Dňa 23.11.2017 naša škola organizovala okresné kolo v stolnom tenise stredných škôl. Súťaže sa zúčastnili 4 družstvá v kategórii žiakov a 3 družstvá v kategórií žiačok SŠ. Našu školu reprezentovalo družstvo chlapcov: Matúš Krajňák, Viliam Suchý, Adam Cehuľa a Pavol Popadič a potvrdili svoje minuloročné víťazstvo a tak získali postup do krajského kola.
Okrem plávania sme sa venovali aj iným športovým aktivitám - plážový volejbal, stolný tenis, šach, basketbal a nechýbala ani opekačka a hudobná vsuvka.
Marek Slávik sa do programu DofE zapojil ako mentor v rámci rozvojového programu ČSOB - TalentPool. “Bral som to ako možnosť rozvíjať nielen svoje sociálne a manažérske zručnosti, ale aj ako možnosť pracovať s mladými a osvojiť si ich mentalitu,” vysvetľuje už terajší manažér v ČSOB Marek, ktorý dovtedy o programe DofE nepočul. “Myšlienka DofE ma očarila hneď na prvé počutie.
Aj po absolvovaní programu TalentPool som naďalej už piaty rok dobrovoľne mentorom mladých Dofákov,” hovorí s úsmevom. Za toto obdobie Marek sprevádzal k úspešnému koncu Dofákov na všetkých troch úrovniach. Navyše je prvým lídrom z biznisu, ktorý mentoroval dvoch absolventov najnáročnejšej - zlatej - úrovne.
Mentorovanie účastníkov programu DofE je podľa Mareka prínosné pre obe strany. “Trúfnem si povedať, že mi to výraznou mierou pomohlo stať sa manažérom v ČSOB. Účasť v tomto programe je pre mňa osobne veľký úspech, nakoľko všetci moji Dofáci svoje úrovne úspešne dokončili,” popisuje manažér ČSOB dopad DofE na jeho profesionálny život. “Práca s rozvíjajúcimi sa mladými osobnosťami je veľmi obohacujúca,” dopĺňa Marek.
Prečítajte si tiež: Čo je airsoft a prečo ho hrať?
“Ja som sa naučil hlavne trpezlivosti. Uvedomil som si, že aj Dofáci sú zaneprázdnení a nemajú vždy kapacitu odpovedať mi ihneď,” vysvetľuje Marek, ktorý niekedy na odpovede Dofákov čakal i týždne. Aj vďaka tejto skúsenosti teraz dokáže svojim kolegom dať potrebný priestor na plnenie jednotlivých cieľov bez zbytočného stresu a súrenia.
Základom väčšiny medziľudských vzťahov je komunikácia, to platí i v programe DofE. “Prístup k Dofákom je veľmi individuálny. Niekto preferuje stanovený režim, napríklad mesačný check-up, iný funguje spontánnejším spôsobom a ozve sa kedykoľvek uzná za vhodné,” vysvetľuje svoj prístup v komunikácii s Dofákmi mentor z ČSOB.
Nastavenie mentora podlieha aj tomu, či chce pracovať jednotlivo alebo skupinovo. “Dofákov som vždy oslovil prvý a zistil od nich, ako si našu komunikáciu predstavujú,” vraví: “Mám ale jedno pravidlo. Odteraz je iniciatíva na vás. Vy chcete úspešne absolvovať DofE. Ja som vám k dispozícii a rád vám pomôžem, ale nebudem vás do toho nútiť a naháňať.”
Zo začiatku je kontakt s Dofákmi častejší, najmä pri vyberaní aktivít a nastavovaní cieľov. Následne rola DofE mentora zaberie Marekovi hodinu až dve týždenne: “Dovolím si povedať, že toľko času dokáže investovať každý.”
“Doteraz si živo pamätám nervozitu, ktorá ma obliala, keď som sa rozhodol zapojiť sa do programu DofE ako mentor. Nechcel som byť mládeži zlým príkladom,” spomína Marek. “Bolo to však asi najlepšie rozhodnutie v mojom živote,” bez váhania konštatuje manažér.
Prečítajte si tiež: Základy biatlonu
Predstavujeme vám Vedúcu DofE na Gymnáziu bilingválnom T. Ružičku v Žiline, Luciu Hrúzovú. Lucia vyučuje anglický jazyk a do programu DofE je zapojená od jeho začiatku na Slovensku v roku 2016.
