Neskutočné! Keňan Kelvin Kiptum prekonal maratónsky svetový rekord krajana Eliuda Kipchogeho! Na nedeľnom 44. ročníku maratónu v Chicagu dosiahol čas 2:00:35 h a bol v cieli o 34 sekúnd skôr ako jeho legendárny krajan 25. 9.
Kelvin Kiptum zlepšil traťový rekord krajana Denisa Kimetta 2:03:45 h z roku 2013 o neuveriteľných 3:10 min! Bol to celkovo šiesty svetový rekord na maratóne v Chicagu, tretí mužský.
Dvadsaťtriročný Keňan predviedol vo svojom treťom maratóne v kariére neskutočnú druhú polovicu. Po polmaratónskom medzičase 1:00:48 h zabehol druhú polku za 59:47 min.
Ešte na 30. km zaostával za Kipchogeho svetovým rekordom o 32 sekúnd, avšak obrovským zrýchlením v ďalších 5 km - zvládol ich za 13:51(!) - bol v hre o rekord. Prediktor ukazoval na 35. kilometri výsledný čas 2:00:59 h.
„Prišiel som si do Chicaga pre traťový rekord, ale svetový… Som taký šťastný,“ nadchýnal sa nový svetový rekordér.
Prečítajte si tiež: MTB maratón - ako trénovať
Kiptum nikdy neštartoval na vrcholnom podujatí, v maratóne debutoval vlani v decembri vo Valencii a zaznamenal najlepšiu premiéru (2:01:53) i druhú polovicu (1:00:15) v histórii. V apríli triumfoval na prestížnom maratóne v Londýne za 2:01:25 h, keď druhú polovicu „prešprintoval“ za 59:45 min, čo je stále najrýchlejšia druhá polovica v histórii v rámci špičkového maratónu!
Kiptuma sa pýtali aj na to, čomu pripisuje taký veľký vzostup maratónskych výkonov. „Je to určite motiváciou a vyššou snahou. Aj to, že maratón behajú už aj mladí bežci, pomáha. Je to aj o dobrom nastavení tréningov a aj vďaka technológiám v oblasti obuvi,“ odpovedal.
Kiptum spomenul neustály vývoj v oblasti bežeckej obuvi, ktorého súčasťou je aj on sám. V Chicagu mal na nohách nový model Nike Dev 163, ktorý je prototypom a ešte sa nedostal do voľného predaja.
Kiptum triumfoval v Chicagu s výrazným náskokom pred obhajcom prvenstva Bensonom Kiprutom tiež z Kene (2:04:02) a Belgičanom Baširom Abdim (2:04:32), ktorý za vlastným európskym rekordom 2:03:36 h z 24. 10. 2021 v Rotterdame zaostal iba o 56 sekúnd. S Kiptumom sa dlho držal vpredu ďalší kenský vytrvalec Daniel Mateiko, ktorý však po víťazovom extrémnom zrýchlení medzi 30. a 35. kilometrom začal strácať (35.
Aj keď Kelvin Kiptum pred maratónom v Chicagu niekoľkokrát zopakoval, že na svetový rekord nemyslí, rýchlo sa ukázalo, že to nie je úplná pravda. Jeho nástup zachytil len Keňan Daniel Mateiko a jediný vodič, vedúca skupina tak mala od 5. kilometra len 3 členov. Vodič vydržal do polmaratónu, Mateiko vzdoroval po tabuľu, ktorá ukazovala 20. míľu (približne 32. kilometer). Keňan sa počas behu dvakrát rýchlo prežehnal, viditeľne zrýchlil a medzera medzi ním a Mateikom sa začala zväčšovať.
Prečítajte si tiež: Oslava storočnice Košického maratónu
Až do 30. kilometra to pritom na rekord nevyzeralo - bežalo sa cca na 2:01:40 h, pol minúty za svetovým rekordom -, Kiptumovo zrýchlenie však bolo impozantné, práve to mu zabezpečilo nové maximum. Druhú polovicu bežal za 59:47 min. a desať kilometrov od 30. do 40.
Podobné zrýchlenia v druhej polovici si maratónska história nepamätá, no Kiptum ich predviedol pri všetkých svojich troch maratónoch. Vlani v decembri pri debute ako úplne neznámy bežec zaskočil súperov druhou polovicou za 60:11 min. a jeho víťazný čas 2:01:53 min.
