Svetový šampionát v biatlone sa koná pravidelne od roku 1958. Spoločné majstrovstvá pre mužov a ženy však až od sezóny 1989.
História biatlonu na svetovej úrovni siaha do dávnej minulosti. Jeho prvopočiatky je potrebné hľadať už v lovectve a vojenčine, pretože pri týchto činnostiach dochádzalo ku spojeniu strieľania a kvalitnej fyzickej záťaže.
Prvé zaznamenané „biatlonové preteky“ boli organizované Spoločnosťou bežeckého lyžovania blízko švédsko-nórskych hraníc v roku 1767. Prvý známy lyžiarsky klub na svete Trysil Rifle an Ski Club bol založený v roku 1861 v Nórsku a podporoval bežecké lyžovanie spojené so streľbou. Ich hlavnou úlohou bolo pochopiteľne cvičiť armádu, keďže vojaci na lyžiach neboli v severských krajinách ničím výnimočným. Postupne sa to však vyvíjalo smerom k športu.
Už na premiérových Zimných olympijských hrách vo francúzskom Chamonix 1924 sa predstavila prvotná forma biatlonu pod názvom Vojenská hliadka. V tom čase bola iba predstavená ako ukážkový šport, nerobili ju masy. Po druhej svetovej vojne ale boli preteky vyradené z olympijského programu v St. Moritzi (1948) pre silné protivojnové cítenie, ktoré zbrane symbolizovali. V tom čase nebol tento druh športu prístupný obyčajným civilistom a preto nespĺňal ideály Medzinárodného olympijského výboru.
Za oficiálny vznik biatlonu je považovaný rok 1958, keď sa v rakúskom Saalfeldene uskutočnili prvé Majstrovstvá sveta v biatlone. Historicky prvým víťazom vo vytrvalostných pretekov na 20 km sa stal Švéd Adolf Wiklund. Tomuto podujatiu svetovej kvality predchádzalo množstvo pretekov, ktoré boli označené prívlastkom pokusné. Samotný vznik nepriamo nadväzoval na spomínané preteky vojenských lyžiarskych hliadok, ktoré sa konali už od začiatku 20. storočia.
Prečítajte si tiež: Nové finančné pravidlá v biatlone
Biatlon si veľmi rýchlo získal nielen srdcia športovcov, ktorí sa novému odvetviu zimného športu začali venovať, ale prakticky okamžite aj divákov. Jeho popularita stúpala každým dňom a už o dva roky neskôr, teda v roku 1960, bol biatlon zaradený do Zimných olympijských hier v americkom Squaw Valley. Zaujímavosťou je, že takýmto rýchlym rozvojom sa nemôže pochváliť žiadne iné športové odvetvie.
Štartovalo sa v pôvodnej jedinej disciplíne na 20 km so štyrmi streleckými položkami. Súťažili iba muži. Rozdiel však bol v tom, že počas pretekov sa strieľalo z veľkokalibrovej pušky a na štyri rôzne vzdialenosti - 250, 200, 150 a 100 m. Prvé tri vzdialenosti sa na terče mierilo poležiačky, na poslednú najkratšiu vzdialenosť mierili športovci postojačky. Terčov bolo päť, ale nie vedľa seba v horizontálnej polohe, ale jeden v strede a nad ním aj pod ním ďalšie dva (stačí si predstaviť hernú kocku a na nej hodené číslo päť). Každý nepresný výstrel bol penalizovaný dvoma trestnými minútami. Historicky prvé olympijské zlato si vo vytrvalostných pretekoch vybojoval Švéd Klas Lestander.
Prvým významným medzníkom vo vývoji biatlonu predstavuje rok 1965. V tomto čase bola zavedená druhá disciplína - štafeta družstiev. Zároveň došlo aj k úprave pravidiel. Vzdialenosť streľby sa zjednotila na 150 m a upravila sa aj veľkosť terčov. O dva roky neskôr vznikla samostatná kategória juniorov.