Spĺňa DofE vaše očakávania?
Prvým impulzom zapojiť sa do programu DofE bolo vyskúšať niečo nové. Keď som zistila, o čom DofE je, povedala som si, že je to ako stvorené pre našich žiakov. Po odskúšaní programu som sa v tom utvrdila a moje očakávania sa neustále napĺňajú.
Zo začiatku sme chceli mladých ľudí motivovať, aby sa venovali aj iným aktivitám, ako učeniu a škole. Štúdium na našej škole je náročné, ale študentský život by nemal byť len o učení sa na písomky. Práve DofE im dáva možnosť venovať sa aj iným aktivitám a rozvíjať sa rôznymi smermi.
Myslím si napríklad, že bez DofE by sa väčšina študentov nezapojila do dobrovoľníckej práce. Veľmi ma teší, že si popri všetkých aktivitách naši študenti nájdu čas na DofE a plnia si svoje ciele a sny.
Aká je vaša rola v DofE na škole?
Ako Koordinátorka komunikujem s Národnou kanceláriou, s regionálnym koordinátorom a s mojimi kolegami, Vedúcimi a Expedičákmi. Nie som veľká kamarátka s číslami a dátami, a tak je táto stránka koordinátorstva pre mňa výzvou. Neberiem to ale negatívne, rada sa sa učím a je to pre mňa niečo nové.
Prečítajte si tiež: Detský biatlon: Vek, náklady, možnosti
Okrem toho som aj Vedúcou a vediem Dofákov programom. Pokiaľ ma požiadajú, bývam aj mentorkou pre jednotlivé aktivity. Aby toho nebolo málo, som tiež Školiteľkou a Hodnotiteľkou Dobrodružných expedícií. Dofákov pripravujem a chodím s nimi na expedície. Na škole sme štyria Expedičáci a dve Školiteľky. Spolu sme v tíme šiesti, z toho tri Vedúce. Avšak, podľa mňa sa bez podpory vedenia na škole DofE udržuje veľmi ťažko. Preto som vďačná, že my túto podporu na gymnáziu máme.
Čo vás na DofE baví?
DofE ma nabíja energiou a motivuje ma púšťať sa do nových vecí a dávať si výzvy. Rada sa s Dofákmi rozprávam o ich progrese, čo im robí problémy a ako sa im darí. Je to iný druh rozhovorov ako počas vyučovacích hodín a to motivuje aj ich.
Avšak, DofE a NK ponúkajú vzdelanie aj mne. Máme rôzne školenia a workshopy, a to ma tiež dobíja energiou, aby som v tom pokračovala. Teraz už cítim za DofE na našej škole zodpovednosť a nechcem sa tomu otočiť chrbtom. Venovala som tomu už veľa času a stálo ma to veľa námahy, ale všetko to stojí za to a určite nemám v pláne prestať.
Na aké príbehy nezabudnete?
Takých príbehov je množstvo a nie je jednoduché vypichnúť jeden konkrétny príbeh. Každopádne ma veľmi teší, že niektorí naši absolventi sú aj naďalej v kontakte s DofE. Patrí medzi nich Terka Mičechová, ktorá robila na našej škole DofE aj DofE Ambasádorku. Terezka je teraz členkou Národnej Kancelárie a má pod palcom Ambasádorský program.
Okrem nej chodila na našu školu aj terajšia regionálna programová manažérka Magda. Aj keď vtedy ešte DofE na našej škole nebolo, pevne verím tomu, že aj naše gymnázium malo vplyv na to, ktorým smerom sa v živote ubrala.
V rámci aktuálnych príbehov práve mentorujem Dofáčku, ktorá má ako dobrovoľnícku aktivitu doučovanie. Bolo zaujímavé počúvať jej reflexiu, čo jej táto skúsenosť dala do života. Priznala si, že učenie niekoho iného a posúvanie informácií je veľkou zodpovednosťou. Ocenila aj našu prácu učiteľov a to mi dodalo ďalšiu motiváciu.
Vysokoškoláčka Ingrid z Vranova nad Topľou sa pred pár rokmi zoznámila s vietnamskou rodinou. Do Európy prišli začať nový život, no nevedeli ani anglicky ani slovensky. Preto sa rozhodla dobrovoľne im pomôcť. “S mojou pomocou dnes ovládajú základy slovenčiny a môžu si začať budovať nové priateľstvá a zázemie na Slovensku.
