Malá Studená dolina je krásne terasovité údolie vo Vysokých Tatrách, ideálne pre pešiu turistiku, horolezectvo a skialpinizmus. Patrí k najnavštevovanejším tatranským dolinám nielen v lete ale i v zime, keďže je ako jedna z mála dolín povolená pre skialpinistov a ostatných milovníkov zimných športov.
V doline sa zvyčajne dá lyžovať od januára až do polovice mája. Nachádzajú sa tu hlavne žľaby a svahy so západnou, južnou a JV expozíciou. Južné a JV svahy zvyknú mávať dostatok snehu už začiatkom zimy, západné môžu trpieť nedostatkom snehu (hlavne v hrebeňových partiách) niekedy aj počas celej zimnej sezóny.
Východiskovým bodom pre vstup do doliny je Hrebienok (1285 m), na ktorý sa dá dostať zo Starého Smokovca (1010 m) buď pozemnou lanovkou alebo po zjazdovke (príp. sánkarskej dráhe) za cca 30 min. Z Hrebienka pokračuješ asi 10 min na rázcestník medzi Malou a Veľkou Studenou dolinou. Odboč doprava cez most ponad Veľký Studený potok. O chvíľu budeš križovať ďalší potok (Malý Studený potok) s pekným Obrovským vodopádom. Hneď za ním sa dá odbočiť vľavo a použiť skratka na Zamkovského chatu, ale keďže skracovať chodníky je zakázané, ak sa nikam neponáhľaš, radšej využi značkovaný chodník. Po cca 20 min nezabudni odbočiť doľava smerom na Zamkovského chatu (pokračovaním smerom na východ by si sa dostal na Skalnaté pleso).
Skialpinizmus v Malej Studenej doline
Na úplne prvé kroky na pásoch stačí okraj akejkoľvek zjazdovky. Pri nedostatku prírodného snehu častá núdzová voľba aj pre skúsených skialpinistov. No rýchlo prídeš na to, že to nie je to pravé orechové.
Medzi najobľúbenejšie lokality patrí Malá a Veľká Studená dolina, ktoré toho ponúkajú oveľa viac než len populárny prechod cez Priečne sedlo. Ďalšou obľúbenou destináciou je Mengusovská dolina, kde túry ako Volí chrbát či Kôprovský štít patria ku ľahším klasikám, ktoré by mal absolvovať každý milovník tohto prekrásneho športu.
Prečítajte si tiež: Airsoft Pištoľ pre Hry a Hobby
Skialpový okruh cez Sedielko do Javorovej doliny s návratom cez Zadné Meďodoly a Kopské sedlo, 35 km a 2100 výškových metrov. Bez lyží by som takú trasu nedal ani vo sne.
Priečne sedlo
Ako vyzerá Priečne sedlo v zime? Môže tam ísť ktokoľvek so skialpovým výstrojom? Ide o veľmi populárne tatranské sedlo, o ktorom sa domnievam, že je známe všetkým, hlavne v letných mesiacoch. Je ideálne na turistiku, kde počas prechodu turisti môžu navštíviť až 3 chaty.
Plánovať je kľúčové. SHMÚ je mojou dennou rutinou, podobne ako otvorenie prehliadača Google. Sledovala som stabilné podmienky v Priečnom sedle už päť dní dopredu. Nechýbali ani laviny.sk s predpoveďou lavínového nebezpečenstva, vždy o 17:00 na nasledujúcich 24 hodín. Vedela som však, že v doline je tvrdo a bez mačiek a čakanu tam nepôjdem, keďže by malo byť pod mrakom.
