Najstarší maratón v Európe, Medzinárodný maratón mieru, známy aj svojou skratkou MMM, oslávi 28. októbra vzácne jubileum - okrúhle sté narodeniny. Ikonický košický maratón je odvtedy rok čo rok súčasť športového medzinárodného kalendára.
Jeho 100. narodeniny si v trojtýždňovom predstihu už najbližší víkend pripomenie takmer 17-tisíc bežcov, medzi nimi 3030 maratóncov a 6952 polmaratóncov zo 64 krajín.
Začiatky MMM
Pred 100 rokmi, 28. 10. 1924 o 12.20 h, sa na 42-kilometrovú trať z Turne nad Bodvou do Košíc vydalo osem odvážnych bežcov - Halla, Tronka, Badonič, Kulcsár, Schuller, Lenart, Zajič a Schmidt.
Vtedy bolo od úmyslov ku skutkom bližšie ako dnes. Maratónska horúčka v Košiciach už pol storočia prepuká v prvý októbrový víkend.
Fixným termínom prvých štrnástich ročníkov však bol 28. október - Deň republiky, výročie vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov. Aj vďaka zaliečavému termínu Braun rýchlo získal podporu Prahou menovaných veliteľov miestnych silových zložiek.
Prečítajte si tiež: Košický maratón
Zakladateľ maratónu
Košický maratón je najstarším zo všetkých na európskom kontinente. Pre Košičana je maratón sviatosť oltárna. Čosi ako Tour pre Francúza. Podujatie typu legendy.
Keď ho Vojtech Bukovský na jeseň 1924 zakladal, volal sa ešte Béla Braun (meno si zmenil až po druhej svetovej vojne) a nemal tridsať. Syn židovského obchodníka s farbami a lakmi sa narodil s nosom na to, čo kedy a ako urobiť, aby prežilo to, čo si predsavzal.
V lete 1924 sa vybral do Paríža a Košičanom na stránkach maďarského denníka Kassai Napló vykresľoval pôvaby olympijských hier a nadšenie aj útrapy jeho účastníkov. Najviac ho očaril maratón.
„To sú výkony, z ktorých naša mlaď môže čerpať energiu pre život!“ nadchol sa Braun a len čo doma vyložil kufor, začal známych aj neznámych presviedčať, že maratónsky beh je práve to, čo Košice a Košičania potrebujú.
Trať a jej zmeny
Miesto cieľa bolo jasné, miesto štartu naopak rébus. Medzi piatimi uvažovanými lokalitami figuroval aj Prešov či Dargov, napokon však vyhralo bývalé centrum jednej z najmenších uhorských žúp - Turňa nad Bodvou.
Prečítajte si tiež: MMM 1964: Kompletné výsledky
Spiritus rector košického maratónu si dal záležať na tom, aby premiéra vyznela najpredpisovejšie ako sa dalo. Vtedy, ba aj neskôr, sa vo svete ešte behávali maratóny rôznej dĺžky, ale Braun alias Bukovský trval na dodržaní rozhodnutia Medzinárodnej atletickej federácie zo ženevského zasadania 1921, že regulárny meria 42 195 m.
Turňa bola miestom štartu len raz - o rok viedla trať smerom na Čaňu a potom už prišla dlhá senianska éra. V dvadsiatom štvrtom pripadol Deň republiky na utorok.
Prvý víťaz
Dráma prvého ročníka nespočívala v súboji o primát, lebo od štartu, ustavične zvyšujúc svoj náskok, bežal na čele 25-ročný fúzkatý košický štramák Karol Halla.
Premiéru pod názvom I. košický maratón na trati z Turne nad Bodvou do Košíc za účasti ôsmich zo 17 prihlásených bežcov vyhral Karol Halla z domáceho klubu KAC časom 3:01:35 h.
Karol Halla vyhral košický maratón len raz, ale bežal ho najmenej deväťkrát. V roku 1934 ako 35-ročný bezmála za rovnaký čas ako desaťročie predtým (3:01:58, resp. 3:01:35).
Prečítajte si tiež: MMM: 100 rokov
„Začiatkom štyridsiatych rokoch, keď sa Bukovský pre svoj pôvod musel schovávať, Halla patril medzi tých pár ľudí, čo udržiavali maratón pri živote. S vavrínovým vencom na šiji dobehol sympatický Maďar štyrikrát (1927, 1928, 1932 a 1933), okrem toho trikrát druhý (v premiére 1925, 1931 a 1934).