Nová disciplína - rýchlostné preteky (šprint) - uzreli svetlo sveta v roku 1974. Prvým víťazom v novej, dvakrát rýchlejšej, disciplíne sa v rámci Majstrovstiev sveta v bieloruskom Minsku (vtedy súčasť ZSSR) stal fínsky reprezentant Juhani Suutarinen. Medzinárodný olympijský výbor zaradil šprint do itinerára až v roku 1980 pre americký Lake Placid ako 38. preteky a jediné nové na ZOH. Zvíťazil nemecký reprezentant Frank Ullrich. Na stupni víťazov ho doplnili Vladimir Alikin a Anatolij Aljabjev zo Sovietskeho zväzu.
V Lake Placid sa už strieľalo s novým druhom zbrane. V roku 1976 sa totiž začala testovať zásadná zmena, keď veľkokalibrovú pušku nahradila malokalibrovka. Tá mala premiéru na Svetovom šampionáte v roku 1978.
Prečítajte si tiež: Všetko o pravidlách Svetového Pohára
Až do roku 1984 bol biatlon výsostnou doménou mužského osadenstva. Zmena nastala na Svetovom šampionáte tohto roka vo francúzskom Chamonix, hoci v 80-tych rokoch bolo nežnejšie pohlavie v úzadí. Jazdili vlastné šampionáty a iba disciplíny na päť, resp. desať kilometrov. Prvou majsterkou sveta sa vo vytrvalostných pretekoch na 10 km stala Venera Černišova, druhá bola Ľudmila Zabolotnaja a tretia Tatiana Brilinová. Všetky zo Sovietskeho zväzu. Víťazka vytrvalostných pretekov opanovala aj šprint. Tretiu zlatú medailu si na krk na svetovom šampionáte zavesila v štafete žien. V tom čase v nej nesúťažili štyri pretekárky, ale len tri. Ľudmila Zabolotnaja a Kaija Parve tvorili zvyšné dve členky reprezentácie Sovietskeho zväzu.
Roku 1989 bol pre ženy prelomový tým, že začali jazdiť súčasné dĺžky tratí a podujatia simultánne s mužmi. O štyri roky neskôr bola na kongrese v Londýne založená Medzinárodná biatlonová únia známa pod skratkou IBU a v roku 1994 sa uskutočnil prvý riadny Kongres IBU v rakúskom Salzburgu, kde sa rozhodlo o organizácií prvých Majstrovstiev Európy v biatlone, ktoré sa konali vo fínskom Kontiolahti.
V roku 1997 mal premiéru nový typ pretekov, ktoré dnes poznáme ako stíhacie preteky. Zaujímavosťou je, že táto disciplína sa v rámci Majstrovstiev sveta prvý raz odohrala na Slovensku - v Národnom biatlonovom stredisku Osrblie. Prvým mužským víťazom sa stal Rus Viktor Majgourov, v ženskej kategórií vyhrala legendárna Magdalena Forsbergová zo Švédska. Pozícia IBU bola silná aj voči Medzinárodnému olympijskému výboru a stíhacie preteky sa na OH dostali v roku 2002.
Dva roky po stíhačke sa pridali aj preteky s hromadným štartom pre tridsať najlepších pretekárov. MS 1999 sa konali vo fínskom Kontiolahti a prvú zlatú medailu z „masáku“ si do Nemecka odniesol Sven Fischer a Olena Zubrilová, vtedy ešte reprezentujúca Ukrajinu. Tento druh disciplíny sa prvý raz pod piatimi olympijskými kruhmi predstavil v stredisku Cesana San Sicario neďaleko Turína.
Boom nových disciplín pokračoval a v roku 2005 sa v ruskom Chanty-Mansijsku uskutočnili prvé Majstrovstvá sveta zmiešaných štafiet. Zvláštnosťou bolo, že sa nejazdili vrámci klasických MS v Hochfilzene, ale ako záverečná disciplína celého ročníka Svetového pohára v stredisku za Uralom. Prvé zlaté medaily si vybojovalo domáce kvarteto Olga Pileva, Svetlana Išmuratovová, Ivan Čerezov a Nikolaj Krugľov. Vtedy ešte viaceré popredné krajiny štartovali v dvoch partiách, čo bolo onedlho zrušené. Doteraz jedinými olympijskými víťazmi v zmiešanej štafete sú Nóri.
Prečítajte si tiež: MS juniorov v biatlone: Slovenská história
Biatlon sa môže pýšiť najlepším zimným olympionikom všetkých čias. Nór Ole Einar Björndalen získal na piatich OH trinásť cenných kovov - osem zlatých, štyri strieborné a jeden bronz. Prekonal tak svojho krajana a bežca na lyžiach Bjorna Dahlieho, ktorý tiež získal osem zlatých „placiek“, ale v celkovej bilancii sa zastavil na čísle dvanásť.
