Medzi najúspešnejšie a dynamicky sa rozvíjajúce športy tohto obdobia patril stolný tenis. Darilo sa mu najmä po nástupe Karola Morávka do funkcie predsedu zväzu a Vladimíra Horvátha do funkcie nehrajúceho kapitána slovenskej reprezentácie v roku 1942. V rokoch 1941 až 1944 zohral reprezentačný výber pätnásť medzištátnych zápasov s bilanciou šesť víťazstiev a deväť prehier. Úspechy v dresoch s dvojkrížom na prsiach dosahovali hlavne Ján Kollárik, Max Marinko a Ján Tokár. Pamätnými sa stali ich duely so súpermi z Chorvátska, Maďarska, Nemecka, Švédska či Španielska.
V organizovaní telesnej výchovy a športu na Slovensku nastali výrazné zmeny 6. októbra 1938, keď ľudácky nacionalizmus nezniesol nič “československé”. Dovtedajšie československé telovýchovné organizácie a športové zväzy sa premenovali na slovenské ako napr.: Slovenský pästiarsky zväz, Slovenský ľahkoatletický amatérsky zväz, Slovenský futbalový zväz, Slovenský volejbalový a basketbalový zväz (v r. 1942).
Už v decembri v r. 1938 vláda schválila Hlinkovú gardu ako jedinú telovýchovnú a brannú organizáciu na Slovensku. Telovýchovné organizácie ako: Sokol, Orol, Junák, FPT, atď. boli rozpustené. Boli snahy včleniť športy do Hlinkovej gardy, ale športové zväzy si vybojovali relatívnu samostatnosť. Dobrá úroveň sa udržiavala vo futbale, napr. K zvýšeniu kvality športovej výkonnosti slovenských športovcov výrazne prispelo založenie Oddielu armádnych pretekárov - OAP v r. 1940.
Vzhľadom k tomu, že v r. 1940 sa mali konať zimné olympijské hry v Garmisch - Partenkirchene a letné olympijské hry v Helsinkách, aj na Slovensku bola snaha o účasť na týchto hrách. Telovýchovní funkcionári vyvinuli značné úsilie o vznik Slovenského olympijského výboru, ktoré vyústilo v jeho založenie 18. 6. 1939. Prvým predsedom SOV bol zvolený MUDr. Gejza Rehák. Počas vojnových rokov však SOV nevyvíjal zvlášť výraznú činnosť v telovýchovnom hnutí.
Mnohí slovenskí športovci a funkcionári sa nezmierili s klérofašistickým režimom a nebojácne sa zapojili do odboja a príprav Slovenského národného povstania, kde položili aj svoje životy.
Prečítajte si tiež: Stolný tenis na Slovensku
Po skončení 2. svetovej vojny v r. 1945 sa súčasne s obnovou hospodárskeho a kultúrneho života rozprúdilo i športové hnutie. Už 5. mája 1945 sa zišli zástupcovia najväčších telovýchovných a športových organizácií (FPT, COS, ZRTJ, Čs. športový výbor Junák), aby vydali vyhlásenie - Zjednotením telesnej výchovy k budovaniu Československa. Utvoril sa Ústredný národný telovýchovný výbor (ÚNTV), ktorý mal na najvyššej úrovni zabezpečiť zjednotenie. Na Slovensku 27. augusta 1945 vznikol Ústredný slovenský telovýchovný výbor.
Konferencia zástupcov takmer všetkých slovenských športových zväzov, Sokola, RTJ, Zväzu slovenskej mládeže, ROH a Klubu slovenských turistov a lyžiarov - KSTL, konaná 3. júla 1946 zvolila prípravný výbor, ktorý mal pripraviť pôdu k utvoreniu Československého telovýchovného zväzu. Tento Československý telovýchovný zväz bol vytvorený 16. novembra 1946, v ktorom boli zastúpené existujúce telovýchovné organizácie a športové zväzy podľa počtu členov.
Na jeseň 1947 na Slovensku nový Zbor povereníkov uznal Sokol za plnoprávny spolok, čím sa vytvorili podmienky pre jednotnú telovýchovnú organizáciu na úseku základnej telesnej výchovy. Športové zväzy a Klub slovenských turistov a lyžiarov koordinované Slovenskou ústrednou radou pokračovali vo svojej činnosti až do vyhlásenia zjednotenia telesnej výchovy a športu 31. 03. 1948.