Následne sa špekulovalo, či príde v septembri do Berlína, kde sa mal na rýchlej trati pokúsiť o svetový rekord, no Kiptum si zvolil októbrový štart v Chicagu. Trať je tu podobne rýchla ako v Berlíne, prevýšenie má len 70 metrov a bežcom vyšlo aj počasie. Bezvetrie a 7 stupňov Celzia sú pre maratón ideálom.
„Na svetový rekord som dnes nemyslel, aj keď som veril, že raz ho môžem prekonať. Ako je ale možné, že v takej náročnej disciplíne dosahuje mladý a málo známy bežec také výnimočné výkony? Kde bol doteraz a kde až sú jeho limity?
Kelvin Kiptum sa narodil v dedinke Chepkorio v regióne, kde vyrástli mnohí elitní vytrvalostní bežci vrátane Eliuda Kipchogeho. Začínal v trinástich, inšpirovali ho skupiny bežcov, ktorých stretával cestou do školy. Väčšinou išlo o maratóncov, a preto na dráhové štarty príliš nemyslel. Svoje prvé veľké preteky vyhral v roku 2018, keď uspel na polmaratóne v Eldorete.
Prečítajte si tiež: Obmedzenia Banská Bystrica
„V tom čase som už trénoval na maratón, ale nedostal som príležitosť zabehnúť ho. Prvá maratónska šanca prišla vlani vo Valencii a bol z toho najrýchlejší debut všetkých čias.
„Boli to skvelé preteky, chcel som bežať na čas 2:04 či 2:05, bolo z toho 2:01. Na jar potvrdil svoj potenciál víťazstvom na maratóne v Londýne a v lete odmietol ponuku reprezentovať Keňu na atletických MS v Budapešti. Prioritou bol rýchly čas v Chicagu, čo sa mu podarilo.
Medzi bežeckou verejnosťou rezonujú aj otázky na vek nového svetového rekordéra a pochybnosti o tom, či má naozaj 23 rokov. V Keni totiž nie je výnimkou, že ľudia nepoznajú svoj skutočný vek, čo obzvlášť platí pre tých, ktorí vyrástli v chudobe. Na druhej strane podobné reči o vyššom veku si v roku 2003 musel vypočuť aj Kipchoge, keď ako 18-ročný vyhral majstrovstvá sveta v behu na 5000 metrov.
Skeptické otázky sa týkajú aj dopingu, ktorý je v Keni veľkým problémom, a vlani krajinu zachránili od plošného zákazu súťaženia až viaceré proaktívne kroky a antidopingové opatrenia. Ak má 23 rokov, s pribúdajúcim vekom sa bude vytrvalostne zlepšovať.
Pomôcť by mu mohlo aj lepšie rozloženie síl v pretekoch; odborníci sa totiž zhodujú, že ak má v druhej polovici dosť síl na také zásadné zrýchlenia, zrejme má potenciál na ešte lepší čas. Vyjadrenia z jeho okolia naznačujú aj rezervy v efektívnosti tréningu a takisto v regenerácii.
Médiá po maratóne v Chicagu citovali aj muža s menom Gervais Hakizimana, ktorý vystupuje ako Kiptumov tréner. Kiptum v minulosti hovoril, že sa trénuje sám; až pred maratónom v USA uviedol, že to už neplatí.
„Je veľmi silný a k tréningu pristupuje poctivo. „Trénuje veľmi veľa. Pri tomto tempe sa to raz zlomí. Navrhol som mu, aby v tréningu ubral, ale nechce. „Kipchoge urobí týždenne 180 až 220 kilometrov. U Kiptuma je to medzi 250 a 280, niekedy viac než 300. Počas prípravy na Londýn mal tri takéto týždne,“ povedal Hakizimana, ktorý by si prial aj viac dní voľna. „Neoddychujeme, prestávka príde, keď je unavený. Pokiaľ neukazuje dlhodobo známky vyčerpania či bolesti, pokračujeme.
Hakizimana, ktorý pochádza z Rwandy, dodal, že Kiptuma spoznal počas pandémie a zostali trénovať spolu.
Pri svetovom rekorde Kiptuma v Chicagu trochu zanikol neuveriteľný príbeh maratónskej víťazky Sifan Hassanovej. Hassanová, ktorá je rodáčkou z Etiópie a do Holandska prišla ako utečenka, keď mala pätnásť, je označovaná za možno najuniverzálnejšiu bežkyňu histórie.
