Dlhoročného šéfa spravodajstva Markízy Henricha Krejču v decembri nahradil český novinár Michal Kratochvíl, ktorý dovtedy pôsobil ako šéfredaktor a zástupca vedúceho spravodajstva TV Nova.
Deje sa to v situácii, keď Markíza zo strany veľkej časti vládnych politikov na čele s predsedom vlády Robertom Ficom (Smer) čelí ich útokom a bojkotu. Po voľbách premiér Robert Fico z tejto strany zaradil Markízu - spolu so SME, Aktualitami a Denníkom N - medzi takzvané „nepriateľské médiá“.
Odchod Henricha Krejču, ktorý šéfoval spravodajstvu Markízy od roku 2012, komunikovala televízia v decembri ako dohodu. Nebola to posledná zmena v redakcii. Pred niekoľkými dňami náhle skončil v televízii aj jeden z vedúcich vydania Televíznych novín Martin Halanda.
„Vedenie televízie argumentovalo pri okamžitom ukončení zmluvy ekonomickými dôvodmi. „V deň, keď si ma riaditeľ Centra spravodajstva a publicistiky počas môjho voľna zavolal do televízie, som osobne prísť nemohol. Cez jeho asistentku som avizoval ochotu stretnúť sa v najbližší deň, keď som mal plánovanú službu.
Halanda hovorí, že mu nový šéf spravodajstva Michal Kratochvíl až do ukončenia zmluvy netlmočil žiadne výhrady k jeho práci, ktoré by podľa neho mohli viesť k ukončeniu zmluvy.
Prečítajte si tiež: Program Smrtonosná zbraň 2: Hlbší Pohľad
„Nový riaditeľ má iný pohľad na dramaturgiu Televíznych novín, na výber tém a aj ich umiestnenie v scenári, než bolo zvykom v minulosti. „Žiadal vysielanie väčšieho množstva ľahších, pozitívnych tém a ich uprednostnenie v scenári Televíznych novín. Diskusiu o jeho návrhoch a predstavách som však nikdy nevnímal ako zásadný konflikt.
Kratochvílovu snahu odsunúť politické správy v radení reportáží na nižšie miesto potvrdili Denníku N ďalší ľudia z prostredia televízie. V spravodajstve komerčných televízií v Európe to nie je nič neobvyklé. Večerné správy českej televízie Nova, odkiaľ nový riaditeľ spravodajstva Kratochvíl prišiel, sú príkladom toho, že komerčné televízie takto postupujú. No dôležitý je aj kontext, v ktorom sa zmena u nás deje.
Pre kontext je však dôležité, že na rozdiel od televízie Nova slovenská Markíza zohráva - napriek tomu, že ide o komerčnú televíziu - v moderných dejinách Slovenska oveľa významnejšiu spoločenskú úlohu. V niektorých rokoch nahrádzala do veľkej miery spravodajstvo verejnoprávnej televízie.
A je tu aj komerčný argument: mix silného politického spravodajstva, krimi správ a informácií z regiónov Markíze stále divácky funguje. Ako informovala sama televízia, v januári 2024 večerné Televízne noviny porazili v sledovanosti konkurenčné Noviny Joj aj Správy RTVS vo všetkých 31 dňoch (v cieľovej skupine 13- až 55-ročných divákov).
Tlak nového vedenia na zmeny v Televíznych novinách je v súčasnosti pre bežného diváka - aj vďaka kritickému postoju mnohých redaktorov - len ťažko postrehnuteľný. O konkrétnych príkladoch odmieta hovoriť aj bývalý vedúci vydania Televíznych novín Martin Halanda.
Prečítajte si tiež: Slovenský Biatlon
„Kým som pôsobil na poste vedúceho vydania, každé jedno vysielanie Televíznych novín sme napriek rôznym tlakom a obmedzeniam pripravili objektívne a tak, že som sa pod neho mohol s čistým svedomím podpísať. Jeden možno nepatrný posun však spomína aj on: v správach diváci takmer vôbec nevidia konfrontácie redaktorov s vládnymi politikmi, ktorí odmietajú odpovedať na ich otázky.
