Švéd Adolf Wiklund.
Prečítajte si tiež: Vývoj ME v biatlone
Samotný vznik nepriamo nadväzoval na spomínané preteky vojenských lyžiarskych hliadok, ktoré sa konali už od začiatku 20. Biatlon si veľmi rýchlo získal nielen srdcia športovcov, ktorí sa novému odvetviu zimného športu začali venovať, ale prakticky okamžite aj divákov. Jeho popularita stúpala každým dňom a už o dva roky neskôr, teda v roku 1960, bol biatlon zaradený do Zimných olympijských hier v americkom Squaw Valley.
Štartovalo sa v pôvodnej jedinej disciplíne na 20 km so štyrmi streleckými položkami. Súťažili iba muži. Rozdiel však bol v tom, že počas pretekov sa strieľalo z veľkokalibrovej pušky a na štyri rôzne vzdialenosti - 250, 200, 150 a 100 m. Prvé tri vzdialenosti sa na terče mierilo poležiačky, na poslednú najkratšiu vzdialenosť mierili športovci postojačky.
Terčov bolo päť, ale nie vedľa seba v horizontálnej polohe, ale jeden v strede a nad ním aj pod ním ďalšie dva (stačí si predstaviť hernú kocku a na nej hodené číslo päť). Každý nepresný výstrel bol penalizovaný dvoma trestnými minútami. Historicky prvé olympijské zlato si vo vytrvalostných pretekoch vybojoval Švéd Klas Lestander.
Prvým významným medzníkom vo vývoji biatlonu predstavuje rok 1965. V tomto čase bola zavedená druhá disciplína - štafeta družstiev. Zároveň došlo aj k úprave pravidiel. Vzdialenosť streľby sa zjednotila na 150 m a upravila sa aj veľkosť terčov. O dva roky neskôr vznikla samostatná kategória juniorov.
Nová disciplína - rýchlostné preteky (šprint) - uzreli svetlo sveta v roku 1974. Medzinárodný olympijský výbor zaradil šprint do itinerára až v roku 1980 pre americký Lake Placid ako 38. preteky a jediné nové na ZOH.
Prečítajte si tiež: MS juniorov v biatlone: Slovenská história
V Lake Placid sa už strieľalo s novým druhom zbrane. V roku 1976 sa totiž začala testovať zásadná zmena, keď veľkokalibrovú pušku nahradila malokalibrovka. Tá mala premiéru na Svetovom šampionáte v roku 1978.
Až do roku 1984 bol biatlon výsostnou doménou mužského osadenstva. Zmena nastala na Svetovom šampionáte tohto roka vo francúzskom Chamonix, hoci v 80-tych rokoch bolo nežnejšie pohlavie v úzadí. Jazdili vlastné šampionáty a iba disciplíny na päť, resp. desať kilometrov.
O rok neskôr bola na MS výborná aj Slovenka Alena Fusková, ktorá vo švajčiarskom Egg am Etzel obsadila 4. miesto vo vytrvalostných a 5. miesto v rýchlostných pretekoch. Roku 1989 bol pre ženy prelomový tým, že začali jazdiť súčasné dĺžky tratí a podujatia simultánne s mužmi.
O štyri roky neskôr bola na kongrese v Londýne založená Medzinárodná biatlonová únia známa pod skratkou IBU a v roku 1994 sa uskutočnil prvý riadny Kongres IBU v rakúskom Salzburgu, kde sa rozhodlo o organizácií prvých Majstrovstiev Európy v biatlone, ktoré sa konali vo fínskom Kontiolahti.
V roku 1997 mal premiéru nový typ pretekov, ktoré dnes poznáme ako stíhacie preteky. Zaujímavosťou je, že táto disciplína sa v rámci Majstrovstiev sveta prvý raz odohrala na Slovensku - v Národnom biatlonovom stredisku Osrblie.
Prečítajte si tiež: Osrblie a svetový biatlon
Pozícia IBU bola silná aj voči Medzinárodnému olympijskému výboru a stíhacie preteky sa na OH dostali v roku 2002. Dva roky po stíhačke sa pridali aj preteky s hromadným štartom pre tridsať najlepších pretekárov. MS 1999 sa konali vo fínskom Kontiolahti a prvú zlatú medailu z „masáku“ si do Nemecka odniesol Sven Fischer a Olena Zubrilová, vtedy ešte reprezentujúca Ukrajinu.
Tento druh disciplíny sa prvý raz pod piatimi olympijskými kruhmi predstavil v stredisku Cesana San Sicario neďaleko Turína. Boom nových disciplín pokračoval a v roku 2005 sa v ruskom Chanty-Mansijsku uskutočnili prvé Majstrovstvá sveta zmiešaných štafiet.
Biatlon sa môže pýšiť najlepším zimným olympionikom všetkých čias. Nór Ole Einar Björndalen získal na piatich OH trinásť cenných kovov - osem zlatých, štyri strieborné a jeden bronz. Prekonal tak svojho krajana a bežca na lyžiach Bjorna Dahlieho, ktorý tiež získal osem zlatých „placiek“, ale v celkovej bilancii sa zastavil na čísle dvanásť.