Zabala a exotika v Košiciach
V tridsiatom prvom, sa na maratóne, na ktorom v prvých siedmich ročníkoch štartovali len Európania, aj to iba zo siedmich krajín, zrazu bežal - Argentínčan. Ani nie o rok bol z neho senzačný olympijský šampión. Vojtech Braun-Bukovský mal oči aj uši všade.
Keď sa dozvedel, že do Európy spoza mora po 20-dňovej plavbe dorazil na štvrťročné turné Juan Carlos Zabala, junák so zázračnými nohami, vybral sa za ním do Viedne.
Zabala mal iba 164 cm a 52 kg, ale talent odpánaboha. Stirling pôvodne rátal, že na olympiáde 1932 pobeží päť a desať kilometrov. Hoci Zabalu v roku 1999 vyhlásili za argentínskeho atléta 20. storočia, domáce zdroje sa rozchádzajú v jeho dátume narodenia.
Podľa Sancha, Argentínčania jednoducho Zabalovi vystavili nový „identity document“ s dátumom narodenia 21. Dnes by z toho vznikol škandál, ale vtedy svetovú atletickú federáciu prednostne vzrušoval Nurmi.
Maratón počas vojny
Maratón zapustil v Košiciach také korene, že prežil všetky československé republiky i maďarskú monarchiu bez kráľa. Okrem dvoch rokov sa behal aj za druhej svetovej vojny.
Košice sa za noc prezliekli. Bielo-modro-červené trikolóry vystriedali červeno-bielo-zelené. A Košičania sa rozdvojili. Za rok sa však pomery trochu utriasli a maratón do Sene a späť sa bežal znova.
Vojnové ročníky
V jedinečnej, vzácnej a bohatej histórii, trvajúcej už osem desaťročí, má Medzinárodný maratón mieru v Košiciach predsa len obdobie, evidované ako vojnové ročníky, ktoré však doteraz neboli akceptované a zarátané do jeho kontinuálnej histórie.
"Pri 80. výročí od založenia MMM sme sa rozhodli vysporiadať sa s vojnovým obdobím. Myslím si, že po dlhých desaťročiach nadišiel čas na to, aby sme dali na správnu mieru vojnové ročníky," povedal prezident Maratónskeho klubu v Košiciach Štefan Daňo.
V týchto rokoch v Košiciach štartovalo celkom 183 pretekárov, bez zahraničnej účasti, i keď medzi nimi boli i maratónci z Košíc i Koložváru a bežalo sa na štandardnej trati z Košíc do Sene a späť. Hoci išlo v jeho rámci vždy aj o deklarované majstrovstvá Maďarska, podujatie malo názov Košický maratón (Kassai Marathon).
V roku 1940 sa maratón v Košiciach neuskutočnil, pretože Maďarský atletický zväz sa rozhodol namiesto neho zorganizovať v Budapešti 29. septembra ´Krajinské majstrovstvo v maratónskom behu´, ktoré sa malo stať krajinským maratónom a prevziať tradíciu košických maratónov.
Po skončení II. svetovej vojny, v roku 1945 a usporiadaní štátnych a územných pomerov vtedajšieho Československa, nastal moment, ktorý sa vážne podpísal do budúce rátania košického maratónu. Organizátori totiž v číslovaní ročníkov pokračovali tam, kde skončili - v číslovaní ročníkov nadväzujúc na rok 1937, preto v októbri 1945 maratón opäť očíslovali ako 15. ročník, ktorý sa pôvodne neuskutočnil v roku 1938.
"Tým bolo akceptovanie a zarátanie všetkých, počas vojny z objektívnych dôvodov neuskutočnených, ako aj uskutočnených ročníkov z obdobia 1938 1944 do historických análov maratónu v Košiciach. Uvedomujeme si, že týmto krokom sme urobili výrazný posun v histórii. Nabádal nás k tomu predovšetkým samotný košický maratón, aby tak podčiarkol svoju jedinečnosť. Ešte viac a výraznejšie si tak upevňuje svoje prvenstvo medzi európskymi maratónmi."
Olympijské hry a MMM
Chronologické číslovanie olympijských hier sa dodržalo bez ohľadu na to, či sa konali, či nie. "Letné olympijské hry sa počas svetových vojen nekonali (VI. 1916, XII. 1940, XIII. 1944) a predsa sa započítavajú do oficiálneho počtu Hier olympiád. Preto neádvne olympijské hry v Aténach boli 28. v poradí.
