Ultramaratón sa nazýva každé bežecké podujatie, dlhšie než tradičných 42,195 km (26,2188 míľ). Prísne vzaté je ultra čokoľvek dlhšie ako maratón, čo môže znamenať každý beh, od 50 až po 300 kilometrov.
Existujú dva základné typy ultramaratónskych podujatí: tie, ktoré sú určené vopred danou vzdialenosťou a tie, ktoré sú ohraničené časom (víťazom sa stáva ten, kto za daný čas prekoná najväčšiu vzdialenosť). Najbežnejšími vzdialenosťami sú 50 a 100 míľ, či 50 alebo 100 km, dvojmaratóny, 24-hodinové preteky, viacdňové preteky na 1000 míľ ale aj dlhšie. Ich štruktúra je rôzna, počnúc krúžením na 400-metrových okruhoch, niekedy aj kratších (indoor maratóny), cez cestných či terénnych behov po kontrólnych stanovištiach až po cezpoľné orientačné behy.
Veľké množstvo ultramaratónov, hlavne preteky v teréne sú charakteristické nepredvídateľnými prekážkami, či už ide o nepriaznivé počasie, veľké výškové rozdiely a nespevnený povrch. Tie, ktoré sa behajú po turistických chodníkoch či bahnistých horských či lesných chodníkoch sa nazývajú aj Ultra trail. Ultramaratóny sa zvyčajne bežia po spevnených cestách. Zvyčajne sú každých 5 alebo 15 km zabezpečené stanmi prvej pomoci a prístreškami, kde si pretekári môžu doplniť jedlo, tekutiny alebo dať si krátku pauzu.
Na Slovensku, Česku a Európe je stále viac ultra trail pretekov ako napríklad: Lazová 100 (105 km / 2900m), Krakonošova 100 (100 km / 4000m), Pražská 100, Trnavská 100 (92 km / 2700m), Stovka Považím (130 km / 7000m). Medzinárodná asociácia ultramaratóncov (IAU) organizuje svetové šampionáty rôznych vzdialeností a trvaní (50km, 100km, 24 a 48 hodín). Tieto podujatia sú zastrešované tiež Medzinárodnou atletickou federáciou (IAAF), čo je svetový riadiaci orgán atletických disciplín. Veľa krajín má svoju vlastnú ultramaratónsku organizáciu, často súčasť národnej atletickej organizácie, alebo aspoň ňou dotovaná.
Zabehnúť maratón bývalo kedysi najväčšou výzvou bežcov. Po mnoho rokov to vyzeralo tak, že zabehnúť naraz 42,195 km bolo viac než dosť pre väčšinu ľudí. Pre „kreslových“ bežcov to bolo takmer nadľudské. V poslednej dobe je všetko úplne inak. Vzostup popularity maratónu v posledných niekoľkých desaťročiach viedol k tomu, že bežci neustále hľadajú nové a nové veľké výzvy. A tak sa závody v ultramaratóne stali meradlom pre porovnávanie schopností s ostatnými bežcami.
Prečítajte si tiež: Ako vybaviť zbrojný preukaz
Inšpiratívne Príbehy Ultramaratóncov vo Vyššom Veku
Vek je len číslo v občianskom. Ste dôkazom, že nič nie je definitívne. Ani vek, ani diagnóza. Chuť žiť a nielen prežívať Vám otvorila nové možnosti. Začali ste súťažiť, posúvať svoje hranice a dokazovať ľuďom, že všetko sa dá, len treba chcieť.
Štefan Karak: Príklad Vytrvalosti a Odhodlania
Štefan Karak sa rozhodol vzdorovať nepriaznivým okolnostiam, ktoré ho postretli tesne pred 50-tkou. Problémy s bedrovou chrbticou začal riešiť chôdzou do vrchu s turistickými paličkami.
Najskôr som vo veku 50 rokov začal mať problém s bedrovou chrbticou. Bez mezokaínových injekcií som sotva dokázal existovať. Lekári mi odporúčali skončiť s ťažkou prácou a so športovaním. Ja som zvolil presný opak. Rozhodol som sa posilniť bedrové svalstvo, aby chrbtica nemusela niesť hornú časť tela, na čo nie je stavaná. Niekto mi poradil, že najlepšie na to je chôdza do kopca s paličkami. Uveril som mu a začal chodiť takmer denne po práci na neďaleký vrch Vtáčnik. Po roku sa bolesti už takmer neobjavili a po troch rokoch som bol vyliečený! Vedľajším produktom uzdravovania bola vynikajúca kondícia a ja som nevedel, čo s ňou.