Deväť medailí, ale iba dve zlaté nazbierala Nemka Ushi Dislová. Tretím najlepším je Johannes Thingnes Bö s piatimi zlatými a ešte troma iného lesku. Osem medailí, z toho štyri zlaté, majú vo vitríne Nemci Ricco Gross, Sven Fischer aj Emil Hegle Svendsen. Slovenska Anastásia Kuzminová je v medailovej tabuľke na 12.
V rebríčku krajín figuruje na čele Nórsko (55), ktoré po OH v Pekingu 2022 predbehlo dlho vedúce Nemecko. Treba ale povedať, že to si iba od Albertville 1992 vybojovalo neuveriteľných 54 olympijských medailí. Vyšiel im najmä Turín 2006, kde z desiatich disciplín ostali bez medaily iba v ženskom šprinte. K superdominancii musíme prirátať aj 16 kovov, ktoré pred tým získali chlapi zo Západného i Východného Nemecka. Francúzsku patrí tretia pozícia s 30 plackami.
Slovensku patrí veľmi slušná 9. pozícia so siedmimi medailami, keď Kuzminovú vo Vancouveri bronzom doplnil Pavol Hurajt.
Kráľ biatlonu z Nórska ovládol aj historické štatistiky majstrovstiev sveta. Získal 26 individuálnych medailí, z toho jedenásť zlatých. Spolu so štafetami 45 cenných kovov. Všetko odštartoval 2. februára 1997 v Osrblí bronzom zo stíhacích pretekov.
Zatiaľ čo jeho legendárny súper, mimochodom rovesník, Raphael Poirée sa na OH trápil a získal iba jedinú individuálnu medailu, zo svetových šampionátov si odniesol štrnásť, z toho polovicu zlatých. No neskôr ho predstihol jeho krajan Martin Fourcade, ktorý získal jedenásť zlatých a spolu 18 medailí. No a napokon všetkých prekonal Johannes Thingnes Bö, ktorý si zapísal 12 zlatých.
Ženám so šiestimi individuálnymi zlatými medailami kraľuje Magdalena Neuner, ktorej sa vyrovnali velikánky svojej doby Magdalena Forsberg a manželka Raphaela Liv Grete Poirée. Nasťa Kuzminová má na svojom konte zlato z Östersundu v roku 2019, striebro z masového štartu z kórejského Pjongčangu 2009 a z Chanty-Mansijsku 2011 si priniesla bronz zo šprintu.
Ole Einar Björndalen a Magdalena Forsberg dlho viedli historickú štatistiku celkových triumfov vo Svetovom pohári. Získali šesť veľkých krištáľových glóbusov. No napokon ich neuveriteľnou šnúrou siedmych triumfov po sebe predstihol Martin Fourcade. U žien je ale pozícia Forsbergovej, zdá sa, zabetónovaná. Žiadna pretekárka nemá viac ako tri triumfy.
Pri počte víťazstiev vo Svetovom pohári nikoho neprekvapí prvá pozícia Oleho Einara Björndalena, ktorý zaznamenal až 95 triumfov. Žiaden biatlonista histórie dlho nedosiahol ani polovicu, až to prekonal Martin Fourcade so 83 vavrínmi. A v priebehu sezóny 23/24 už Francúza prekonal Johannes Thingnes Bö s číslom 85.
Zo Sloveniek sa podarilo až neuveriteľných osemnásťkrát spolu na OH, MS a SP zvíťaziť Nasti Kuzminovej.
Švédsko a Östersund
Švédske mesto Östersund je o niečo väčšie ako Zvolen. Presnejšie má 44-tisíc obyvateľov a v zozname tamojších miest je na 24. pozícii. Leží v strede tejto severskej krajiny na brehoch jazera Storsjön. To je pre zmenu piatym najväčším vo Švédsku a so svojou veľkosťou vzbudzuje rešpekt. Na dĺžku má 70, na šírku 25 kilometrov. Priemerná hĺbka je niečo viac ako 17 metrov, maximálna až 73!