Významným medzníkom v napredovaní telesnej výchovy a športu bolo schválenie zákona o štátnej starostlivosti o telesnú výchovu a šport, ktorý bol prijatý 14. júla 1949. Zriadil sa Slovenský úrad pre telesnú výchovu a šport, čím sa zabezpečovalo kvalitnejšie riadenie telovýchovnej činnosti, aj keď v niektorých prípadoch činnosť Jednotnej telovýchovnej organizácie -JTO Sokol bola ešte stále od štátnej odtrhnutá.
Veľkým prínosom pre rozvoj telesnej výchovy a športu bolo zavedenie súťaží: o Tyršov odznak zdatnosti, Športové hry robotníckej mládeže v r. 1950 ai. Výrazne sa zlepšila starostlivosť a podpora výkonnostnému a vrcholovému športu. V r. 1948 vznikol Armádny telocvičný klub v Prahe, kde boli sústredení najlepší športovci i zo Slovenska, ktorí potom úspešne reprezentovali ČSR na OH, MS, ME.
Prečítajte si tiež: Športové úspechy ČAST Bratislava
V období 1948 - 1952 slovenskí športovci sa neustále zlepšovali vo svojej výkonnosti, čoho dôkazom je aj účasť na OH a ZOH. Tak na ZOH 1948 v St. Moritzi sa zúčastnili: S. Kovalčík - beh na lyžiach, V. Krajňák a D. Šlachta - zjazdové lyžovanie a L. Na OH 1948 v Londýne sa zúčastnili basketbalisti J. Křepela a Z. Krenický, boxer J. Torma tu získal zlatú medailu.
Po OH 1952 vtedajšie vedenie štátu nebolo spokojné s dosahovanými výsledkami v oblasti telesnej výchovy a športu a tak v decembri 1952 zaviedlo Jednotné štátne riadenie a kontrolu telesnej výchovy a športu. Na Slovensku vznikol Slovenský výbor pre telesnú výchovu a šport pri Zbore povereníkov a národných výborov s ich príslušným telovýchovným aparátom.
Utvorila sa nová organizačná štruktúra pre telesnú výchovu a šport, pre členov Revolučného odborového hnutia sa založili dobrovoľné športové organizácie ako napr.: Lokomotíva, Slovan, Dynamo, Slávia, Spartak, Tatran a i. Pod Ministerstvo obrany patril aj vrcholový šport a za týmto účelom bol utvorený Ústredný dom armády a Posádkové domy armády. Od r. 1953 do r. 1957 armádni športovci pretekali pod hlavičkou ÚDA - Ústredný dom armády.
Po uzákonení jednotnej telesnej výchovy v r. 1957 sa začali v armádnej telesnej výchove realizovať “vojenské telovýchovné jednoty” (VTJ) a stanovil sa jednotný názov Dukla pre všetky vojenské športové kolektívy. Títo športovci už neboli sústredení len v Prahe, ale aj v iných mestách. V tom období sa zaviedol odznak zdatnosti pripravený k práci a obrane vlasti, jednotná športová klasifikácia, pre vzdelávanie kvalifikovaných pracovníkov .V oblasti telesnej výchovy a športu vznikol v roku 1953 v Prahe Inštitút telesnej výchovy a športu, na ktorom študovali i mnohí Slováci.
Výchova telovýchovných kádrov ,učiteľov trénerov sa uskutočňovala na Telovýchovnom ústave pri Filozofickej fakulte UK (1939 - 1947), pri Pedagogickej fakulte UK do roku 1953 a neskôr ako Katedra telesnej výchovy pri Vysokej škole pedagagogickej (1953 - 1959).
Prečítajte si tiež: Príprava na 5 km beh pre začiatočníkov
Významným medzníkom pre rozvoj športu na Slovensku bol vznik Športových škôl dorastu a mládeže, kde mohli systematicky trénovať najtalentovanejší mladí športovci.
Štátne riadenie a kontrola telesnej výchovy a športu aj napriek značnému pokroku nesplnilo patričné očakávania a tak v júni 1956 sa prijalo rozhodnutie rozpracovať zásady pre vytvorenie jednotnej dobrovoľnej telovýchovnej organizácie. Už v decembri 1956 nový zákon o organizácii telesnej výchovy zrušil štátne orgány telesnej výchovy a športu a riadením telesnej výchovy a športu bola poverená Jednotná dobrovoľná telovýchovná organizácia.
Táto organizácia na svojom ustanovujúcom zjazde 3. - 4. marca 1957 prijala názov Československý zväz telesnej výchovy (ČSZTV). Na zjazde sa schválil organizačný poriadok a zvolil Ústredný výbor, slovenský zjazd ČSZTV zvolil Slovenský ústredný výbor. Vytýčili sa jednotlivé zásady na uskutočňovanie všetkej telesnej výchovy záväzné pre všetky organizácie a zložky.
