Rok 1970 bol pre Vysoké Tatry dôležitým dejinným míľnikom. V dňoch 14. - 22. februára hostili doposiaľ najväčšie športové podujatie - Majstrovstvá sveta v lyžovaní v severských disciplínach.
Prípravy a výstavba
Tatranci sa na vrcholné svetové podujatie pripravovali tri roky. Slovenské „veľhory“ zachvátil stavebný ruch. Nanovo sa vybudovala zubačka z Tatranskej Štrby na Štrbské Pleso, zrekonštruovali sa všetky električkové trate. Postavili sa hotely FIS, Panoráma, Park-hotel, budovali sa zotavovne, ubytovne a i. V Tatranskej Lomnici pribudol obchodný dom Prior. Zo Starého Smokovca začala na Hrebienok premávať lanovka.
Tatry prešli plynofikáciou, budovala sa nová infraštruktúra, cesty, parkoviská, telekomunikačné zariadenia potrebné pre rozhlas a televíziu.
Pri príležitosti konania Majstrovstiev sveta 1970 sa podľa Harvana kompletne vybudovala infraštruktúra vo Vysokých Tatrách. Na Štrbskom Plese sa vybudovali dva nové skokanské mostíky, impozantná rozhodcovská veža.
Priebeh a úspechy
Majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach boli dovtedy najväčšou športovou udalosťou v ČSSR. Otváracieho ceremoniálu na Štrbskom Plese sa zúčastnilo 80-tisíc ľudí. Záverečné súťaže a ceremoniál si pozrelo viac ako 140-tisíc ľudí.
Prečítajte si tiež: Vývoj ME v biatlone
V deň otvorenia MS boli medzi divákmi aj hlavní predstavitelia vtedajšieho Československa na čele s prezidentom Ludvíkom Svobodom a prvým tajomníkom ÚV KSČ Gustávom Husákom.
Československí športovci získali na tomto svetovom podujatí dve medaily. Vo februári 1970 privítali Vysoké Tatry vyše 500 športovcov, ktorí bojovali o medaily na svetovom šampionáte v klasických lyžiarskych disciplínach.
Akciu za účasti 80 000 ľudí slávnostne otvoril prezident republiky Ludvík Svoboda i predseda FIS Marc Hodler. Podujatia sa zúčastnili športovci z 25 krajín.
Slovenská televízia v Bratislave ako prvá v Československu vysielala priame prenosy vo farbe. Prenosový voz s technikou na takýto typ vysielania zaplatil štátny podnik Slovnaft. Farebné vysielanie z Vysokých Tatier videli diváci v 30 krajinách sveta. Časť potrebnej techniky si dokonca požičala od rakúskej televízie.
Z USA prišlo dokonca na Slovensko aj blahoželanie od amerického prezidenta Richarda Nixona k úspešnej organizácii tohto svetového podujatia.
Prečítajte si tiež: MS juniorov v biatlone: Slovenská história
Prvý televízny farebný priamy prenos z územia Československa, ktorý sa uskutočnil v sobotu 14. februára pri príležitosti otvorenia MS vo Vysokých Tatrách, sledovali i obyvatelia Bratislavy. Veľké hlúčiky ľudí boli pri výkladných skriniach obchodného domu Prior a na iných miestach, kde boli umiestnené televízory pre príjem farebnej televízie.
Štrbské Pleso ako centrum diania
Športový areál v Mlynickej doline na Štrbskom Plese hostil od 14. do 22. februára 1970 päťsto športovcov z 25 krajín sveta. Na malej rozlohe sa skoncentrovali všetky športoviská, dva skokanské mostíky, rozhodcovské veže s tribúnami, 40 km bežkárskych tratí a i. K tomu krásna scenéria hôr a obrovský záujem divákov. Predseda Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS) Marc Hodler nazval Mlynickú dolinu „Areálom snov“.
Štrbské Pleso sa stalo v roku 1970 pre zahraničie "Areálom snov".
Dopad majstrovstiev na ďalší rozvoj
Majstrovstvá sveta 1970 vo Vysokých Tatrách sa skončili všestranným úspechom a podnietili snahy o neskoršiu olympijskú kandidatúru. Svetový úspech MS 70 v lyžovaní posunul latku cieľov na samý vrchol.
Začalo sa uvažovať s kandidatúrou na usporiadanie Zimných olympijských hier. Vysoké Tatry sa pripravovali kandidovať na usporiadanie XIV. ZOH v roku 1984.
Prečítajte si tiež: Osrblie a svetový biatlon
Spomienky a súčasnosť
Ubehlo 50 rokov, čo sa v polovici februára 1970 konali vo Vysokých Tatrách majstrovstvá sveta v lyžovaní. Na Štrbskom Plese sa naposledy na šampionáte v severských disciplínach v areáli FIS predstavilo vyše 500 pretekárov z 25 krajín. Areál snov vtedy patril k najmodernejším lyžiarskym strediskám sveta. Návštevníkov ohúrili skokanské mostíky, štadión, tribúny aj rozhodcovská veža.
V areáli majstrovstvá pripomínajú najmä rozhodcovská veža a mostíky, ktoré vybudovali po tom, čo si partia kamarátov na chate vysnívala, že by Tatry mohli hostiť šampionát.
Zub času sa však na kedysi modernom areáli podpísal. Stredisko funguje dodnes, no už dávno nie je vhodné na usporiadanie veľkých pretekov. Obrysy skokanských mostíkov na Štrbskom Plese vidieť už z diaľky. Kedysi pýcha Vysokých Tatier dnes chátra.
Sentiment 1970 je vo Vysokých Tatrách príležitostne prítomný dodnes, aj s nechápavým krútením hlavou, kde presne sa potom stala chyba. Začať treba azda od toho, že namiesto pohľadu do budúcnosti stále za vrchol svojej existencie považujú niečo, čo sa stalo pred 45 rokmi.