Mesto založil kráľ Gustáv III. koncom 18. storočia z čisto obchodného hľadiska. Z histórie stojí za zmienku najmä rok 1917 a revolúcia v Rusku, ktorá výrazne ovplyvnila aj Östersund. Zapríčinila nízke prídely jedla pre obyvateľov, následkom čoho vznikli veľké nepokoje. Aby toho nebolo málo, o rok na to vypukla nie len tam, ale aj v celej krajine španielska chrípka. Östersund bol ale označovaný za jej švédske hlavné mesto...
Östersund leží v kraji nazvanom Jämtland. Názov je odvodený od obyvateľov, ktorí sa nazývajú Jämtlanti, čo v preklade znamená húževnatí, vytrvalí. V chladnom Švédsku ľuďom asi ani nič iné ako takými byť, neostáva. Zaujímavá vec sa tu udiala v roku 1963. Počas známeho festivalu Storsjoyran vyhlásil zabávač s menom Yngve Gamlin akúsi nezávislú republiku Jämtland. Dôvodom bolo úsilie švédskej vlády v rámci nového administratívneho prerozdelenia krajiny zrušiť historický kraj Jämtland. Vytvorila sa aj armáda a podľa slov zabávača to myslel na 51% vážne. Ktovie...
Sídlo má tiež bohatú históriu spojenú so športom. Silné postavenie v tomto smere podčiarkuje aj Národné zimné športové centrum, ktoré tu má sídlo. V laboratóriách vykonávajú vedci rôzne testy, ktoré napomáhajú k vývoju nových a nových možností ako zlepšiť výkony elitných švédskych športovcov.
Östersund tiež kandidoval na usporiadanie ZOH. A to hneď štyrikrát (1994, 1998, 2002, 2014), no zatiaľ neúspešne, zvyčajne kandidatúru stiahol v prvom kole, no najbližšie bol hneď pri prvej kandidatúre, keď ho tesne zdolal Lillehammer pomerom hlasov 45 k 39.
Zo zimných športov tu nájdeme skvelé podmienky nie len pre biatlon, ale aj pre beh na lyžiach či curling. V roku 2004 sa tu tiež uskutočnil svetový šampionát v orientačnom behu na lyžiach. Ak však predsa len nemáte veľmi v obľube zimné športy, nie je to tam len o nich. Možno trochu netypické a pre mierumilovných severanov až bizarné, no v meste "pestujú" aj bojové športy. Medzi najobľúbenejšie patria thajský box a tradičné karate. Miestne športové kluby, ktorých mimochodom nie je málo, učia tiež džudo, box a trénujú bojovníkov MMA.
Iba hodinu cesty od mesta smerom na západ sa nachádza mestečko aj lyžiarske stredisko Åre, kde 13. decembra minulého roka premiérovo triumfovala v slalome svetového pohára Petra Vlhová.
Östersundský skidstadion, ako ho miestny volajú, sa prvý raz zapojil do organizovania svetového pohára v biatlone v roku 1989 a odvtedy sa tu spomínané preteky odohrali presne dvadsaťkrát. Prvý raz tu bolo MS ešte v roku 1970. Premiéra svetového pohára sa odohrala v roku 1989, prvými víťazmi boli Iva Karagezová a Sergej Čepikov. Od toho momentu sa Östersund zaradil medzi najčastejších organizátorov svetového pohára, v sezóne 2008 potom druhý raz hostil svetový šampionát. V tom čase prešiel areál rozsiahlou rekonštrukciou a stal sa jedným z najmodernejších biatlonových stánkov na svete napriek tomu, že nemá obrovské tribúny pre desaťtisíce ľudí.
Na štadióne je postavená tribúna pre 6000 divákov, popri trati môže sledovať podujatie takmer neobmedzený počet fanúšikov. Nachádza sa na úrovni necelých 400 metrov nad morom, preto nadmorská výška nemá vplyv na výkon pretekárov. Biatlonová trasa je rýchla, sedí najmä dobrým lyžiarom a rezkým strelcom. Obrovskou výhodou biatlonového areálu je to, že je postavený v tesnej blízkosti mesta Östersund, čo zvyšuje komfort samotných súťažiacich a fanúšikov, ktorí majú dostatok možností, ako tráviť voľný čas.
