Vitajte na našich stránkach e-polovnictvo.sk. Sme rodinná firma a poľovníctvo je našim veľkým koníčkom. Dlhoročné skúsenosti a lovecká vášeň dali podnet založiť obchod a e-shop v odbore zameranom na lov a poľovníctvo.
Naše poľovníctvo v Banskej Bystrici otvorilo svoje brány v septembri 1991. Odvtedy neustále rozširujeme ponuku, aby sme vyhoveli potrebám našich zákazníkov.
Ponúkame široký sortiment poľovníckych a loveckých výrobkov, vrátane vzduchoviek, optiky, poľovníckeho oblečenia, poľovníckej obuvi, poľovníckych batohov a ruksakov, poľovníckych doplnkov či výhodných poľovníckych setov.
S rozvojom technológií sme sa prispôsobili digitálnej dobe. Prvú webovú stránku sme spustili v roku 2002, čím sme uľahčili našim zákazníkom prístup k informáciám o produktoch a novinkách.
Vieme, že poľovníctvo a výrobky pre ňu určené sa stále vyvíjajú, a preto sa snažíme neustále sa zdokonaľovať a ak je to možné, tiež sa zúčastňovať meetingov a veľtrhov výrobcov, či možnosti využiť ich ponuky návštevy výroby.
Prečítajte si tiež: Svetový pohár v biatlone
Ponúkame znalosti nielen teoretické, ale aj praktické, čo u výbere akéhokoľvek tovaru určeného na poľovníctva hrá mnohokrát dôležitú úlohu.
Vývoj poľovníckeho odevu
Tak, ako sa mení svet okolo nás, tak sa mení aj všetko, čo s poľovníctvom bezprostredne súvisí. Berieme to ako samozrejmosť.
Naši starí otcovia, ktorí poľovali ešte pred vojnou a krátko po nej, používali na poľovačky starší odev, neskôr montérky, či prešité staré vojenské uniformy. V zime rôzne kabanice, neskôr zateplený pracovný odev (prešiváky).
Tí, ktorí poľovali ešte pred vojnou nosili rajtky, golfky, ako vrchný odev peleríny a hubertusy. Na hlavách mali klobúky a v zime baranice.
Až koncom šesťdesiatich rokoch sa postupne začali objavovať rôzne poľovnícke rovnošaty, ktoré si poľovníci dávali šiť.
Prečítajte si tiež: Malý trezor na zbraň
Na poľovačky sa začala používať obojstranná bunda. Takto oblečení a nastúpení poľovníci vyzerali ako nejaká bojová jednotka nastupujúca do akcie.
Maskáče začali nosiť rybári, trampi a veľa civilistov. Aj v súčasnosti je v obľube maskáčové oblečenie, ale odlišuje sa od vojenského tým, že má pestrejšie vzory.
Po roku 1989 otvorením hraníc sa začali najmä v susednom Rakúsku kupovať rôzne poľovnícke oblečenia.
Postupne na Slovensku a u našich južných susedov v Maďarsku vznikali dielne, ktoré šili rôzne časti oblečenia pre poľovníkov od termo bielizne až po vrchné vodeodolné oblečenie.
Trh je nasýtený poľovníckymi odevmi na spoločenské podujatia, širokým sortimentom obuvi do rôznych terénov a počasia.
Prečítajte si tiež: Bö ovládol šprint vo Svetovom pohári
Vývoj poľovníckych zbraní
Veľa predvojnových poľovníkov prišlo počas vojny o svoje poľovnícke zbrane. V tomto období prevládali predovšetkým kohútikové brokovnice, ale aj kombinované zbrane trojáky ( lankasterky).
Boli to vlastne prvé brokové zbrane so stredovým zápalom. Ich nevýhodou bolo, že boli dosť nebezpečné. Pri nosení na ramene sa mohli kohútiky zachytávať o odev prípadne o konáriky a tak sa natiahnuť a spôsobiť výstrel.
Zbrojovka Brno začala po vojne vyrábať klasické dvojky brokovnice hamerlesky, ktoré majú svoj pôvod v Anglicku.
Hoci vo Vlašime firma Sellier a Bellot vyrábala náboje do poľovníckych zbraní, veľa poľovníkov, ktorí poľovali na jarabice a zajace si robili náboje do brokovníc doma.