Aj ženy útočili na nedávny svetový rekord (2:11:53) Tigist Assefovej z Berlína. Rekordné tempo vydržalo Holanďanke Sifan Hassanovej a víťazke predošlých dvoch ročníkov a majsterka sveta z Dauhy 2019 Ruth Chepngetichovej z Kene do 25. Hassanová napokon časom 2:13:44 h utvorila európsky rekord (doteraz 2:15:25 Paula Radcliffová/V. Brit.
S Kiptumom prichádza nádej, že by sa to mohlo podariť aj v regulárnych pretekoch, navyše nie je vylúčené, že sa tak stane v blízkej dobe. Ešte pred rokom Kiptuma prakticky nikto nepoznal, maratón nikdy nebežal a mohlo sa tiež zdať, že vo veku 22 rokov je na takú dlhú trať príliš mladý. Okrem výkonov a nízkeho veku prekvapuje aj spôsob, akým preteká.
Ukázal to v decembri vo Valencii pri maratónskom debute, zopakoval v apríli v Londýne a stalo sa to aj v nedeľu v Chicagu.
Maratón alebo maratónsky beh je beh na dlhú vzdialenosť, ktorého trať meria 42,195 km (26 míľ a 385 yardov). Jeho vznik bol inšpirovaný legendou o gréckom vojakovi Feidippidovi, ktorého v roku 490 pred Kr. vyslali z mesta Maratón do Atén, aby oznámil, že Peržania boli zázračne porazení v bitke pri Maratóne.
Grécky historik Herodotos, hlavný zdroj informácií o grécko-perzských vojnách, sa zmieňuje o Feidippidovi ako o poslovi, ktorý bežal z Atén do Sparty s prosbou o pomoc, keď sa Peržania vylodili pri meste Maratón v Grécku s úmyslom zajať a zotročiť Atény. Podľa Herodota Feidippides ubehol vzdialenosť 246 km (150 míľ) medzi Aténami a Spartou za menej než dva dni.
Legenda o bežcovi z Maratónu do Atén sa prvýkrát objavuje v Plutarchovom diele O sláve Atén v prvom storočí po Kr.. Plutarchos tento beh prisudzuje poslovi menom Thersipus alebo Eucles. V roku 1876 napísal Robert Browning báseň Pheidippides, vďaka ktorej sa príbeh o gréckom bežcovi sa stal súčasťou ľudovej kultúry 19. storočia a bol prijatý ako historická legenda.
Keď sa myšlienka novodobých olympijských hier stala skutočnosťou, Michel Bréal, francúzsky historik a lingvista, člen Medzinárodnej olympijskej komisie prišiel s nápadom usporiadať preteky na dlhú vzdialenosť, ktoré by oslavoval čin antického bežca. Túto myšlienku podporil aj Pierre de Coubertin, zakladateľ prvých moderných olympijských hier a novovytvorený beh, ktorý dostal meno maratón, propagoval v mnohých svojich príhovoroch.
Maratón bol zaradený do programu prvých moderných olympijských hier v roku 1896 v Aténach ako záverečná disciplína. Výberové preteky do hlavnej súťaže vyhral Charilaos Vasilakos s časom 3 hodiny 18 minút, avšak v olympijských pretekoch, ktoré sa bežali 10. Dĺžka maratónu nebola zo začiatku presne daná, prvoradé bolo, aby všetci bežci zabehli rovnakú vzdialenosť.
Výber vzdialenosti bol do istej miery ľubovoľný. Prvé novodobé olympijské hry mali 40-kilometrový maratón. Maratón na olympijských hrách v Londýne v roku 1908 začínal pri Windsorskom zámku a bol predĺžený o 385 yardov z pôvodných 26 míľ, aby bežci prebehli cieľovou rovinkou pred diváckou lóžou kráľovskej rodiny na olympijskom štadióne, takže dĺžka sa natiahla až na 42,195 km (26 míľ a 385 yardov).
Na ďalších olympijských hrách v roku 1912 bola dĺžka zmenená na 40,2 km a potom na 42,75 km pre OH 1920. Počas prvých siedmich olympijských hier bola dĺžka maratónu zmenená 6-krát, a to v rozsahu od 40 do 42,75 km (vzdialenosť 40 km bola použitá dvakrát).