Z Malej do Veľkej Studenej doliny popri Zámkovského chate do Veľkého hangu ide o úzky chodník, cestou dolu je určený pre skúsených lyžiarov, pretože je tam veľa turistov a treba vedieť reagovať okamžite. Ďalšou výhodou je pohodlnejší zjazd ku rázcestníku medzi Veľkou a Malou Studenou dolinou. Z Veľkej do Malej Studenej doliny sme si vybrali túto trasu. Počasie bolo lepšie, ako predpovedali. Slnko svietilo na Strelecké veže a okolie. Tušili sme, že by to malo trošku odtopiť zatvrdnutý nafúkaný sneh. Na Hrebienok sme sa dostali vďaka sezónke na Gopass kartičke. Tak sme si túru skrátili o nezáživnú hodinu popri ceste alebo vedľa zubačky. Mierne sme stúpali a klesali až na rázcestník s odbočkou vľavo. Veľkú Studenú dolinu osviežovalo slniečko. Nepamätám si, kedy som si tak užívala skialpovú túru.
Prišli sme pod Strelecké veže a po kontrole snehu na slnečnej strane doliny hodnotíme, že si vyšliapeme žľabom, pretože je to bezpečné. Celý žľab sme prešli na lyžiach. Následne sme prešli okolo Žltej lávky a naše oči smerovali ku sedlu.
Prečítajte si tiež: Kritika v streleckom zväze
Pod záverečným stúpaním do Priečneho sedla prehodíme lyže na batoh a ide sa hore. Sneh oťažieva a tak naše lyžiarky vytvárajú hlboké stopy do snehu. Mačky ani netreba, aj keď ich máme v batohu. Postupujeme stredom žľabu, kde je to najbezpečnejšie. Je to, samozrejme, prelyžované, ale bezpečnosť je vždy na prvom mieste. Otvoril sa nám nádherný výhľad do Malej Studenej doliny a na Téryho chatu. Žľab je v tieni a podmienky na zlyžovanie sú perfektné. Pár metrov zostúpime a pri skale sa obujeme do lyží. Stretávame kamarátov, ktorí tesne pred nami robili profil a vyšiel stabilne.
Zjazd
Naše stopy však nesmerujú hneď dole hangom, ale traverzujeme na Téryho chatu sa najesť. Pár výškových dostúpame korčuliarskym štýlom hore a sme tam. Výborná polievka a čajík nám doplnili energiu a my sa púšťame dole Malým a Veľkým hangom. Vo Veľkom hangu treba dávať pozor, pri tvrdom a zľadovatenom svahu je to náročná lyžovačka. My sme mali ešte slniečko a teda príjemný kašovitý zjazd. V pásme lesa sa chodník zužuje a teraz prichádza to najhlavnejšie sústredenie. Oproti stretávam mnoho turistov, ktorí reagujú veľmi stroho a odskakujú do rôznych strán. Nejdem rýchlo, plúžim, čím im dávam zvukom najavo, že sa blíži lyžiar. Chápem, že sú možno preľaknutí, no je zima a skialpinisti sú súčasťou chodníka. Preto, keď sa mi ustúpia, pekne poďakujem a poprajem pekný deň. Áno, urobila som to asi 30-krát v tom zjazde, ale treba byť k sebe ohľaduplní.
Nad Rajnerkou už len zaberiem párkrát paličkami a som na Hrebienku. Zajd po ceste do Starého Smokovca a ide sa domov. Krásny deň za nami, no mne celý čas plynú v hlave myslienky, ako podám tento článok s videom, pretože to naozaj nebola ľahká lyžovačka. Priečne sedlo si naozaj vyžaduje skúsenosti či už pri výšľape, zjazde, alebo práci s povinnou lavínovou výbavou.
Sedlo za Prostredným a Veľká Studená dolina
Už včera ste kvôli počasiu museli improvizovať, z hrebeňovej túry na Spišský štít nakoniec bola klasická žľabovka. Predtým ako vylezieš z chaty na seba preventívne hodíš všetko oblečenie čo máš, čo však výnimočne nerobí veľa, keďže si vážne nechala pár vrstiev doma. Potom vylezieš von a zistíš, že je teplo - i keď veterno. Sneh ani nezamrzol a keď začnete chatu obchádzať a chvíľu na to i stúpať začínaš sa potiť. Najprv zhadzuje vrstvy horolezec, chvíľu na to i ty. Nadhadzuješ horolezcovi myšlienku, či to teda predsa len nejdete skúsiť do Sedla za Prostredným. Chvíľa ticha. Zamyslenie a súhlas.
