Stolný tenis má na Slovensku dlhú a úspešnú tradíciu. Dlhodobo predstavuje jeden z pilierov nášho športu, a to vďaka jeho rozšíreniu po celom území Slovenska aj hustej sieti pravidelných majstrovských súťaží a masovej základne neregistrovaných hráčov.
Začiatky stolného tenisu na Slovensku
Organizovanú podobu získal stolný tenis v bývalej ČSR takisto v roku 1925. Najprv 18. marca založili v Prahe-Bubenči Ústredný pingpongový zväz a potom 7. novembra v Prahe ustanovili Československú table tennisovú asociáciu (ČsTTA). Slováci boli pri tom už od začiatku: dôverníkom pre Slovensko bol M. Švec, ktorého neskôr vystriedal Ľudovít Mutňanský.
V Bratislave sa prvý medzinárodný turnaj hral už vo februári 1925 v hoteli Savoy, ďalšie zakrátko usporiadali v Piešťanoch, v Novom Smokovci a v Prešove.
Počas I. stolnotenisových majstrovstiev sveta v Londýne v roku 1926 založilo 9 krajín, medzi nimi aj Československo, Medzinárodnú stolnotenisovú federáciu (ITTF). Tá dnes združuje najviac národných členských federácií zo všetkých športov na svete - 227!
Zlatá éra a úspechy slovenského stolného tenisu
Už o šesť rokov neskôr sa v ČSR premiérovo konali majstrovstvá sveta. Pôvodne mali byť ich dejiskom Piešťany, napokon sa hrali v Prahe. Práve v Prahe na MS 1932 sa začala zlatá éra čs. stolného tenisu. V Národnom dome na Smíchove družstvo mužov ČSR deklasovalo favorizovaný tím Maďarska 5:0. Bola to prvá čs. zlatá medaila zo svetového šampionátu. Do roku 1957, keď sa v Štokholme skončili zlaté časy československého stolného tenisu, jeho reprezentanti pozbierali z MS 27 zlatých medailí!
Prečítajte si tiež: Športové úspechy ČAST Bratislava
Medzitým sa naplno rozbehli oficiálne domáce súťaže. V sezóne 1929/30 sa odohral prvý ročník súťaže družstiev. Hralo sa v 4 skupinách, Slováci boli v „déčku“. Silný bratislavský kolektív PTE skončil v premiére druhý.
V stretnutí družstiev mužov medzi Rumunskom a Poľskom o prvú loptičku v otváracom súboji hral Paneth s Ehrlichom dve hodiny! Súboj Rumuna Marina s Francúzom Haguenauerom trval neuveriteľných sedem hodín.
Významné osobnosti slovenského stolného tenisu
V storočnej histórii organizovaného stolného tenisu na území Slovenska sa zapísala do análov tohto športu viac než stovka hráčov minimálne medzinárodného formátu, vrátane medailistov z MS a ME. Medzi nimi vyčnievajú tri osobnosti schopné vo svojej ére presadiť sa v najťažšej konkurencii na svetových šampionátoch mužov a žien (stolný tenis vtedy nebol v programe OH).
Jednoznačne nedostižnou jednotkou je František Tokár, ktorý by v máji tohto roku oslávil svoje 100. narodeniny. Žiaľ, opustil nás už v roku 1993. V drese Československa si vybojoval päť zlatých medailí na MS, z toho štyri ako člen družstva (1947,1948, 1950 a 1951) a jednu vo štvorhre (spolu s Čechom Ivanom Andreadisom).
Druhou najvýraznejšou osobnosťou je Max Marinko (1916 - 1975). Na Slovensko prišiel v roku 1943 z Chorvátska a obliekal čs. dres do roku 1951, potom odišiel do Rakúska a kariéru ukončil v Kanade. Z MS má dva zlaté a jeden strieborný kov. Výrazne pomohol v športovom raste Tokárovi, ale podieľal sa aj na propagácii stolného tenisu. Je tiež členom Siene slávy SSTZ.
Prečítajte si tiež: Rozmery dreveného stojana
Treťou najdôležitejšou postavou a prvou medzi ženami, je 73-ročná Alica Chladeková-Grofová. Na MS 1973 v Sarajeve nečakane postúpila až do finále, kde podľahla svetovej jednotke Chu Ju-lan z Číny.
Okrem tohto tria sa slovenskí reprezentanti na MS presadzovali iba zriedkavo. Rovnaké medaily z MS za súťaže družstiev majú aj Vladimír Miko a Miroslav Cích.
Najviac medailí si na nich vybojoval Vladimír Miko - 7 (2-3-2). Vlani sa z titulu majsterky Európy po prvý raz tešila aj Slovenska, dnes najúspešnejšia hráčka Barbora Balážová z Topoľčian. Spolu s Češkou Matelovou sa na vlaňajších ME v Linzi postavili na najvyšší stupienok v štvorhre žien.
Stolný tenis v Cíferi
V štyridsiatych rokoch 20. storočia bol stolný tenis v Cíferi športom číslo jeden. Cífer svojho času patril k slovenskej stolnotenisovej špičke.
Plagát pod titulkom Športová senzácia v Cíferi vtedajšej verejnosti oznamoval, že v kultúrnom dome (bývalá orlovňa) sa v nedeľu 10. júna 1945 od 15. hodiny uskutoční nevídaný stolnotenisový trojzápas Praha - Bratislava - Cífer.
Prečítajte si tiež: Stôl na Stolný Tenis Tibhar 25mm: Naša Recenzia
Spomínaní hráči úspešne reprezentovali ŠK Cífer vo vtedajšej najvyššej stolnotenisovej lige, kde okrem nich vtedy pôsobili ŠK Železničiari Bratislava, TJ Sokol Poštári Bratislava, ŠK Považská Bystrica, ŠK SBZ Ružomberok, Makabi Košice, ŠK Levice či ŠK Trnava.
Najmä talentovanému Ľudovítovi Glasovi, ktorý sa ako 19-ročný stal v roku 1946 dorasteneckým majstrom Československa. Rok 1944. Spoločná fotografia stolnotenisových družstiev ŠK Bratislava a ŠK v Cíferi pred zápasom v našej obci. Horný rad zľava: František Tokár, Gizela Zlochová, rod. Šramelová, Félix Rímeš, predseda Slovenského stolnotenisového zväzu Karol Morávek, František Bernadič, Anna Baničová, Max Marinko, v podrepe zľava: Ambróz Krutý, Jozef Moravčík a František Kosnáč.
V Cíferi dvoch niekdajších tamojších rodákov, elitných stolných tenistov - Ľudovíta Glasu a Františka Kosnáča v zápoleniach za zelenými stolmi videli naposledy v roku 1991, pri príležitosti osláv 700.
Významné podujatia na Slovensku
- ME MUŽOV A ŽIEN - Bratislava 1996
- MS JUNIOROV - Bratislava 2010
- ME DO 21 ROKOV - Bratislava 2025
- ME MLÁDEŽE - Topoľčany 1981, 1992, 1997, Bratislava 2000, 2007, 2015
- ME VETERÁNOV - Bratislava 2005
- MS PARASTOLNÝCH TENISTOV - Piešťany 1999
- ME PARASTOLNÝCH TENISTOV - Bratislava 2017
tags: #max #stolny #tenista #v #bratislave