Najskôr sa pomocou strojčeka z prázdnej nábojnice pákou vytlačila použitá zápalka, vložila sa nová a opačnou stranou páky sa zatlačila. Pomocou odmerky na pušný prach sa malé lisované štvorčeky vysypali do nábojnice. Následne sa vložila plstená zátka, ktorá mala na čelných stranách nalepený papier. Zatlačila sa dreveným valcom toho istého priemeru. Na zátku sa nasypali broky vo veľkosti podľa druhu zveri, na ktorú chcel poľovník náboj použiť. Nábojnica sa brokmi naplnila asi 5 mm pod jej horný okraj, zakryli sa papierovou krytkou. Ak bola krytka bez označenia brokov, tak sa na ňu číslo brokov v nábojnici dopísalo.
Až do roku 1948 sa mohla brokovnicami strieľať aj raticová zver a to behunkami (postami, ktorých priemer bol od 5,5 do 8,7 mm). Taktiež sa používalo sekané olovo. Lov takýmto spôsobom bol zakázaný Zákonom 225/ 1947.
Do brokovníc sa používali tiež jednotné olovené strely, odlievané doma alebo priemyselne vyrábané. V roku 1972 sa v Československu začala vyrábať jednotná strela S-Ball plastik, ktorá má oceľovú strelu umiestnenú v umelej hmoty.
V Československu bolo možné zakúpiť okrem uvedených brokovníc samočinnú trojranovú brokovnicu kalibru 12 ČZ Strakonice.
V prvej polovici 60 rokoch sa začali v Brne vyrábať kozlice radu 100, ktoré mali až šestoro vymeniteľných hlavní na jedno lôžko záveru. Takže poľovník mohol využívať jednu pažbu na viacero hlavní na rôzne účely.
Guľobroková hlaveň mala guľovú hlaveň nad brokovou. Opačne to je na kozliciach , ktoré sa začali vyrábať neskoršie, tie majú guľovú hlaveň dolu.
Z guľových zbraní sa používali guľovnice Mannlicher-Schönauer a Mauser. Mausery sa vyrábali po vojne aj v Československu. Z neho bola skonštruovaná aj prvá naša guľovnica ZN 47. Až v roku 1966 sa začali vyrábať guľovnice typu ZKK 600, neskôr 601 a 602.
Na guľovnice, aby sa zlepšilo zamierenie, spočiatku montovali dioptre. V podstate to bol guľatý štítok s malým kruhovým otvorom, ktorý sa montoval na chrbát pažby. Cez tento malý otvor sa pozeralo na mušku. Dioptre sa pridávali ešte aj na guľovnice ZKK 600.
Prvé puškové ďalekohľady sa objavili už v roku 1911, avšak ich cena bola vyššia, ako cena pušky a museli sa kúpiť spoločne, lebo v tom čase sa nevyrábali samotné montáže. Po roku 1945 sa na trhu objavili na trhu puškové ďalekohľady Meopta Přerov, Malov, Lesar, Lovec, Zeiss a ďalšie. Najviac v 60 rokoch sa používali puškové ďalekohľady Zeiss 4X a Zeiss 6X. Montáže ďalekohľadov neboli jednotné, boli v tomto období skôr akousi ľudovou tvorivosťou.
Mať v držbe guľovú zbraň nebolo až také jednoduché. Ešte začiatkom 60 rokov v poľných revíroch mali v mnohých PZ iba jednu spoločnú guľovnicu, ktorú si požičiavali. V lesných revíroch začínajúci poľovník najskôr dva roky mohol poľovať iba s brokovou zbraňou a až potom, ak dostal nákupné povolenie, si mohol kúpiť guľovú zbraň. V roku 1971 po straníckych previerkach sa veľa poľovníkov muselo so zbraňami a poľovníctvom rozlúčiť. A ďalšia čistka medzi poľovníkmi bola v roku 1982, kedy vyšiel zákaz, aby poľovník vlastnil viac ako jednu guľovú zbraň.
A nielen zbraní, ale aj ich doplnkov. Okrem puškových ďalekohľadov máme k dispozícii aj inú pozorovaciu techniku a to aj na pušky na nočné videnie.
Poľovnícka osveta a literatúra
Zmeny nastali tiež v iných činnostiach poľovníctva. Na úseku poľovníckej osvety sa už v roku 1945 zaviedli skúšky z poľovníctva. V roku 1959 sa zaviedla po absolvovaní teórie pred skúškou jednoročná prax. Tieto skúšky sa absolvovali pred siedmimi skúšobnými komisármi.
Do roku 1970 sa pri spoločných poľovačkách používali iba rôzne signalizačné trúbky. Od roku 1991 sa uskutočňujú Celoslovenské dni Sv. Huberta. Ich súčasťou je súťaž vo vábení jeleňov.