Keď už sa behaniu venujete intenzívne a vaše výkony sú porovnateľné s inými dobrými bežcami, prečo to neskúsiť aj na pretekoch. Každý z nás si neraz chce dokázať, že v nejakej činnosti je dobrý a že sa oplatí si to aj dokázať. Ak chcete byť v živote šťastný, robte hlavne to, z čoho máte radosť.
Najväčšou motiváciou pre mňa bola snaha zostať trvalo zdravý a už nikdy nemať problémy, aké som musel riešiť predtým. Behy do vrchu sa mi páčili. Okrem toho som stretol množstvo vynikajúcich ľudí, ktorí sa stali mojimi priateľmi, s ktorými som sa dobre cítil a tešil sa tak na ďalšie preteky. Nikdy by som všetky tie zážitky nezamenil za papuče a leňošenie doma.
Prečítajte si tiež: Legislatíva o zbraniach na Slovensku
Nielen že som oveľa zdravší ako vtedy, ale som aj šťastnejší. Naučil som sa oveľa ľahšie prekonávať životné prekážky a mať radosť z toho, čo robím.
Veľa životných problémov teraz riešim inak, ako by som to robil predtým. Naučíte sa ich riešiť rázne a s chladnou hlavou a to potom prenášate aj do bežného života.
Tento rok oslávite 71. narodeniny. Vek, v ktorom väčšina ľudí najradšej trávi čas v pokoji, zababušený pod dekou :) Vy však máte obdivuhodný cieľ a pripravujete sa na jeden z najťažších ultramaratónov na svete - UTMB, ktorý pokiaľ viem, doteraz absolvovalo len 5 ľudí nad 70 rokov. UTMB - Ultra Trail du Mont Blanc je v komunite ultra trailových bežcov pokladaný za najprestížnejší beh na svete, akoby olympiádu týchto behov. Beží sa cez tri krajiny. Štart je vo Francúzsku v Chamonix. Beží sa okolo Mont Blancu do talianskeho Courmayeuru a odtiaľ cez švajčiarsky Champex do cieľa v Chamonix. Dĺžka je 170 km a nastúpaných je 10 000 metrov. Časový limit na absolvovanie je 46,5 hodiny! Bežíte teda dve noci a dva dni bez spánku a bez odpočinku s časovými limitmi aj na trati. Pretek sa koná už od roku 2003. Práve kvôli tej náročnosti. To bola pre mňa obrovská výzva a motivácia. Kto by sa nechcel stať šiestym mužom na svete, ktorý to dokáže?
Moja príprava vrcholí. Už iba niekoľko náročných tréningov na vytrvalosť, 24 hodinový pobyt v hypobarickej komore a 23. augusta cestujeme aj s manželkou na preteky. Trénoval som 3 alebo 4 krát v týždni, lebo telo v tomto veku potrebuje po náročnom tréningu minimálne jeden deň na regeneráciu. Týždeň pred štartom, čo bude 26. Strava je tiež veľmi dôležitá. Bez výživových a energetických doplnkov nie je možné bežnou stravou telu dodať také množstvo energie, aké na tréningoch spotrebujete.
UTMB som ako tretí a dodnes najstarší Slovák v histórii absolvoval v roku 2013. Vtedy to bol skutočne vrchol mojej bežeckej kariéry. A dodnes patrí medzi tie najväčšie úspechy. Rovnakú váhu má pre mňa aj beh “Leadville Trail 100 Run”, ktorý sa beží v USA priamo v srdci Skalnatých hôr. Ja som ho v roku 2016 dokončil ako prvý Slovák v 34. ročnej histórii pretekov. Leadville Trail 100 Run je jeden z najprestížnejších behov v Amerike s dĺžkou 100 míľ (160km) a s prevýšením 5 500 m. Štartuje sa v nadmorskej výške 3 100 m (o 450 m vyššie, ako je náš Gerlach), dvakrát sa beží cez sedlo vo výške 3 840 m!
Prečítajte si tiež: Vekové obmedzenia pre airsoft
Na každom z ťažkých pretekov si obdiv zaslúži každý, kto, aj keď s veľkým sebazaprením, pretek dokončí. Samozrejme, že si všímam, ako ľudia okolo trate reagujú na nás bežcov, keď okolo nich bežíme. Väčšina z nich vie, aké je to ťažké a vie, že oni by také niečo ťažko dokázali.