Najúspešnejším pretekárom na šampionáte v roku 1970 bol ruský borec Alexander Tichonov, ktorý vyhral vytrvalostné preteky na 20 km a štafetu. Na majstrovstvách sveta v roku 2008 boli najviac spokojné nemecké pretekárky Andrea Henkelová a Magdalena Neunerová, ktoré vyhrali po tri zlaté medaily.
V Östersunde dosiahla zo slovenských jazdkýň najlepší výsledok Martina Halinárová, ktorá v roku 1993 ovládla individuálne preteky. Presne o dvadsať rokov neskôr ju takmer napodobnila Nasťa Kuzminová, ktorú v rovnakých pretekoch porazila len Darija Domračevová. Darilo sa tu aj súčasnej trénerke žien Anne Murínovej, ktorá v roku 2000 obsadila v šprinte piate miesto.
Mužov Slovenska mohlo dobre naladiť 6. miesto žien, ambície však až také vysoké medzi 26 štartujúcimi tímami nemali. Stačilo by im umiestnenie v top desiatke, v sezóne boli najvyššie v SP na 9.
Zaplnená Švédska biatlonová národná aréna si mohla spočiatku užiť aj pomerne priaznivé počasie, nie tak Michal Šima (celková strelecká bilancia 0+3, 1+3) ktorý sa výrazne pri troch dobíjaniach zdržal hneď v úvode na 'ležke', v stoji už v snežení dokonca musel krúžiť na trestnom okruhu. Matej Kazár (0+1, 0+2) vybehol na druhý úsek až na poslednom 26. V polovici pretekov viedli Francúzi pred Nórmi (+1,3) a Švédmi (+18,8), Slováci figurovali na predposlednom 24. mieste (+2:55.0) takmer s trojminútovou stratou.
Nóri s T. Boem prvýkrát viedli po 'ležke' na treťom úseku. Záverečný úsek už bol v znamení nadvlády J.T. Boea, ktorý si užíval náskok na odovzdávke 43,5 sekundy pred M. Fourcadem. Až 22. Martin Otčenáš (0+0, 0+2) mal zasa pri manku 4:36,2 min inú úlohu, snažiť sa, aby ho nikto z najlepších nepredstihol a aby finišoval do cieľa, čo sa mu aj podarilo. J.T. Boe trochu záver zdramatizoval, trikrát si dovolil v 'stojke' dobíjať, no krajnú situáciu zvládol a pokojne dobehol za nórskym zlatom, už štvrtým štafetovým v Östersunde. Francúzov s dvoma trestnými okruhmi v záverečnej streľbe pripravil o medailu M.
MS v biatlone 2024 (Nové Mesto na Morave)
Majstrovstvá sveta v biatlone organizuje v priebehu 7. až 18. februára české Nové Město na Moravě. Šampionát sa v tomto stredisku konal naposledy v roku 2013. Na miestnych tratiach nebudú chýbať ani slovenskí reprezentanti.
V nominácii Slovenska samozrejme nefiguruje Paulína Bátovská Fialková (materské povinnosti) ani jej sestra Ivona (ukončila kariéru). Biatlonová kométa Ema Kapustová by sa sústredí na vrcholné podujatia juniorskej kategórie. Počas ME 2024 v Osrblí sa však vrátila Anastasia Kuzminová, ktorá štartuje aj na svetovom šampionáte.
Nominácia Slovenska na MS 2024 v NMNM
- Ženy: Mária Remeňová, Zuzana Remeňová, Júlia Machyniaková, Anastasia Kuzminová
- Muži: Matej Badáň, Tomáš Sklenárik, Damián Cesnek, Matej Kazár
Program a výsledky MS v biatlone 2024 (Nové Mesto na Morave)
Harmonogram šampionátu je tradične pestrý. Ponúka rýchlostné i vytrvalostné disciplíny a samozrejme tiež štafety. Kompletný program MS nájdete v tabuľke nižšie. Postupne doň budeme vpisovať výsledky.
