Biatlon, kombinácia behu na lyžiach a športovej streľby, je populárny najmä v Európe a získava si fanúšikov aj v zámorských krajinách. Na Slovensku je najúspešnejší individuálny zimný olympijský šport vďaka Anastasii Kuzminovej a Pavlovi Hurajtovi.
História biatlonu siaha do stredoveku, keď sa lovilo na lyžiach a so zbraňou. Prvé preteky, ktoré sa viac podobali tomuto športu, sa uskutočnili v 18. storočí v nórskom vojenskom prostredí. Armáda severskej krajiny zaviedla tréning kombinujúci beh na lyžiach a streľbu. Vtedy sa preteky začali označovať ako "preteky vojenských hliadok".
Biatlon sa oficiálne objavil na olympijských hrách v roku 1960 v Squaw Valley v USA. Prvý svetový pohár sa konal od sezóny 1977/78 pre mužov, ženy začali o päť rokov neskôr.
Pravidlá biatlonu
Pravidlá biatlonu sa líšia od disciplín. Základom však je prebehnúť na bežkách trať, ktorá smeruje na strelnicu. Biatlonisti na strelnici musia zostreliť päť terčov s puškou, ktorú si počas celých pretekoch nesú na pleciach. Za každý nezostrelený terč sa udeľuje trestné kolo, prípadne trestná minúta. Počas štafiet majú biatlonisti k dispozícii tri náhradné náboje.
Biatlonisti na strelnici poznajú dva druhy terčov. Keď strieľajú v ľahu, musia zostreliť terč s priemerom 45 milimetrov. V streľbe v stoji má terč priemer 115 milimetrov. V oboch prípadoch sa strieľa z diaľky 50 metrov. Pretekári vedia hneď, či terč zostrelili. Ak áno, zostrelené terče sa sklopia.
Prečítajte si tiež: Vývoj ME v biatlone
Vývoj biatlonu
Za oficiálny vznik biatlonu je považovaný rok 1958, keď sa v rakúskom Saalfeldene uskutočnili prvé Majstrovstvá sveta v biatlone. Historicky prvým víťazom vo vytrvalostných pretekov na 20 km sa stal Švéd Adolf Wiklund. Tomuto podujatiu svetovej kvality predchádzalo množstvo pretekov, ktoré boli označené prívlastkom pokusné. Samotný vznik nepriamo nadväzoval na spomínané preteky vojenských lyžiarskych hliadok, ktoré sa konali už od začiatku 20.
Biatlon si veľmi rýchlo získal nielen srdcia športovcov, ktorí sa novému odvetviu zimného športu začali venovať, ale prakticky okamžite aj divákov. Jeho popularita stúpala každým dňom a už o dva roky neskôr, teda v roku 1960, bol biatlon zaradený do Zimných olympijských hier v americkom Squaw Valley.
Prvým významným medzníkom vo vývoji biatlonu predstavuje rok 1965. V tomto čase bola zavedená druhá disciplína - štafeta družstiev. Zároveň došlo aj k úprave pravidiel. Vzdialenosť streľby sa zjednotila na 150 m a upravila sa aj veľkosť terčov. O dva roky neskôr vznikla samostatná kategória juniorov.
Nová disciplína - rýchlostné preteky (šprint) - uzreli svetlo sveta v roku 1974. Prvým víťazom v novej, dvakrát rýchlejšej, disciplíne sa v rámci Majstrovstiev sveta v bieloruskom Minsku (vtedy súčasť ZSSR) stal fínsky reprezentant Juhani Suutarinen. Medzinárodný olympijský výbor zaradil šprint do itinerára až v roku 1980 pre americký Lake Placid ako 38. preteky a jediné nové na ZOH. V roku 1976 sa začala testovať zásadná zmena, keď veľkokalibrovú pušku nahradila malokalibrovka. Tá mala premiéru na Svetovom šampionáte v roku 1978.
Ženský biatlon
Až do roku 1984 bol biatlon výsostnou doménou mužského osadenstva. Zmena nastala na Svetovom šampionáte tohto roka vo francúzskom Chamonix, hoci v 80-tych rokoch bolo nežnejšie pohlavie v úzadí. Jazdili vlastné šampionáty a iba disciplíny na päť, resp. desať kilometrov.
Prečítajte si tiež: MS juniorov v biatlone: Slovenská história
Prvou majsterkou sveta sa vo vytrvalostných pretekoch na 10 km stala Venera Černišova, druhá bola Ľudmila Zabolotnaja a tretia Tatiana Brilinová. Všetky zo Sovietskeho zväzu. Víťazka vytrvalostných pretekov opanovala aj šprint. Tretiu zlatú medailu si na krk na svetovom šampionáte zavesila v štafete žien. V tom čase v nej nesúťažili štyri pretekárky, ale len tri. O rok neskôr bola na MS výborná aj Slovenka Alena Fusková, ktorá vo švajčiarskom Egg am Etzel obsadila 4. miesto vo vytrvalostných a 5. miesto v rýchlostných pretekoch. Roku 1989 bol pre ženy prelomový tým, že začali jazdiť súčasné dĺžky tratí a podujatia simultánne s mužmi.