Množstvo dlhých tréningov aj pretekov ma však naučilo všímať si všetko okolo seba. Nielen zrakovo, ale vnímam aj všetky zvuky okolia, hlavne vtákov a zvierat, ktoré sú nablízku. Všimol som si, že niekedy toho počas behu vnímam oveľa viac ako mnohí turisti, ktorí sa často zastavujú a “kochajú”. Na niektorých pretekoch som aj fotil, ale väčšinou sa na chvíľku iba zastavím a snažím sa obraz si natrvalo vryť do pamäti.
Myslím si, že po absolvovaní UTMB už žiadny podobný pretek neabsolvujem. Ale neprestanem behať a aktívne sa pohybovať pokiaľ mi to moje telo dovolí. Zdravie bolo u mňa predtým a je aj teraz vždy na prvom mieste.
Chcel som motivovať ľudí, aby sa intenzívnejšie venovali ochrane svojho zdravia aktívnym pohybom. Chcel som im odovzdať všetky svoje skúsenosti, ktoré som počas prekonávania ťažkých životných situácií získal a dať mnohým priam návod, ako sa to dá. Nie je to kniha len pre bežcov. Chcel som tiež ukázať, že vek je iba číslo a že vôbec nezáleží na tom, v akom veku sa človek rozhodne niečo vo svojom živote zmeniť. Ak chcete byť šťastný nielen v krátkych okamžikoch ale takmer stále, robte v živote najviac to, z čoho mate najväčšiu radosť. A nemusí to byť práve šport, dokonca beh.
O Štefanovi Karakovi a jeho príprave na UTMB sa momentálne pripravuje dokument. Maroš Feher dal dokopy tím, ktorý by svetu rád ukázal, že nič nie je nemožné a to ani vo vysokom veku.
Cliff Young: Farmár, Ktorý Prekvapil Svet
Písal sa rok 1983 a na štart prvého ročníka takmer 1000-kilometrového ultramaratónu Westfield Sydney to Melbourne Ultramarathon sa vedľa mladších pretekárov postavil aj 61-ročný farmár Cliff Young. Všetci ho od štartu odhovárali. Zdalo sa nereálne, aby pretek čo i len dokončil. Prakticky ihneď po štarte začal na ďalších, výrazne lepšie pripravených bežcov strácať. Mal neortodoxný štýl behania, z ktorého sa spočiatku všetci smiali. Počas pretekov si zriedkavo doprial prestávku na zdriemnutie. Keď mu odovzdali cenu pre víťaza - 10 000 dolárov - bol v šoku.
„Vyrastal som na farme, kde sme nemali kone či traktory. Keď prišla búrka, musel som naháňať ovce. Mali sme 2000 oviec a rozľahlé pozemky, niekedy som ich naháňal aj 2 či 3 dni bez prestávky.
Július Huszthy: Od Čašníka k Ultramaratóncovi
Levočan Július Huszthy má 36 rokov a v Bratislave pracuje ako čašník. Pred štyrmi rokmi absolvoval svoj prvý horský ultramaratón v živote a vo výsledkovej listine mal pri mene uvedený vymyslený klub ŠK Zrýchlená turistika. Potom sa však za veľmi krátky čas začal na dlhých vzdialenostiach tak výrazne zlepšovať, že po troch rokoch sa stal členom Slovak Ultra Trail Teamu. Počas druhého septembrového víkendu si aj vďaka tomu splnil veľký bežecký sen a v Bulharsku absolvoval svoje prvé stomíľové preteky Pirin Ultra - vyše 160 km s prevýšením až 10 000 m.
„Začal som cvičiť v posilňovni, lebo som chcel byť skrátka väčší. To sa mi však nedarilo, zo zvýšeného príjmu kalórií som akurát dosť priberal v páse. Z približne 65 kíl som sa dostal až na 80.
„Okruhy v Bratislave okolo Štrkovca, Kuchajdy. Postupne prišli preteky na ceste, polmaratóny, maratón. S partiou kamarátov zo Spiša, v ktorej boli Michal Šváb, Blažej Gonda a Jozef Nagy, začal chodievať na viacdňovú turistiku. Práve vďaka nim objavil lásku k horám.
„Vtedy pred rokmi sme dumali, či by sme ho turisticky zvládli prejsť aj za dva dni. Nuž, zvládli,“ spomínal po dobehnutí do cieľa, kam prišiel ako šiesty najrýchlejší pretekár.