Slovensku patrí veľmi slušná 9. pozícia so siedmimi medailami, keď Kuzminovú vo Vancouveri bronzom doplnil Pavol Hurajt. Ol. Kráľ biatlonu z Nórska ovládol aj historické štatistiky majstrovstiev sveta.
Ženám so šiestimi individuálnymi zlatými medailami kraľuje Magdalena Neuner, ktorej sa vyrovnali velikánky svojej doby Magdalena Forsberg a manželka Raphaela Liv Grete Poirée. Nasťa Kuzminová má na svojom konte zlato z Östersundu v roku 2019, striebro z masového štartu z kórejského Pjongčangu 2009 a z Chanty-Mansijsku 2011 si priniesla bronz zo šprintu.
Švédsko a Östersund
Švédske mesto Östersund je o niečo väčšie ako Zvolen. Presnejšie má 44-tisíc obyvateľov a v zozname tamojších miest je na 24. pozícii. Leží v strede tejto severskej krajiny na brehoch jazera Storsjön.
Mesto založil kráľ Gustáv III. koncom 18. storočia z čisto obchodného hľadiska. Z histórie stojí za zmienku najmä rok 1917 a revolúcia v Rusku, ktorá výrazne ovplyvnila aj Östersund. Zapríčinila nízke prídely jedla pre obyvateľov, následkom čoho vznikli veľké nepokoje.
Östersund leží v kraji nazvanom Jämtland. Názov je odvodený od obyvateľov, ktorí sa nazývajú Jämtlanti, čo v preklade znamená húževnatí, vytrvalí. V chladnom Švédsku ľuďom asi ani nič iné ako takými byť, neostáva.
Sídlo má tiež bohatú históriu spojenú so športom. Silné postavenie v tomto smere podčiarkuje aj Národné zimné športové centrum, ktoré tu má sídlo. V laboratóriách vykonávajú vedci rôzne testy, ktoré napomáhajú k vývoju nových a nových možností ako zlepšiť výkony elitných švédskych športovcov.
Östersund tiež kandidoval na usporiadanie ZOH. A to hneď štyrikrát (1994, 1998, 2002, 2014), no zatiaľ neúspešne, zvyčajne kandidatúru stiahol v prvom kole, no najbližšie bol hneď pri prvej kandidatúre, keď ho tesne zdolal Lillehammer pomerom hlasov 45 k 39.
Zo zimných športov tu nájdeme skvelé podmienky nie len pre biatlon, ale aj pre beh na lyžiach či curling. V roku 2004 sa tu tiež uskutočnil svetový šampionát v orientačnom behu na lyžiach.
Östersundský skidstadion, ako ho miestny volajú, sa prvý raz zapojil do organizovania svetového pohára v biatlone v roku 1989 a odvtedy sa tu spomínané preteky odohrali presne dvadsaťkrát.
Od toho momentu sa Östersund zaradil medzi najčastejších organizátorov svetového pohára, v sezóne 2008 potom druhý raz hostil svetový šampionát. V tom čase prešiel areál rozsiahlou rekonštrukciou a stal sa jedným z najmodernejších biatlonových stánkov na svete napriek tomu, že nemá obrovské tribúny pre desaťtisíce ľudí.
Na štadióne je postavená tribúna pre 6000 divákov, popri trati môže sledovať podujatie takmer neobmedzený počet fanúšikov. Nachádza sa na úrovni necelých 400 metrov nad morom, preto nadmorská výška nemá vplyv na výkon pretekárov. Biatlonová trasa je rýchla, sedí najmä dobrým lyžiarom a rezkým strelcom.
Obrovskou výhodou biatlonového areálu je to, že je postavený v tesnej blízkosti mesta Östersund, čo zvyšuje komfort samotných súťažiacich a fanúšikov, ktorí majú dostatok možností, ako tráviť voľný čas.
Najúspešnejším pretekárom na šampionáte v roku 1970 bol ruský borec Alexander Tichonov, ktorý vyhral vytrvalostné preteky na 20 km a štafetu. Na majstrovstvách sveta v roku 2008 boli najviac spokojné nemecké pretekárky Andrea Henkelová a Magdalena Neunerová, ktoré vyhrali po tri zlaté medaily.
V Östersunde dosiahla zo slovenských jazdkýň najlepší výsledok Martina Halinárová, ktorá v roku 1993 ovládla individuálne preteky. Presne o dvadsať rokov neskôr ju takmer napodobnila Nasťa Kuzminová, ktorú v rovnakých pretekoch porazila len Darija Domračevová. Darilo sa tu aj súčasnej trénerke žien Anne Murínovej, ktorá v roku 2000 obsadila v šprinte piate miesto.
tags: #majstrovstva #sveta #v #biatlone #svedsko