Podľa informácií Denníka N je nezverejňovanie konfrontácií novinárov s politikmi pri kladení otázok a rovnako aj vynechávanie záberov politikov unikajúcich pred reportérmi dôsledkom snahy vedenia televízie a redakcie nepôsobiť voči politikom „zbytočne konfrontačne“.
Stratégiou Markízy je nechať otázky na ataky vládnych politikov nezodpovedané. Podľa Martina Halandu väčšina reportérov televízie prijala s nepochopením, že sa Markíza nikdy neohradila voči označeniu „nepriateľské médium“, ktoré použil už krátko po prevzatí moci premiér Robert Fico.
„Vedenie televízie sa napriek opakovaným výzvam zo strany redakcie práce svojich ľudí nikdy verejne nezastalo a nepodniklo kroky smerujúce k návratu do štandardných pomerov komunikácie medzi redakciou a predstaviteľmi vládnej moci.
Vo štvrtok 1. februára sa na úrade vlády konala tlačová konferencia, na ktorej ministri predstavili brožúru Únos spravodlivosti o údajnom porušovaní princípov právneho štátu v minulom volebnom období. Kaliňák, ktorý bol v tejto kauze obvinený spolu s Robertom Ficom zo založenia zločineckej skupiny, na otázku reportérky krátko odpovedal.
Prečítajte si tiež: O digitalizácii v poľovníctve a rybárstve
Krátko po tlačovej konferencii sa stala nezvyčajná vec: riaditeľ spravodajstva Markízy Michal Kratochvíl si zavolal Kajtárovú z výroby do televízie (teda z centra Bratislavy do Záhorskej Bystrice). Spýtal sa jej, prečo sa Kaliňáka pýtala na kauzu Súmrak, hoci reportáž o tejto téme na rannej porade spravodajského tímu nehlásila.
Denník N sa reportérky Gabriely Kajtárovej pýtal, do akej miery je stiahnutie z terénu pre otázku na tlačovej konferencii obvyklé. Na otázku nereagovala.
V ten istý deň sa o niekoľko hodín neskôr v Bruseli konala tlačová konferencia premiéra Roberta Fica, na ktorej hovoril o záveroch európskeho samitu. Fico kontroloval otázkou: „Pán redaktor, vy ste nedostali inštrukciu vo vašej práci?“ Reportér sa predsedu vlády spýtal akú. „Že televízii Markíza neodpovedám na žiadne otázky.“ Na to sa Ghannam premiéra spýtal, či ho tak mali inštruovať v jeho práci.
Nekomentovali ani príhodu s odvolaním reportérky Kajtárovej z terénu. Krátku reakciu zaslal len Hans Mahr, člen redakčnej rady skupiny CME, pod ktorú televízia Markíza (spolu s Novou a ďalšími televíziami v Rumunsku, Bulharsku či Slovinsku) patrí.
„Redakčná rada CME nebude komentovať dohady a špekulatívne otázky, ale môžem vás ubezpečiť, že redakcia Markízy - rovnako ako všetky redakcie televízií CME - sa riadi zásadami redakčných pravidiel CME.
V redakcii spravodajstva Markízy došlo v poslednom období aj k ďalším krokom, ktoré by mohli byť pripísané snahe vedenia spravodajstva vyhýbať sa trecím plochám s politikmi.
Televízia ho prezentovala ako „politicko-spoločenský podcast, ktorý odľahčenou cestou približuje politické dianie na Slovensku“. Vedeniu televízie však prekážalo, že obsahoval aj komentatívne prvky. Moderátori - Gabriela Kajtárová, Adel Ghannam a Martin Prôčka - hovorili o podcaste ako o „komentovanom“ súhrne týždňa.
V jednom z novembrových dielov sa reportér Adel Ghannam venoval návšteve Roberta Fica na ministerstve obrany, ktoré vedie Robert Kaliňák. Premiérovi sa nepáčilo, ako Markíza informovala o záveroch samitu, s ktorými Fico súhlasil a ktoré obsahovali aj vetu o vojenskej pomoci EÚ Ukrajine.