Vysokoškoláčka Ingrid z Vranova nad Topľou sa pred pár rokmi zoznámila s vietnamskou rodinou. Do Európy prišli začať nový život, no nevedeli ani anglicky ani slovensky. Preto sa rozhodla dobrovoľne im pomôcť. “S mojou pomocou dnes ovládajú základy slovenčiny a môžu si začať budovať nové priateľstvá a zázemie na Slovensku. Pocit, že som im zmenila život a teraz sa v našej krajine cítia viac ako doma je na nezaplatenie,” skromne priznáva mladá Slovenka, ktorá sama pozná pocit nových začiatkov v cudzej krajine. Aj za túto dobrovoľnícku aktivitu získala Ingrid medzinárodnú cenu vojvodu z Edinburghu (skrátene DofE).
Ingrid Kovalská je jednou zo 116 mladých ľudí, ktorí si v pondelok 27. júna 2022 prebrali svoje významné - zlaté - ocenenie vojvodu z Edinburghu (DofE) v Primaciálnom paláci za prítomnosti britského veľvyslanca či rôznych známych osobností ako Juraj Kemka, kapela Hex, či Lujza Garajová-Schrameková. Tento výnimočný úspech sa podarí len 3% zo zapojených študentov do tohto medzinárodného programu.
Začiatky s prekladačom a obrázkami
S doučovaním slovenčiny nemala Ingrid žiadne skúsenosti, ale pri ponuke doučovať vietnamskú matku s dvoma dcérami neváhala ani minútu. Keďže nevedeli ani anglicky ani slovensky, zo začiatku museli rozprávať s pomocou prekladača. Jedine staršia osemnásťročná dcéra mala v priebehu predošlého roka nejaké doučovanie: “To však bolo chaotické a bez postupnosti, a tak som ich učila všetky tri spolu od úplných základov,” dodáva mladá študentka.
Vďaka vietnamskému kamarátovi z Čiech dokázala zostaviť študijný plán tak, aby pre nich boli prvé kontakty so slovenčinou zorganizované a príjemné. “Používala som obrázky, aby si vybudovali slovnú zásobu podstatných mien a slovies, ako keď sa malé deti učia nový jazyk,” vysvetľuje Ingrid.
Keď už ovládali základné tvary podstatných mien, prešli na skloňovanie vo všetkých rodoch, vzoroch a číslach: “Vietnamčina nič takéto nepozná. Boli šokované, keď zistili, koľko slovných tvarov máme v našom jazyku, a keď uvideli hrúbku nášho vreckového slovníka,” spomína Igrid.
V cudzine ako doma
Naučiť sa nový, diametrálne odlišný jazyk od základov však vôbec nie je jednoduché. “Obdivujem ich odhodlanie a motiváciu. Naozaj sa chceli slovensky naučiť a snažili sa najlepšie, ako mohli. Vďaka ich pevnej vôli sa vypracovali na úroveň A2,” popisuje svoje zverenkyne doučovateľka. “Najkrajším momentom bolo, keď sme si začali rozumieť,” vysvetľuje mladá vranovčanka, “keď namiesto samostatných slov, ako napríklad unavená, začali používať jednoduché vety.” V tom momente si uvedomila, že sa zbližujú aj bez potreby prekladača.
Vo Vranove nad Topľou mali obchod s oblečením a postupom času si otvorili vietnamskú reštauráciu: “Verím tomu, že sa k tomu odhodlali aj vďaka ich lepšej znalosti slovenčiny.” Teraz už sa nemusia báť žiť nový život ďaleko od rodiny a svojej kultúry.
Vysnívaná vysoká škola
Účasť na všetkých troch úrovniach programu DofE pomohla Ingrid dostať sa aj na jej vysnívanú vysokú školu. “Ako aktivitu v talente som si zvolila kreslenie a pripravovala som sa na príjimačky na multimediálny dizajn na Zealand v Copenhagene,” s úsmevom hovorí prijatá vysokoškoláčka.
Vďaka programu nadobudla nové zručnosti a lepšie spoznala samú seba. “Na expedícii som si uvedomila, že som bojovníčka a pri rozvoji talento som zistila, že som oveľa kreatívnejšia, ako som si pôvodne myslela,” vymenúva. “Aj ciele, ktoré sa mi pôvodne zdali nedosiahnuteľné som si dokázala vďaka programu DofE splniť.