Vybudovali sa tri základné organizačné úseky pre činnosť: základná telesná výchova (neskôr základná a rekreačná telesná výchova), športy (športové hry) a turistika. Členská základňa v tomto období výrazne narástla, o čom svedčí fakt: v r. 1957 na Slovensku bolo 6068 športových oddielov s 139 063 členmi, v r. 1965 už bolo 7742 oddielov s 394 604 členmi! Zvyšovala sa kvalita telovýchovného procesu.
V 50 - tych rokoch veľmi dobré výsledky dosahovali najmä športovci - vysokoškoláci, ktorí študovali, pracovali v Bratislave. Atléti UK a SVŠT Bratislava sa stali víťazmi Čs. pohára v r. 1954 - 1955. Taktiež plavci, ktorí boli pretekármi Slávia VŠ od r. 1956 a od r. 1962 Slávia UK patrili medzi najlepších v Československu.
Silným oddielom v Slávii VŠ bol volejbalový oddiel, keď v r. 1955 sem prestúpili J. Perútka, I. Veselý a B. Golian. Medzi vynikajúcich volejbalistov ďalej patrili i Veselko, Hromada a Sinský, ktorí sa v r. 1964 zúčastnili OH v Tokiu.
Na OH 1964 v Tokiu sa zo Slovenska zúčastnilo dovtedy najväčší počet pretekárov a to 17. V tejto výprave najväčší počet tvorilo družstvo futbalistov, ktorí vybojovali cennú striebornú medailu. Pritom kapitánom olympijského tímu bol rodák z Kysaku Anton Urban.
Družstvo volejbalistov ČSSR na OH 1964 v Tokiu. B. Na ZOH 1964 v Innsbrucku vo výprave bolo až 10 športovcov zo Slovenska.
V r. 1962 - 1966 vynikajúce výkony dosahovali moderní päťbojári, ktorí v tých rokoch boli nepretržite majstrami ČSSR. Boli to pretekári Slávia SVŠT Bratislava: P. Kurhajec, Z. Polák, D. Pospech, I. Bazala, F. Pišút, I. Hromada. Vynikajúce výkony podávali aj volejbalistky Slávia UK a to najmä v r. 1966 - 1968, kedy sa stali pod vedením trénera prof. M. Rovného majsterkami ČSSR.
V r. 1965 - 1969 nastal výrazný pokles členskej základne, ktorý bol zastavený až v r. 1970, kedy nastal jej trvalý vzostup. Najlepší výsledok tu dosiahla opäť Mariana Krajčírová, ktorá ako členka družstva získala striebornú medailu a vo finále na preskoku obsadila 4. miesto. Volejbalista Bohumil Golian získal bronzovú medailu. Gymnasta František Bočko ako člen družstva sa umiestnil na 4. mieste. miesto a Mária Faithová v skoku do výšky obsadila 6. miesto.
Na ZOH 1968 v Grenoble sa zúčastnilo sedem športovcov zo Slovenska. Tu najlepší výsledok dosiahli hokejisti: Jozef Golonka a Vladimír Dzurilla, ktorí získali striebornú medailu a pekné 4. miesto.
V r. 1969 vznikla nová Slovenská telovýchovná organizácia (STO), ktorej činnosť skončila v októbri 1973. V tomto období najpopulárnejším športom na Slovensku bol futbal. Vynikajúce výsledky dosiahli futbalisti Slovan Bratislava, ktorí sa stali víťazmi súťaže o Pohár víťazov pohárov v r. 1969 a v r. 1970 sa stali majstrami republiky.
Aj hádzanári zo Slovenska dosahovali dobré výsledky, veď napr. hádzanári Tatran Prešov sa stali majstrami ČSSR v r. 1969 a 1971, hádzanárky Plastiky Nitra boli majsterkami ČSSR v r. 1971 a 1972.
Vynikajúce výkony podával v tej dobe krasokorčuliar, rodák z Bratislavy Ondrej Nepela, ktorý sa stal 4 - krát majstrom Európy v r. 1969, 1970, 1971, 1972 , 3 - krát bol majstrom sveta v r. 1971, 1972, 1973 a na ZOH v Sapporo v r. 1972 získal zlatú medailu.