IBU a nové disciplíny
O štyri roky neskôr bola na kongrese v Londýne založená Medzinárodná biatlonová únia známa pod skratkou IBU a v roku 1994 sa uskutočnil prvý riadny Kongres IBU v rakúskom Salzburgu, kde sa rozhodlo o organizácií prvých Majstrovstiev Európy v biatlone, ktoré sa konali vo fínskom Kontiolahti.
V roku 1997 mal premiéru nový typ pretekov, ktoré dnes poznáme ako stíhacie preteky. Zaujímavosťou je, že táto disciplína sa v rámci Majstrovstiev sveta prvý raz odohrala na Slovensku - v Národnom biatlonovom stredisku Osrblie. Prvým mužským víťazom sa stal Rus Viktor Majgourov, v ženskej kategórií vyhrala legendárna Magdalena Forsbergová zo Švédska.
Pozícia IBU bola silná aj voči Medzinárodnému olympijskému výboru a stíhacie preteky sa na OH dostali v roku 2002. Dva roky po stíhačke sa pridali aj preteky s hromadným štartom pre tridsať najlepších pretekárov. MS 1999 sa konali vo fínskom Kontiolahti a prvú zlatú medailu z „masáku“ si do Nemecka odniesol Sven Fischer a Olena Zubrilová, vtedy ešte reprezentujúca Ukrajinu.
Tento druh disciplíny sa prvý raz pod piatimi olympijskými kruhmi predstavil v stredisku Cesana San Sicario neďaleko Turína. Boom nových disciplín pokračoval a v roku 2005 sa v ruskom Chanty-Mansijsku uskutočnili prvé Majstrovstvá sveta zmiešaných štafiet.
Prečítajte si tiež: Osrblie a svetový biatlon
Biatlon sa môže pýšiť najlepším zimným olympionikom všetkých čias. Nór Ole Einar Björndalen získal na piatich OH trinásť cenných kovov - osem zlatých, štyri strieborné a jeden bronz. Prekonal tak svojho krajana a bežca na lyžiach Bjorna Dahlieho, ktorý tiež získal osem zlatých „placiek“, ale v celkovej bilancii sa zastavil na čísle dvanásť.
Slovenské úspechy v biatlone
Slovensku patrí veľmi slušná 9. pozícia so siedmimi medailami, keď Kuzminovú vo Vancouveri bronzom doplnil Pavol Hurajt. Nasťa Kuzminová má na svojom konte zlato z Östersundu v roku 2019, striebro z masového štartu z kórejského Pjongčangu 2009 a z Chanty-Mansijsku 2011 si priniesla bronz zo šprintu. Na Kontiolahti 1999 zasa dobre spomína Martina Halinárová, ktorá má doma striebro zo stíhacích pretekov.
Zo Sloveniek sa podarilo až neuveriteľných osemnásťkrát spolu na OH, MS a SP zvíťaziť Nasti Kuzminovej (10x šprint, 5x stíhačka, 3x masák, z toho 6x Oslo, 2x Oberhof, 2x Hochfilzen, 1x Vancouver, 1x Anterselva, 1x Soči, 1x Annecy, 1x Pjongčang, 1x NMNM, 1x Ruhpolding a 1x Östersund).
Martine Halinárovej svedčali vytrvalostné preteky v Östersunde 1993 a Lahti 1995. Zabudnúť nemôžeme ani na šprint Soni Mihokovej v Hochfilzene 1996. Dekorovanie na stupni víťazov zažili Slováci celkovo (OH+MS+SP) 60-krát (38x Kuzminová, 9x P.
Tabuľka: Najúspešnejší pretekári a krajiny v biatlone na ZOH
| Meno | Krajina | Zlato | Striebro | Bronz | Spolu |
|---|---|---|---|---|---|
| Ole Einar Björndalen | Nórsko | 8 | 4 | 1 | 13 |
| Bjorn Dahlie | Nórsko | 8 | 4 | 0 | 12 |
| Ushi Dislová | Nemecko | 2 | 5 | 2 | 9 |
| Johannes Thingnes Bö | Nórsko | 5 | 0 | 3 | 8 |
| Ricco Gross | Nemecko | 4 | 3 | 1 | 8 |
| Sven Fischer | Nemecko | 4 | 2 | 2 | 8 |
| Emil Hegle Svendsen | Nórsko | 4 | 1 | 3 | 8 |
| Krajina | Zlato | Striebro | Bronz | Spolu | |
| Nórsko | 55 | 0 | 0 | 0 | |
| Nemecko | 0 | 0 | 0 | 54 | |
| Francúzsko | 0 | 0 | 0 | 30 | |
| Slovensko | 0 | 0 | 0 | 7 |
tags: #majstrovstva #sveta #v #biatlone #zeny