Dominantnou sa stáva skutočnosť, že maratón sa bežal v Košiciach aj napriek neľahkým rokom vojny. Maratón a Košice píšu spoločnú históriu od roku 1924 bez ohľadu na meniaci sa názov podujatia, bez ohľadu na meniacu sa skupinu organizátorov, bez ohľadu na to, že Košice boli počas vojny pričlenené do iného štátneho útvaru.
MMM dnes
Medzinárodný maratón mieru už celé generácie presahuje rámec klasického mestského športového podujatia. Pravidelne priťahuje pozornosť domácich aj zahraničných návštevníkov a formuje vzťah verejnosti k bežeckej kultúre, histórii aj mestskému priestoru.
Marathon Point
História Medzinárodného maratónu mieru (MMM) v Košiciach siaha až do roku 1924, vďaka čomu patrí medzi najstaršie maratóny v Európe aj vo svete. Na Slovensku sa zároveň radí medzi najvýznamnejšie športové podujatia. Každoročne sa naň prihlasujú tisícky bežcov.
Tento fakt sa mestské zastupiteľstvo rozhodlo zmeniť v roku 2024 na slávnostnom rokovaní spojenom so 100. výročím MMM. Okrem schválenia uznesenia, ktoré zaručuje, že mesto Košice sa bude na podpore podujatia podieľať aj naďalej, mestskí poslanci odhlasovali aj založenie takzvaného Maratónskeho domu.
Dnes je priestor známy aj pod názvom Marathon Point. Marathon Point sídli v historickej budove na Hlavnej ulici 57 od mája 2025. Objekt sa svojím priečelím díva priamo na spievajúcu fontánu a nachádza sa neďaleko Dómu sv. Alžbety aj Národného divadla Košice.
„V úzkej spolupráci s mestom Košice sa podarilo nájsť dôstojný priestor, kde dokážeme priblížiť návštevníkom, bežcom i fanúšikom množstvo príbehov a artefaktov najstaršieho maratónu v Európe. Podobne sú tieto témy spracované snáď iba v Aténach a v Berlíne, náš moderný koncept je však aj v tomto kontexte ojedinelý.
Už pri vstupe do Maratónskeho domu návštevníkov zaujme na mieru navrhnutý modrý deliaci novotvar, ktorý oddeľuje priestor kaviarne od hlavnej expozície. Súčasťou priestoru aj komorná kaviareň s posedením.
Maratónsky dom bude slúžiť pre rôzne kultúrne a spoločenské podujatia, výstavy a ďalšie aktivity týkajúce sa košického maratónu. Okrem toho je jeho súčasťou aj komorná kaviareň s posedením.
Srdcom priestoru Marathon Point je takzvaná Maratónpédia - aplikácia zobrazená na piatich veľkorozmerných dotykových paneloch, ktorá návštevníkov informuje o maratónskom dianí.
MMM 2023
V roku 2023 oslavuje Košický maratón významné jubileum - 100 rokov od jeho založenia. Deň maratónskeho behu padol v roku 2023 na nedeľu 1.10. V predvečer tohto významného športového sviatku, 30.9., sa bude konať otvárací ceremoniál s už tradičným zapálením maratónskeho ohňa. Celý sprievodný program MMM 2023 je pestrý a nesie sa v bežeckom duchu od začiatku septembra.
Organizátori MMM ohlásili, že na jubilejný ročník Košického maratónu sa účastníci doslova vrhli. Registrácia sa musela zastaviť už 6 mesiacov pred samotnými pretekmi. K 7.9.2023 je počet zaregistrovaných bežcov na všetky diciplíny spolu viac ako 16 800.
Po bežcoch so slovenským občianstvom obsadilo najvyššie priečky Poľsko, Česko, Maďarsko, Francúzsko, Nemecko, Srbsko a Veľká Británia. Celkovo má zastúpenie na štarte 59 krajín. Ženy dosahujú celkový podiel 34%, v samotnom maratóne je to 16,5%, čo znamená postupné približovanie sa k európskemu priemeru.