Na Slovensku po roku 1945 vyrástla celá plejáda poľovníckych odborníkov, ktorí vydali niekoľko desiatok pôvodnej slovenskej odbornej poľovníckej literatúry. Pôvodná poľovnícka beletria sa takmer nevydávala.
Situácia vo vydávaní poľovníckej literatúry sa zmenila v roku 1993 vznikom vydavateľstva PaRPRESS. Toto vydavateľstvo si dalo za cieľ neľahkú úlohu a to vydávať len pôvodnú slovenskú literatúru,odbornú a poľovnícku beletriu.
Knižky s poľovníckou tématikou vydané v posledných rokoch majú rôznu úroveň, no čo do obsahu, štylistiky a celkového vzhľadu, môžeme konštatovať, že počet autorov zaoberajúcich sa touto problematikou sa neustále rozrastá. Nielen do počtu. Rastie aj počet tých autorov, ktorí sa neuspokojili len s jedným titulom.
Doteraz sa na odbornej poľovníckej literatúre podieľalo vyše 60 autorov a bolo vydaných 133 titulov. Ešte oveľa viac autorov, až 91 vydalo knižne svoje poľovnícke príbehy až v 254 tituloch.
Treba povedať, že kým do roku 1989 boli knižné tituly s poľovníckou tematikou vydávané v niekoľko tisícových nákladov, v súčasnosti je náklad jedného titulu maximálne 2000 kusov.
Poľovnícka kynológia
V poľovníckej kynológii sme zaznamenali prvý veľký úspech, keď v roku 1963 FCI uznala slovenského kopova, ako duriča za naše národné plemeno. Podobný úspech sa dosiahol o dvadsať rokov neskôr. V roku 1983 FCI uznala ako plemeno slovenského hrubosrstého stavača. Ďalšie plemeno so skupiny duričov tatranský durič je uznané iba na Slovensku.
Lov diviakov a veterinárne opatrenia
Za štyri mesiace sezóny ulovili poľovníci 18.000 diviakov, v mesiaci jún to bolo približne 180 kusov denne. „Aj napriek ťažkým podmienkam dosahujú poľovníci v love diviakov historické maximá.
Poľovníci teda žiadajú napríklad vytvorenie dostatočne širokých priesekov vo vysokých poľnohospodárskych plodinách aspoň každých 100 metrov, zmenšenie výmer poľnohospodárskych kultúr, dodržiavanie agrotechnických termínov kosieb, obmedzenie pohybu ľudí v najrizikovejších zónach či umožnenie vnadenia jadrovým krmivom v 3. stupni ochrany prírody.
Na základe § 6 ods. 5 písm. a) a § 34 ods. 1 písm. b) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov týmito mimoriadnymi núdzovými opatreniami s platnosťou od 14. 4. 2025 a účinnosťou od 15. 4.
A. Zodpovední za plnenie: užívatelia poľovného revíru a držitelia poľovných lístkov na území celej Slovenskej republiky. Termín: od 21. 5.
Zverinu po odbere vzorky je možné okamžite uvádzať na trh.
B. 1. 2. vykonávať lov zveri len držiteľmi poľovných lístkov, ktorí za posledných sedem dní neprišli do styku so zvieratami podozrivými alebo infikovanými slintačkou a krivačkou (ďalej len „SLAK"). 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12.
Zodpovední za plnenie: užívatelia poľovného revíru a držitelia poľovných lístkov na území celej Slovenskej republiky Termín: od 21 5.
Legislatíva v poľovníctve
Poľovníctvo možno vykonávať len v poľovnom revíri.
Hranice poľovného revíru, obvodný lesný úrad rozhodne o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. a zákona č. 330/1991 Zb. a zákona č. 229/1991 Zb. a zákona č. 181/1995 Zb. a zákona č. 315/1996 Z.
Návrh na uznanie poľovného revíru podlieha ods. 1 písm. antnici spolu so žiadosťou o vhodnosti prírodných podmienok a iných podmienok pre intenzívny chov bažantej zveri.
Uznanie samostatnej bažantnice žiadateľ okrem dokladov potrebných k návrhu na uznanie poľovného revíru podlieha ods.
Ak poľovné revíry spoločne, dohodnú si podmienky užívania spoločného poľovného revíru osobitnou dohodou.
Ďalej postúpiť inému užívanie poľovného revíru ani jeho časti.