Parťák sa pustí do prešľapávania stopy a sneh je taký dobrý, že púšťa vysoko do žľabu. V žľabe ste v závetrí, dávate na seba sedák, mačky. Lyže na batoh a ty i cepín do ruky. Žliabok je krátky, ani sa nenazdáš a si hore za chlapmi. Mačkami po skale, to fakt nie je tvoje. Už prvý kameň, ktorý musíš obliezť, je pre teba nočnou morou. Naviažete sa na lano a čaká vás krátky hrebeň. Tebe však miestami príde nekonečný a náročný, čo vôbec nie je pravda. Mačkami po skale, to fakt nie je tvoje. Už prvý kameň, ktorý musíš obliezť, je pre teba nočnou morou. Horolezec ťa priistí. Hneď na to balansuješ na hrebeni medzi poryvmi vetra. Sústredíš sa na kroky a si vždy rada, keď sa máš čoho chytiť. Istíš horolezca v drobnej stienke a on potom teba a parťáka. Keď k nemu s malou dušou dolezieš, len mu pošepneš, že ho zabiješ. Hrebeň ste už šli na jar, ale s lyžami, ktoré menia tvoje ťažisko, s vetrom, ktorý sa do teba opiera, a navyše s tým škripotom mačiek to nie je úplne jednoduché.
Prečítajte si tiež: Prívesky so zbraňami
Keď prejdete skalný úsek, tešíš sa na lávku. Vysnežená je dostatočne. Sneh je mäkký a hlboký. Prešľapáva najprv horolezec, potom parťák. Keď sa začne zabárať až pás, tak mu horolezec opäť navrhuje výmenu. V tej chvíli však vidí sedlo a horolezca dopredu už nepúšťa. Vytrápi sa posledné metre v hlbokom snehu a dostávate sa do sedla. Sedlo za Prostredným. Tešíš sa. Odlepujete pásy, dávate si čaj a schádzate nižšie. Čaká vás dlhá lyžovačka žľabom do Veľkej Studenej doliny. Hore je tvrdšie, avšak nie ľadovo. Stredná časť sa miestami zužuje vypadnutými splazmi, ktoré v strede vytvorili rigol. Lyžovačka je však celkom príjemná, bezpečná a mäkká, čo poriadne vytrápi nohy. Bezpečne a bez zbytočného salta, z ktorého ťa dodnes bolí koleno, sa dostávaš na chodník v doline. V polovici žľabu už fakt začínaš predýchavať a tvoje poloskákané oblúky sa menia na pluhované. A tak si pluhuješ v dlhom tatranskom žľabe. Nižšie vás čaká obchádzanie poriadneho lavínišťa, pred ktorým vás varovali stúpajúci skialpinisti. Prechádzate z jednej strany na druhú, až zostávate v pravej časti, kde sa už len pošúchate a dostávate sa zo žľabu von. Celkom si vydýchneš.
V závetrí pod previštekom si dávate krátku pauzu. A na veľkom sutinovom kuželi si užívate celkom príjemné oblúky. Tentokrát to síce nie je parádna firnovačka končiaca saltom ako minulý rok v Žltej lávke, avšak poteší. Bezpečne a bez zbytočného salta, z ktorého ťa dodnes bolí koleno, sa dostávaš na chodník v doline. Potom pomalým snehom cez Húpačky a vodným lyžovaním až k Studenému potoku, kde znovu nakladáte lyže na batoh. Odcupitáte na Hrebienok, kde nájdete topánky i pivo na osvieženie. Posledným krokom je už len zostup do Starého Smokovca, ktorý vytrápi predovšetkým parťáka s desaťkilovými lyžami a lyžiarkami, ktoré mu vďačne búchajú do lýtok. Na konci si dávate spoločnú fotku ako dôkaz, že prvý ozajstný skialpinistický výlet je celkom úspešne za vami.
