Medzinárodná kampaň za zrušenie nukleárnych zbraní (ICAN) je globálnou koalíciou, ktorá v snahe implementovať Zmluvu o zákaze jadrových zbraní (TPNW) spája takmer 550 partnerských organizácii zo 103 krajín sveta.
Zmluva o zákaze jadrových zbraní (TPNW)
Zmluva o zákaze jadrových zbraní (TPNW) je prvým právne záväzným medzinárodným dokumentom, ktorý by mal nielenže zakázať nukleárne zbrane, ale viesť aj k ich celkovej eliminácii vo svete. K TPNW sa pri jeho schválení počas Valného zhromaždenia OSN v júli 2017 prihlásilo 122 krajín. Keď však v októbri pribudli Jamajka a Nauru, počet ratifikácií sa vyšplhal na potrebných 50.
Zákaz bude po ratifikácii medzinárodnej zmluvy OSN 50 krajinami platiť od januára budúceho roka. Aktivisti hovoria o obrovskom úspechu, a to napriek tomu, že ani jeden zo štátov, ktoré nukleárne zbrane vlastnia, ale ani žiaden z členov NATO, túto zmluvu neratifikoval.
Alicia Sanders-Zakre, koordinátorka politík a výskumu organizácie ICAN pripomína, že so vstupom TPNW do medzinárodného práva by mali signatárske krajiny podporovať všetky aktivity, ktoré so zákazom jadrových zbraní súvisia. Ide aj o zákaz využívania, vývoja a testovania týchto zbraní, či dokonca o asistenciu obetiam nukleárnych útokov a environmentálnu sanáciu pre ľudí a miesta, ktoré boli nukleárnymi zbraňami poškodené.
Zákaz jadrových zbraní by sa mal začať uplatňovať od 20. januára 2021, no väčšina západného sveta má k nemu výhrady. Zmluvu zatiaľ neratifikovala žiadna z deviatich krajín, ktoré nukleárne zbrane vlastnia (Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čína, Rusko, Izrael, Pakistan, India a Severná Kórea).
Prečítajte si tiež: Informácie o Hasičsko Puške
TPNW dopĺňa a posilňuje Zmluvu o africkej zóne bez jadrových zbraní, známu aj ako „Pelindabskú zmluvu“ z roku 1996, ktorá africký kontinent vyhlasuje za zónu bez jadrových zbraní. K dnešnému dňu podpísalo TPNW 33 afrických krajín, z ktorých 15 ju aj ratifikovalo. Prvým novým signatárom Zmluvy o zákaze jadrových zbraní sa v roku 2023 stalo Džibutsko.
Aktivity a ciele ICAN
Boj za zákaz jadrových zbraní Ide o široké a dlhodobé hnutie, ktoré zahŕňa politické, diplomatické a občianske aktivity. Jeho hlavným cieľom je zamedziť vývoju, výrobe, šíreniu a použitiu jadrových zbraní. Tento boj sa prejavuje v rôznych formách, ako napríklad:
- Medzinárodné zmluvy o nešírení: Snahy, ako napríklad Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktoré sa zameriavajú na obmedzenie počtu jadrových veľmocí.
- Aktivizmus a protesty: Organizácie a jednotlivci, ktorí šíria osvetu o katastrofálnych dôsledkoch jadrovej vojny a lobujú u vlád za jadrové odzbrojenie.
- Príkladom je hnutie Nihon Hidankjo združujúce preživších z Hirošimy a Nagasaki, ktoré bolo za svoje dlhoročné úsilie ocenené Nobelovou cenou za mier.
Prečo je dôležité bojovať za zákaz jadrových zbraní?
- Zabraňuje to humanitárnej katastrofe. Jadrové zbrane sú jediné zbrane, ktoré dokážu spôsobiť globálnu katastrofu.
- Znižuje existenčné riziko. Ich samotná existencia ohrozuje prežitie ľudstva. Hrozí nielen úmyselné použitie, ale aj náhodná detonácia spôsobená technickou chybou alebo kybernetickým útokom, čo by viedlo ku konfliktu, ktorý by nikto nechcel.
- Posilňuje globálnu bezpečnosť. Kým ich niektoré štáty vlastnia, ďalšie sa cítia nútené ich tiež získať, čo zvyšuje riziko šírenia jadrových technológií. Zákaz by pomohol zabrániť tomu, aby sa tieto zbrane dostali do rúk ďalších štátov alebo teroristických skupín.
- Šetria sa finančné prostriedky. Udržiavanie a modernizácia jadrového arzenálu stojí miliardy eur. Tieto peniaze by sa mohli použiť na riešenie akútnych globálnych problémov, ako sú klimatické zmeny, chudoba, choroby a vzdelávanie.
- Presadzuje sa medzinárodné právo a morálku. Použitie jadrových zbraní by porušilo medzinárodné humanitárne právo, ktoré chráni civilné obyvateľstvo. Zmluva o zákaze jadrových zbraní (TPNW) posilňuje túto morálnu a právnu normu, že jadrové zbrane nemajú na svete miesto.