Na štart svojho prvého horského ultramaratónu (vzdialenosť nad maratónskych 42 195 m) sa Július Huszthy postavil v apríli 2019. Z bratislavského Kamzíka na Pezinskú Babu a späť, 53 km s prevýšením asi 1300 m zvládol za päť a pol hodiny. Potom absolvoval 77-kilometrový Severný živloplaz v okolí Starej Ľubovne a napokon - dnes už takisto neexistujúcu - Ponitriansku stovku.
„Pretekové kilometre som pridával postupne. Ponitrianska stovka mi mala ukázať, kde sa bežecky nachádzam. Mám odtiaľ fotku z 83. kilometra, kde som síce poriadne ‚dosolený‘, lebo tam mám tričko celé biele od soli, ale cítil som sa napriek prekonanej vzdialenosti celkom dobre. Keď som pri záverečnom stúpaní na Zobor prvý raz v živote pokoril stý kilometer, potešil som sa s touto informáciou s inými pretekármi.
„Behával som veľké objemy, dostal som sa do formy. Momentálne síce už fungujem sám, ale veľa som sa od neho naučil a som vďačný za túto skúsenosť. Teraz si na začiatku týždňa stanovím plán, ťažší tréning, ľahší tréning, deň voľna, dlhý beh.
Na horských ultramaratónoch pretekári zďaleka nebežia po celý čas. Do strmších kopcov zväčša kráčajú, preteky sa potom často rozhodujú v zbehoch, kde to tí najlepší vedia „rozbaliť“.
„Rád by som viac trénoval výbehy aj zbehy na prudších stúpaniach a klesaniach, ale tu v Malých Karpatoch nad Bratislavou také veľmi nie sú. Pracujem teda s tým, čo mám.
„Keď je veľa zákazníkov, aspoň to rýchlo ubehne. Nemám vtedy čas myslieť na to, či som unavený. Lepšie stáť ako sedieť. Po polnoci sa dostanem do postele a stačí mi spať päť, šesť hodín. Nie vždy sa mi podarí vstať a ísť behať hneď ráno, ale keď áno, tak si odtrénujem a do deviatej som doma. Keď nie, tak sa naraňajkujem, počkám, kým mi vytrávi, a vyrazím okolo jedenástej. Do práce potom chodím okolo pol štvrtej. Keď som fit, tak behávam šesť dní do týždňa. Prvé štyri mesiace tohto roka som napríklad odbehol vždy 500 kilometrov.
Ultrabeh mu tak významne zmenil život, že kompletne „prekopal“ svoju životosprávu. Jeho mama nerada počúva, keď spomína na časté žúry počas strednej a vysokej školy.
„Tým, že do práce chodím až poobede, varím si výlučne sám. Vďaka tomu presne viem, čo do seba dávam. Základ môjho jedálnička tvorí najmä ovocie, zelenina, ryža, cestoviny, strukoviny a orechy. Nepovažujem sa však za vegetariána ani vegána, ale mäso v podstate nejem.
„Určité veci mi fungujú celkom pravidelne, takže mi to takto vyhovuje,“ smeje sa.
„Spať chodím s prázdnym žalúdkom okolo pol jednej, jednej v noci. Dosť skoro vstávam relatívne vyspatý a viem ísť hneď behať. Najradšej trénujem ráno, potom si ešte pospím, najem sa a som schopný bez problémov fungovať v práci.
„Posledný týždeň znížim tréningové objemy, dávam si viac magnézia a snažím sa čo najviac piť a prijímať čo najmenej vlákniny. Naopak, veľa sacharidov, aby som dostal glykogén do svalov, takže ryžu, cestoviny a podobne.
Stravovanie počas ultramaratónu je síce niekedy hotová alchýmia, ale skúsenejší bežci už vedia, čo im robí dobre a čo nie.
„Keď ma čaká dlhší úsek, mám ešte rezervu pol litra vody v batohu. Fungujem na géloch, je to dobrá vec, len si každý musí vyskúšať a nájsť tie, ktoré mu sadnú. Na občerstvovačkách si väčšinou dávam chlieb, tzv. lunterku (vegánska nátierka), kyslú uhorku a radler. Na prvej občerstvovačke nejem, keďže sa najem ešte pred štartom. Potom jedávam priebežne, aby som necítil plný žalúdok ani hlad. Nemám presne rozrátané kalórie, v tomto som „dojmológ“. Čo sa mi osvedčí na jedných pretekoch, aplikujem potom na ďalších.
Keď behával po asfalte, mával problémy so zapálenými šľachami v lýtkach. Mnoho bežcov trápi deviácia v oblasti členku pri došľape chodidla. Pokiaľ je členok vytočený do vonkajšej strany, ide o tzv. supináciu, keď do vnútornej, tak o pronáciu.