Na samotný maratón, ako hlavnú disciplínu, je prihlásených viac ako 5 000 bežcov. Z toho viac ako 1 000 si v prihláške zaškrtlo políčko "Môj prvý maratón". Táto, dalo by sa povedať, "podkategória" kráľovskej disciplíny, motivuje bežcov odhodlať sa zabehnúť si a zdolať svoj prvý maratón. V roku 2023 sa na svoj prvý maratón odhodlal aj náš olympíjsky víťaz Matej Tóth.
Olympijskí víťazi na MMM
Okrem olympionika Mateja Tótha sa, tentoktát na pretekoch v štafetovom behu, zúčastia aj ďalší olympíjski víťazi, ktorí boli na toto prestížne podujatie pozvaní s podporou Slovenského olympijského a športového výboru. Na trati sa tak predstaví unikátna štafeta zostavená z držiteľov celkovo 10 zlatých a 1 bronzovej olympijskej medaily:
- Robert Korzeniowski - tento Poliak je považovaný za najlepšieho chodca atletickej histórie ziskom štyroch zlatých olympijských medailí
- Anastasia Kuzminová - "naša Nasťa" je jednou z najúspešnejších športovkýň slovenskej histórie, na zimných olympijských hrách získala postupne tri zlaté medaily
- Gabriella Szabóová - maďarská rýchlostná kanoistka, ktorá je, popri mnohých medailových úspechoch zo svetových šampionátov, tiež držiteľkou troch zlatých olympijských medailí
- Martin Koukal - český bežec na lyžiach, ktorý, okrem iného, bol členom štafetového družstva, ktoré si na olympijských hrách vo Vancouveri vybojovalo bronzovú medailu v behu na 4 x 10 km
Maratónsky expres
Pre všetkých bežcov, ale aj milovníkov behu a fanúšikov Medzinárodného maratónu mieru bude opäť vypravený špeciálny vlak z Bratislavy do Košíc. Maratónsky expres, vypravený aj vďaka finančnej podpore Košického samosprávneho kraja a v spolupráci s organizáciou Košice Región Turizmus, sa na cestu vydá z bratislavskej hlavnej stanice v sobotu 30. septembra o 09:12 hod.
Názvy MMM v histórii
Podujatie od svojho vzniku nieslo niekoľko pomenovaní. Volalo sa Košický maratón, Slovenský maratón, Kassai maratón, Maratón slobody, Medzinárodný maratón slobody i Maratón mieru.
Pamätník MMM
Pamätník Medzinárodného maratónu mieru sa nachádza v parčíku pred historickou budovou Východoslovenského múzea v Košiciach. Na podstavci pod sochou maratónca je umiestnený starogrécky nápis „Nenikhamen“, čo v preklade znamená „Zvíťazili sme“. Podľa legendy to bol výkrik bežca oznamujúceho víťazstvo po bitke pri Maratóne. Socha bola odhalená v roku 1959.
Výsledky MMM v roku 2024
Medzinárodný maratón mieru v Košiciach priniesol vo svojom 102. ročníku skvelé výkony. Najrýchlejším mužom maratónu v histórii Košíc sa stal Keňan Moses Kipngetich Kemei s traťovým rekordom 2:06:47 h. Medzi ženami triumfovala Etiópčanka Balemelay Shumet Kebedeová časom 2:21:56.
Viac ako 18 000 bežcov zo 68 krajín ukázalo tiež, že šport spája generácie. Veď jeho najstarší účastník Vincent Obsitník má 87 rokov…
Opäť sa ukázalo, že Košičania maratónom žijú a milujú ho. Takmer 10 000 účastníkov a ďalšie tisíce fanúšikov vytvorili, ako je u nás zvykom, parádnu atmosféru. Po dvoch náročnejších pandemických rokoch sme mohli opäť naplno ukázať, prečo sme skutočne výnimočnou maratónskou destináciou, ktorú si nenechajú ujsť účastníci z celého sveta.
Víťazi MMM 2008
Tento rok, 5. októbra, sa bežal už 85. ročník Medzinárodného maratónu mieru. V ôsmich rôznych kategóriách štartovalo vyše 4 000 športovcov z 34 krajín.
Víťazom jubilejného 85. ročníka sa stal etiópsky vytrvalec Dejene Yirdawe časom 2:10:51 h, ktorý je druhý najlepší v histórii pretekov. V súťaži žien videli Košice prvý kenský triumf v histórii. Selina Chelimová si o 2:35 min.
tags: #medzinarodny #maraton #mieru #10 #000