Na OH 1972 v Mníchove v olympijskej výprave bolo 21 slovenských športovcov. Najväčší úspech tu dosiahli hádzanári, ktorí získali strieborné medaily. Zo Slovenska to boli: Vincent Lafko, Andrej Lukošík a Peter Pospíšil. V atletickom sektore nám urobili najväčšiu radosť Eva Juranová, ktorá v skoku do diaľky obsadila 3. miesto. Vzpierač Ondrej Hekel obsadil výborné 4. miesto a gymnastky Mariana Krajčírová a Zdena Bujňáčková s družstvom obsadili 5. miesto.
Na ZOH 1972 v Sappore bolo 6 slovenských športovcov. Výsledky našich športovcov na OH 1972 v Mníchove sa hodnotili ako neúspešné, čo malo za následok, že vtedajšie vedenie štátu spolu s telovýchovnými funkcionármi prehodnotili dovtedajší systém v telovýchovnom hnutí a najmä vo vrcholom športe. V novembri r. 1973 na IV. zjazde ČSZTV sa vytýčili “Hlavné smery činnosti ČSZTV”, v ktorých sa určili dlhodobé úlohy rozvoja telesnej výchovy a športu. Pre zvýšenie výkonnosti vo vrcholovom športe sa vytvorili útvary talentovanej mládeže, strediská vrcholového športu ...
Slovenský reprezentant v stolnom tenise Wang Jang si vybojoval miestenku na olympijské hry 2024 v Paríži. Wang Jang v zápase o 3. miesto na druhom turnaji európskej olympijskej kvalifikácie v Sarajeve zdolal Maďara Adama Szudiho 4:0. Na olympiáde sa predstaví tretíkrát za sebou. Na OH 2020 v Tokiu postúpil vo dvojhre do 3. kola, na OH 2016 v Riu de Janeiro skončil v 2. kole. Športu sa venuje od roku 1997. Na Slovensko Wanga priviedol Ján Skala z holíčskeho klubu. V roku 2011 bol na juniorských majstrovstvách sveta obvinený, že má o 4 roky viacej a zo súťaže musel odstúpiť. Neskoršie sa mu podarilo svoj vek dokázať. So Stavoimpexom Holíč vyhral majstrovstvá Slovenska v tímoch v roku 2011. V sezóne 2011/2012 získal 2.
Slovenský stolnotenisový reprezentant Jang Wang nepostúpil do štvrťfinále dvojhry na podujatí WTT Champions 2022 v Macau. Po výhre v úvodnom kole nestačil v piatok na úradujúceho vicemajstra sveta Trulsa Möregaardha zo Švédska a prehral tesne 2:3. Wang, 38. hráč svetového rebríčka ITTF, prehral prvý set hladko 5:11, no v druhom dokázal vyrovnať po výhre 11:8. Čínskemu rodákovi v slovenskom reprezentačnom drese sa podaril rovnaký obrat aj vo štvrtom sete, no piaty bol už jasne v réžii šiesteho hráča svetového rebríčka Möregaardha, ktorý spečatil triumf výsledkom 11:2.
"Nechcem znižovať Wangov výkon, ale Möregaardh je skutočne dobrý hráč, s ktorým sa hrá ťažko. Má širokú škálu nepredvídateľných úderov a herných situácií. Je to malý génius, ktorý hrá zvláštne a najmä inak ako ostatní, stolným tenisom sa zabáva. Je pekné sa na neho pozerať, ale nie je radosť proti nemu hrať, lebo človek si často pripadá, že nevie hrať stolný tenis. Po štyroch setoch bol stav vyrovnaný 2:2 a v piatom sete boli rozhodujúce prvé dve lopty. Wang ich čakal trochu iné, očakával nejakú rotáciu z forhendu. Súper zahral bez rotácie a on potom urobil chyby, keď z forhendovej strany poslal dve loptičky do sieťky. Švéd sa povzbudil a bolo na ňom vidieť, že mu na piatom sete záleží. Potom to už bolo pre nášho reprezentanta ťažké. Keby Wang chytil začiatok, mohol mu ešte narobiť problémy. Möregaardh je nevyspytateľný hráč. V jeho zápasoch, a to platí nielen proti Wangovi, ale proti každému hráčovi, to záleží na ňom, ako pristúpi k duelu. On sa totiž často za stolom doslova hrá," povedal reprezentačný tréner Jaromír Truksa v tlačovej správe Slovenského stolnotenisového zväzu (SSTZ). Na prestížnom turnaji série World Table Tennis má právo štartu len 32 hráčov a hráčok vo dvojhre.
tags: #maximilian #amatersky #stolny #tenista #v #bratislave