„Behám v teniskách s väčším tlmením. Väčšinou ma nič nebolí, všetko mám ‚rovné‘. Skúšal som aj tenisky s nulovým dropom (rozdiel vo výške tlmenia medzi pätou a špičkou), ale nevedel som v nich poriadne pridať.
V rámci bežeckej výbavy obľubuje obtiahnutejšie oblečenie, ktoré je akoby druhou kožou. Samozrejmosťou je kvalitný bežecký batoh, ktorý dobre sedí na pleciach a neodiera sa.
„Liga je nastavená tak, že keď absolvuješ čo najviac pretekov s dobrým umiestnením, mal by si ju vyhrať. Povybavoval som si v práci voľno a mal som silnú jeseň: vyhral som Hriňovskú stovku, bol som druhý na Rusínskej stovke aj na pretekoch Zázrifské pobehaňä. Rado Harach z občianskeho združenia Slovak Ultra Trail si ma potom všimol, prihlásil som sa mu na pomoc na pretekoch Devínsky ríbezlák a spýtal sa ma, či by som chcel behať za Slovak Ultra Trail Team. Byť jeho členom - okrem komunity skvelých ľudí - prináša zvýhodnené štartovné a možnosť absolvovať bežecké podujatia aj v zahraničí.
Doterajším vrcholom bežeckej kariéry Júliusa Husztyho bola čerstvo absolvovaná stomíľovka v bulharskom Národnom parku Pirin so štartom aj cieľom v meste Bansko.
„Bolo to intenzívne. Behať sa tam dalo len minimálne, ani zbehy, veľmi technický terén. Niektoré chodníky ani neboli prešľapané, hoci prostredie bolo krásne a človek sa má na čo pozerať. Trvalo to celé necelých 34 hodín, ale nespal som asi 38. Človek by povedal, že po takom výkone by som mal unavený okamžite zaspať. Po dobehu však hlava stále pracuje, telo akoby bolo ďalej v pohybe. Takéto stavy počas pretekov či po nich nie sú vôbec výnimočné, keďže pre telo bežne pracujúceho človeka a nie profesionálneho bežca predstavujú spomínané objemy extrémnu záťaž.
„Vďaka Slovak Ultra Trail Teamu pôjdem 170 km v Slovinsku, zopakoval by som si Hriňovskú stovku, tam sa dá spomedzi slovenských stoviek najviac behať. Mám ešte resty z talianskych Dolomitov, kam som tento rok nemohol ísť pre covid. Chcel by som súťažne behávať minimálne do štyridsiatky a potom si to už iba užívať v komunite ultrabežcov, za ktorú som vďačný. Kolega z tímu Tomasz Kik má už po štyridsiatke, ale ten by ma sfúkol ako sviečku. Dá sa to aj vo vyššom veku.
Absolvoval viaceré slovenské ultramaratóny s umiestnením v prvej trojke. V roku 2022 sa stal víťazom seriálu Slovenskej ultratrailovej ligy.
Extrémne Ultramaratóny po Celom Svete
Niektoré ultramaratóny sú známe svojou extrémnou náročnosťou. Tu je prehľad niektorých z nich:
- Marathon des Sables: Tento viacdenný závod sa koná v Saharskej púšti a je považovaný za najťažšie bežecké preteky na Zemi.
- Jungle Marathon: Domovom tohto maratónu je peruánska džungľa. 230 km dlhý, etapový závod po ťažkých cestách v hlbokej džungli, cez rieky či po rozbahnených horských cestách z Ánd do Amazónie.
- Badwater Ultramarathon: Beží sa od najnižšej časti kontinentálnych USA do jeho najvyššej časti počas 217 km dlhého závodu cez Údolie smrti.
- Spartathlon: V Grécku sa na jeho počesť, každoročne tento beh usporadúva už od roku 1983. Trvalo mu to vtedy 36 hodín.
- Iditarod Trail Invitational: Studený, veľmi chladný a veľmi dlhý pretek. Jedna z najväčších ultramaratónskych výziev. A navyše krutá aljašská zima, keďže sa beží vo februári, robí tento pretek ešte viac extrémnym.
Zhrnutie
Ultramaratóny vo vyššom veku sú nielen výzvou, ale aj inšpiráciou pre ostatných. Príbehy Štefana Karaka, Cliffa Younga a Júliusa Husztyho dokazujú, že vek je len číslo a s odhodlaním a správnou prípravou je možné dosiahnuť pozoruhodné výsledky.