20-ročná Soňa Kmeťová skoro dva roky pracovala na svojom talente a komplexne sa rozvíjala. Za svoju vytrvalosť, cieľavedomosť a vnútornú motiváciu si prebrala spolu s ďalšími mladými zlatú Medzinárodnú cenu vojvodu z Edinburghu 27.
Mladší súrodenec sa chce vydať vlastnou cestou, no ten starší mu to nechce dovoliť a nerešpektuje ho. Túto symboliku použila Soňa Kmeťová vo svojom úspešnom debute Big Brother. 20-ročná Soňa Kmeťová skoro dva roky pracovala na svojom talente a komplexne sa rozvíjala. Za svoju vytrvalosť, cieľavedomosť a vnútornú motiváciu si prebrala spolu s ďalšími mladými zlatú Medzinárodnú cenu vojvodu z Edinburghu 27. júna v Primaciálnom paláci v Bratislave.
Mladší súrodenec sa chce vydať vlastnou cestou, no ten starší mu to nechce dovoliť a nerešpektuje ho. Túto symboliku použila Soňa Kmeťová vo svojom úspešnom debute Big Brother. Soňa je jednou z mladých ľudí, ktorí si preberajú významné ocenenie: Medzinárodnú cenu vojvodu z Edinburghu (skrátene DofE). Spieva o vojne na Ukrajine, ktorá sa jej ako mladého človeka veľmi dotkla. Hudba je jeden zo spôsobov, ako sa s touto situáciou, ktorá traumatizuje celú spoločnosť, vyrovnáva.
Už nie si u mňa viac vítaný, spieva Soňa v závere pesničky. “Vojnu u susedov beriem ako veľké zlyhanie ľudstva,” dodáva.
Vytvorila som si priestor spievať. Aj vďaka DofE
Práve spev bola hlavná oblasť, ktorej sa na svojej DofE ceste systematicky a dlhodobo venovala pod vedením svojho mentora Tomáša Gulána z Evanjelickej spojenej školy v Martine. “DofE ma vycibrilo v sebadisciplíne, naučilo ma manažovať si čas a vytvoriť si priestor na hudbu, ktorú som vždy milovala. A naopak aj na šport, ktorý nikdy nebol mojou silnou stránkou,” vysvetľuje mladá Martinčanka, ktorá so svojou piesňou vystúpila aj na Zlatej ceremónii v Primaciálnom paláci.
Jedna rázna učiteľka vie zmeniť život
K spevu sa dostala tak trochu náhodou - v druhý deň strednej školy ju totiž jej nová triedna učiteľka na hodiny prihlásila. A prečo? Soňa pri predstavovaní spomenula, že rada spieva. “Vždy som spev milovala, no nikdy som nemala odvahu sa mu viac venovať.” Odvaha, ale naopak jej triednej nechýbala.
Začala teda chodiť na ZUŠku, postupne sa pridala sa do školskej kapely, ktorej pomáhala aj ako dobrovoľník a nakoniec začala spievať aj v eventovom zoskupení s názvom Surprise. “Predtým som bola veľmi hanblivá, teraz si potlesk už užívam,” vysvetľuje zlatá absolventka DofE. “To, že som mala počas DofE podporu mentora a vedúceho mi veľmi pomohlo.” So svojím vedúcim spolupracuje aj teraz, keď už je mimo školy. Soňa si sama píše si texty aj komponuje hudbu.
Z Brezna až do Banskej Bystrice. Na pltiach
A čo bola pre Soňu jej najväčšie výzva v Dofe? “Jednoznačne expedícia,” pomenuje rázne. “Vyžadovala si dlhé, konkrétne plánovanie a skupinovú prácu. A vďaka DofE som sa dokopala k tomu, čo by som asi inak nerobila - nocovala som tri dni v prírode.” Tým trom dňom predchádzala poctivá príprava, plný batoh, ktorý bol väčší ako ona.
“Najťažšie na expedícii bolo zbaliť sa a prežiť tri dni bez sprchy,” spomína so smiechom. Už keď nastupovala na začiatku výpravy do vlaku, vedela, že to bude “zábava”. “V polovici som zistila, že ho mám aj zle utiahnutý - keďže som ho predtým nikdy nemala na sebe, ani som nikdy nebola na túre, kde by som mala všetko zbalené do jedného batoha.” A nebola to len tak hociaká expedícia. Tím štyroch dievčat sa rozhodol na pltiach splavovať Hron!