Súčasná situácia a výzvy
Verejná debata o kontrole jadrových zbraní bola v ostatnom čase podľa štátneho tajomníka Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Mariana Majera plná „pesimizmu a neistôt“. Na svete je podľa medzinárodných organizácii stále viac ako 13 tisíc jadrových zbraní. Pre škody, ktoré by mohli mať vplyv na celý svet však stačí, aby sa - hoci nedopatrením - použila jedna z nich.
Posledné medializované správy však potvrdzujú obavy neziskoviek v tom, že niektoré krajiny s nukleárnym arzenálom dokonca proti zmluve vystupujú aktívne. Vývoj a modernizácia jadrových zbraní predstavuje obrovskú finančnú záťaž pre štáty, ktoré tento arzenál vlastnia.
Krajiny Severoatlantickej aliancie majú byť z hľadiska vlastnej bezpečnosti pokrývané takzvaným nukleárnym dáždnikom NATO. Mnohé európske krajiny, vrátane Talianska, Belgicka, Holandska, či Nemecka, však na svojom území nukleárne zbrane iných veľmocí hostia. Berlín však jednoznačne hovorí, že podporuje ideu sveta bez jadrových zbraní.
Prečítajte si tiež: Rozpad Sovietskeho zväzu a jadrové zbrane na Ukrajine
Éra prezidenta Trumpa bola podľa Tytti Erästö, výskumníčky Štokholmského inštitútu pre výskum medzinárodného mieru (SIPRI) poznačená nielen stagnáciou v oblasti eliminácie jadrových zbraní, ale aj mnohými „krokmi späť“.
Premiestnenie ruských jadrových zbraní do Bieloruska
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko uviedol, že v Bielorusku boli rozmiestnené desiatky ruských taktických jadrových zbraní. Ide o prvé premiestnenie takýchto hlavíc mimo územia Ruska od pádu Sovietskeho zväzu. Krajina bude pripravená použiť nestrategické jadrové zbrane, ak bude ohrozená jej suverenita a nezávislosť, povedal náčelník generálneho štábu ozbrojených síl Bieloruska Pavel Muraveiko.
Podľa štátnych médií v prvej fáze cvičení ruské jednotky trénovali, ako vyzbrojiť a rozmiestniť rakety Iskander, zatiaľ čo letectvo trénovalo, ako vyzbrojiť hypersonické rakety Kinžal. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v tom čase uviedol, že nácvik jadrových zbraní bol reakciou na „nepriateľské rozhodnutia a činy“ západných spojencov Ukrajiny a ich „každodenné provokácie“.
Zdieľanie jadrových zbraní v Európe
Na rozdiel od afrických štátov, Európa kráča opačným smerom. Napriek tomu, že väčšina obyvateľov európskych hostiteľských krajín (Nemecko, Taliansko, Belgicko, Holandsko) nesúhlasí s umiestnením jadrových zbraní na svojom území a vyvíja snahy o pripojenie k Zmluve o zákaze jadrových zbraní, Spojené štáty v decembri 2022 urýchlili plán rozmiestniť na základne NATO v týchto európskych štátoch presnejšie verzie taktickej jadrovej bomby B61. Do Európy priviezli nové jadrové hlavice B61-12, čím menia Európu na prednú líniu jadrovej konfrontácie s Ruskom v momente, keď jadrové napätie medzi NATO a Ruskom je na historickom maxime.
„Steadfast Noon“ je kódové označenie pre každoročné spoločné mnohonárodné cvičenia, ktoré uskutočňujú krajiny NATO s ústrednou úlohou pre belgické, nemecké, talianske a holandské stíhacie lietadlá zodpovedné za použitie jadrových zbraní v časoch vojny ako súčasť politiky zdieľania jadrových zbraní NATO.
Prečítajte si tiež: Ničivé účinky jadrových zbraní
Výzvy a budúcnosť jadrového odzbrojenia
Súčasná jadrová hrozba je dôsledkom a prejavom odmietnutia štátov s jadrovými zbraňami pracovať na úplnom jadrovom odzbrojení napriek svojim záväzkom v už viac ako pol storočia starej Zmluve NPT. Keďže použitie jadrových zbraní by malo ďalekosiahle dôsledky, nebudeme v bezpečí, kým sa nezlikvidujú všetky tieto najničivejšie zbrane.
Štáty musia vyslať jasný politický odkaz dištancovaním sa od nebezpečnej jadrovej rétoriky, hrozby použitia jadrových zbraní na terorizovanie a vydieranie, ale aj od nezákonných jadrových cvičení. Je nevyhnutné vyzývať vlády, aby brali súčasnú hrozbu jadrových zbraní veľmi vážne.
tags: #medzinarodna #kampan #za #zrusenie #jadrovych #zbrani