Horolezectvo v Malej Studenej doline
Lákadlom je okrem pešej turistiky aj horolezectvo (Žltá stena a Žltá veža), ale aj skialpinizmus (Dolinka pod Sedielkom). Neprávom podceňovaná tatranská klasika, ktorá dokáže urobiť radosť najmä fanúšikom platní.
Šádkova cesta (IV) je vyhľadávaná lezecká cesta v juhozápadnej stene Baraních rohov. Vedie najmä v platniach a rôznych zárezoch platní. Ešte hore po dolezení si plánovala, ako pôjdete večer na pivo na chatu. Teraz budeš rada, ak sa vôbec dogúľaš pod ten správny kameň. Od únavy padáš do spacáku skôr ako stihne vôbec padnúť tma.
Téryho chata
Téryho chata sa nachádza v Malej Studenej doline vo výške 2015 m.n.m. Oficiálne končia turisti v zime na Téryho chate, pretože tak sú stanovené pravidla TANAP-u. Informácie sú dostupné na webe www.teryhochata.sk. Ubytovacích miest máme 24 . Keď je fakt plnka, tak vieme spraviť ešte pohodlné spanie na matracoch mimo izieb pre 10 ľudí, ale to sú fakt núdzovky.
Priatelia z chaty so mnou prekonzultovali, čo by sa mi zdalo na raňajky ako varianta fajn, a našli sme spoločný konsenzus snáď v najchutnejšej praženici (bez masti), akú som kedy jedol. Polievka tu je tiež k dispozícií pre vegošov a to veľmi chutná cesnačka. Aby ste nepovedali, že nám (vegošom nadržiavam) tak bola vedľa mňa jedená aj veľmi voňava kapustová polievka.
Zaujímavosti zimy 2021/2022
Po nešťastnej lockdownovej zime 2020/21 a zatvorených okresoch bola zima 2021/22 plná očakávaní. Proste vyliezť niečo, že “WAU”. Nakoniec sa veci mali tak, že táto zima bola u mňa celkom neplánovane o lezení ľadopádov. Nikdy som veľa ľadov za zimu neliezol, max. 2-3, po tejto zime ako som bilancoval som narátal cca 600 metrov vylezených ľadopádov vo Vysokých Tatrách a skoro väčšinu z nich som liezol na prvom konci lana a na OS. Lezenie ľadov bola často túto zimu z núdze cnosť - zima bola vo V. Tatrách veterná, ufučaná a na ľadoch sa dalo ako tak skryť.
Medzi vylezené ľadopády v zime 2021/22 vo V. Tatrách patria: Kaskády (2x, raz s Rudym G. a potom s Petrom J.) - Tisovky; Mrozekov ľad (s Petrom J.) - Tisovky; Pravé Záhradky (s Petrom J.) - nad Hrebienkom; Záhradky (nad Hrebienkom) - až hore po chodník zo Slavk. štítu (s Petrom J.) - krásna komplexná túra, vhodná aj na poobedie alebo horšie počasie; Ľad na Zákrute - pravý variant, aj ľavý variant, ktorý nebýva úplne často vytečený a leziteľný (s Petrom J.) - Malá Studená dolina; Šašov ľad (s Petrom J.) - Veľká Studená dolina.
Osobne sa mi najviac páčili Záhradky, nezlaňovali sme, ale pokračovali ďalej krátkymi prahmi, žľabmi a ľadovými výšvihmi až na turistický chodník smerujúci zo Slavkovského štítu. V kombinácii s divokosťou prostredia a prichádzajúcim súmrakom to malo svoje čaro.
Táto zima bola pre mňa o.i. dlhá. A to je len dobre. Začínal som v polovici novembra 2021 v Rakúsku (Molltaler), aj keď na zjazdovke s jedným kondičným výšľapom a zimu som uzatváral v polovici apríla, na Veľkonočný Pondelok, v Poľsku (Dolina Gasienicowa) a užil si jednu z najlepších lyžovačiek vo voľnom teréne za posledné dva roky. Škoda, že na Slovensku už bola vo V.