| Preteky | Termín | Výsledky |
|---|---|---|
| Zmiešaná štafeta | 7.2., 17:20 | 1. Francúzsko 1:09:24.4 (1+9) 2. Nórsko +45.2 (0+8) 3. Švédsko +1:01.7 (0+10) 16. Slovensko +6:23.5 (2+13) |
| Šprint - Ž | 9.2., 17:20 | 1. J.Simon (FRA) 20:07.5 (0) 2. J.Braisaz-Bouchet (FRA) +4.9 (1) 3. L.Jeanmonnot (FRA) +40.8 (1) 61. A.Kuzmina (SVK) +3:02.7 (2) 64. M.Remeňová (SVK) +3:19.8 (2) 68. Z.Remeňová (SVK) +3:31.6 (2) 83. J.Machyniaková (SVK) +5:20.3 (4) |
| Šprint - M | 10.2., 17:05 | 1. S.H.Laegreid (NOR) 25:23.9 (0) 2. J.T.Boe (NOR) +3.5 (1) 3. V.S.Christiansen (NOR) +18.6 (1) 72. T.Sklenárik (SVK) +4:23.3 (3) 87. D.Cesnek (SVK) +5:48.3 (3) 92. M.Badáň (SVK) +6:06.2 (4) |
| Stíhacie preteky - Ž | 11.2., 14:30 | 1. J.Simon (FRA) 29:54.8 (1) 2. L.Vittozzi (ITA) +46.3 (1) 3. J.Braisaz-Bouchet (FRA) +49.3 (4) |
| Stíhacie preteky - M | 11.2., 17:05 | 1. J.T.Boe (NOR) 32:36.9 (3) 2. S.H.Laegreid (NOR) +28.7 (2) 3. V.S.Christiansen (NOR) +38.5 (3) |
| Vytrvalostné preteky - Ž | 13.2., 17:10 | 1. L.Vittozzi (ITA) 40:02.9 (0) 2. J.Hettich-Walz (GER) +20.5 (0) 3. J.Simon (FRA) +29.6 (1) 53. J.Machyniaková (SVK) +6:35.4 (3) 80. Z.Remeňová (SVK) +9:06.8 (5) 85. M.Remeňová (SVK) +12:02.3 (9) |
| Vytrvalostné preteky - M | 14.2., 17:20 | 1. J.T.Boe (NOR) 45:49.0 (1) 2. T.Boe (NOR) +58.9 (1) 3. B.Doll (GER) +1:53.3 66. T.Sklenárik (SVK) +9:07.8 (4) 87. M.Badáň (SVK) +12:07.7 (3) 88. D.Cesnek (SVK) +12:34.8 (5) |
| Zmiešaná štafeta (dvojice) | 15.2., 18:00 | 1. Francúzsko 36:21.7 (0+3) 2. Taliansko +24.6 (0+5) 3. Nórsko +27.4 (1+7) 22. Slovensko +3:41.9 (1+11) |
| Štafeta - Ž | 17.2., 13:45 | 1. Francúzsko 1:15:00.8 (2+11) 2. Švédsko +38.3 (1+12) 3. Nemecko +1:14.2 (0+9) 20. Slovensko +1 kolo |
| Štafeta - M | 17.2., 16:30 | 1. Švédsko 1:16:22.6 (0+9) 2. Nórsko +11.8 (4+11) 3. Francúzsko +12.8 (3+13) 23. Slovensko +1 kolo |
| Preteky s hromadným štartom - Ž | 18.2., 14:15 | 1. J.Braisaz-Bouchet (FRA) 34:37.2 (0) 2. L.Vittozzi (ITA) +31.2 (0) 3. L.Jeanmonnot (FRA) +56.7 (1) |
| Preteky s hromadným štartom - M | 18.2., 16:30 | 1. J.T.Boe (NOR) 34:50.2 (1) 2. A.Rastorgujevs (LAT) +15.1 (0) 3. |
MS biatlon história - Slovensko: medialové úspechy (Kuzminová)
V ére samostatnosti dosiahlo Slovensko zatiaľ na štyri medailové úspechy z biatlonových majstrovstiev sveta. Tri z nich získala Anastasiya Kuzminová, ďalší pridala Martina Schwarzbacherová.
Slovenské úspechy na MS v biatlone
| Rok | 🥇 Zlato | 🥈 Striebro | 🥉 Bronz |
|---|---|---|---|
| 1999 | M. Schwarzbacherová (stíhacie p.) | ||
| 2009 | A. Kuzminová (hromadný štart) | ||
| 2011 | A. Kuzminová (šprint) | ||
| 2019 | A. |