“Ani jedna z nás to predtým nerobila, ale keď už to má byť DofE výzva, tak sme chceli zažiť niečo poriadne,” uzatvára tému expedície.
Vďaka zápiskom som si uvedomila, čo všetko som dokázala
Keďže Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu komplexne rozvíja charakterové vlastnosti, Soňa musela v rámci tejto svojej cesty zlepšovať aj svoju kondíciu a športovať. Vybrala si jogu. “Nie som veľmi na dynamické cvičenia, takže joga mi vyhovovala, učila som sa meditovať a zlepšovať svoju flexibilitu.
Vôbec neinklinujem k športu, ale práve DofE ma naučilo ako to zaradiť do môjho života a ukázalo mi, že je dôležité starať sa o svoje telo.” A veľkým prínosom pre ňu bolo, že vďaka pravidelným zápiskom mala prehľad o tom čo robí a vedela si to dodatočne reflektovať. “Vďaka tomu som si uvedomila, čo všetko som vlastne dokázala. Odvtedy si všetko zapisujem do diára, aby som sa vedela vrátiť k mojim zážitkom aj aktivitám,” dodáva držiteľka zlatej ceny. Spolu s ňou si ju prebralo ďalších 115 mladých ľudí z celého Slovenska.
V obvodnom kole olympiády v anglickom jazyku, ktoré sa uskutočnilo dňa 17. 1. 2018 na pôde Gymnázia na Kukučínovej ulici v Poprade, medzi sebou súťažili žiaci všetkých okresov zahrnutých do regiónu Poprad, t. j. Kežmarok, Levoča a Poprad a zároveň tam bolo vyhodnotené i okresné kolo pre žiakov našej školy a Gymnázia Janka Francisciho-Rimavského v Levoči. 2/4 súťažiacich angličtinárov postupujú na kraj.
Oliver Jaroš získal 2. miesto v literárnej súťaži Agentúry pre vzdelanie a vedu „Viem, čím budem a prečo“. Cenu si prevzal 12. 11. 2017 v bratislavskej Inchebe na veľtrhu Bibliotéka a Pedagogika.
Mesto Levoča vyhlásilo na začiatku leta pri príležitosti 500.výročia ukončenia diela Majstra Pavla literárnu súťaž na tému Majster Pavol ako najvýznamnejšia stredoveká osobnosť Levoče.
Vo štvrtok 12.10.2017 nás naši víťazi z okresného kola reprezentovali v cezpoľnom behu v Starej Ľubovni. Aj napriek ťažkému terénu bojovali statočne a obsadili krásne 2. miesto. Naši chlapci, Adam Cehuľa, Martin Takáč a Jakub Hlubek, boli iba 6 bodov od víťazstva.
Dňa 3.10.2017 (utorok) sa konalo okresné kolo v cezpoľnom behu ZŠ a 8-ročných gymnáziíí. Aj napriek nepriaznivému počasiu, to našich bežcov neodradilo a získali sme pekné ocenenia. V kategórii družstiev žiačok nás reprezentovali: Denisa Gallovičová, Lívia Pokrievková a Michaela Šefčíková. Obsadili 2. miesto a za jednotlivcov sa taktiež na 2.
Na treťom ročníku Majstrovstiev levočských stredoškolákov v písaní diktátu nás reprezentovali Dominika Salanciová /II.A/, Bernadeta Rabianská /septima A/ a maturantky Miriam Motyková /oktáva A/, Ľubomíra Jurečková /IV.A/ a Dominika Koščáková /IV.B/.
Dvojkolovú súťaž v umeleckom prednese poézie a prózy zorganizovalo Diecézne katechetické stredisko a svojím spôsobom tak predĺžilo rok zasvätený sv. Martinovi, patrónovi spišskokapitulskej katedrály. Medzi autorsky aj tematicky odporúčanými textami sa totiž nachádzalo i dielo Životopis sv.
Územné kolo súťaže družstiev mladých zdravotníkov a družstiev prvej pomoci mládeže, ktorú vyhlasuje a organizuje územný spolok Slovenského Červeného kríža v Spišskej Novej Vsi, sa konalo 16. mája 2017. Svoje vedomosti o hnutí Červeného kríža a praktické zručnosti v poskytovaní prvej pomoci aj tento rok obhajovali zdravotníčky z našej školy (sestry Beregházyové, E. Žiltová, J.