Ghannam si po týchto Ficových slovách zobral zvýrazňovač, dokument so závermi samitu a so slovami „poďme čítať spolu, pán premiér“ upozornil na bod, ktorý jednoznačne konštatuje, že EÚ a jej členské štáty budú podporovať vojenskú pomoc Ukrajine aj prostredníctvom Európskeho mierového nástroja.
A ešte jeden príklad zásahu vedenia spravodajstva, ktorý v redakcii zarezonoval. V nedeľu 11. februára sa v politickej debate Na telo, v súvislosti s vládnou novelou Trestného zákona, objavil prieskum Focusu o tom, aké by podľa ľudí mali byť tresty za krádež.
Z prieskumu vyplynulo, že ak by ľudia mali sami rozhodovať o trestoch, veľmi často by sa priklonili k prísnejším sadzbám, než aké nastavuje nový Trestný zákon. Prieskum si zadala aj zaplatila televízia v rámci dlhodobej spolupráce s agentúrou.
Aj keď jeho výsledky boli prezentované v nedeľnej diskusii moderátora Michala Kovačiča, podľa informácií Denníka N šéf spravodajstva Michal Kratochvíl naliehal na to, aby nebol spracovaný do večerných Televíznych novín. Kratochvílove dôvody zrejmé nie sú, teoreticky je možná aj vecná námietka k metodike prieskumu.
Otázkou je, čo stojí za tlakom nového vedenia spravodajstva Markízy na zmeny v Televíznych novinách. Biznis skupiny PPF sčasti stojí aj na štátnych zákazkách, čo by majiteľov televízie mohlo motivovať k snahe mať dobré vzťahy so slovenskou vládou.
Spoluvlastní aj firmu Škoda Transportation, ktorá na Slovensko dodáva väčšinu elektrických vlakov. Dôležité rozhodnutia sa môžu tento rok udiať najmä v oblasti elektronického mýta. SkyTollu sa mal starý mýtny kontrakt skončiť na prelome rokov 2022 a 2023.
Keby aj ukončil rozbehnutú verejnú súťaž, biznis by sa pravdepodobne iba presunul k firme CzechToll, ktorá takisto patrí PPF. V tendri na mýto zostali okrem CzechTollu len dve bezvýznamné firmy. V tejto situácii sa zmluva SkyTollu môže opäť predlžovať, aktuálne platí do konca roka 2024. Ide o kontrakt, ktorý SkyToll získal za prvej Ficovej vlády v čase, keď nemal väzby na PPF.
Štátny biznis má PPF aj na železnici. Škoda Transportation vyhráva drvivú väčšinu tendrov na elektrické vlaky pre slovenské železnice. Pozícia Škody na našom trhu je taká silná, že bolo veľkým prekvapením, keď v jednom z tendrov vyhrala poľská pobočka švajčiarskeho Stadleru.
Tretí veľký biznis PPF, do ktorého vstupuje štát, sa týka mobilného operátora O2. „Štát teraz vyhlasuje nové výberové konanie na frekvenčné pásmo 900 a 2100 MHz, kde ten, kto bude úspešný, bude tieto služby naďalej poskytovať,“ vysvetľuje bývalý šéf telekomunikačného úradu (dnes už Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb) Branislav Máčaj.
Lyžovanie na Slovensku
Lyžiarske strediská sú plné, na svahoch pribúdajú lyžiari či snowboardisti a tým pádom aj kolízie a úrazy. Mnohé z nich pritom vznikajú ....
Slovenským rekordérom v rýchlostnom lyžovaní je Michal Bekeš, ktorý sa svahom rútil rýchlosťou takmer 250 km/h! Je siedmym najrýchlejším mužom planéty a u nás nemá vo svojej disciplíne žiadnu konkurenciu. Michal Bekeš sa venuje rýchlostnému lyžovaniu.
Tešíme sa, že sa zima konečne ukazuje a my robíme všetko pre to, aby sme vám pripravili kvalitné podmienky na lyžovanie. ⛷️❄️ Sledujte nás pre ....
Naša úspešná lyžiarka si ešte stále doliečuje zranené koleno. Na zjazdovky by sa chcela vrátiť v decembri ⛷️ Viac sa dozviete na tvnoviny.sk v ....
Americká lyžiarska superstar Mikaela Shiffrinová zverejnila na ....