Tour de France sú najprestížnejšie cyklistické preteky na svete. V roku 2025 sa uskutočnil už 112. ročník, prvýkrát sa podujatie išlo v roku 1903.
Legendy Tour de France predstavujú najznámejších a najvýznamnejších cyklistov v histórii najslávnejších etapových pretekov sveta, ktorí svojimi výkonmi, rekordmi a osobitými príbehmi formovali túto legendárnu udalosť. Zapísali sa do histórie ako ikony najslávnejších cyklistických pretekov sveta - Tour de France. Počas kariéry aj po nej ich obdivovali a stále obdivujú milióny fanúšikov. Získavali trofeje, ale aj srdcia priaznivcov, nevyhli sa však ani pádom a škandálom.
Medzi tieto legendy patria jazdci ako Peter Sagan, ktorý sa zapísal do histórie siedmimi zelenými dresmi pre najlepšieho šprintéra a mnohými etapovými úspechmi, ako aj Eddy Merckx, prezývaný „Kanibal“, ktorý dominoval v 60. a 70. rokoch s päťnásobným triumfom v celkovom poradí. Miguel Indurain bol ďalšou ikonou, ktorá vyhrala Tour päťkrát po sebe, a hoci Lance Armstrong pri obrovských úspechoch prišiel o svoje výsledky pre dopingové obvinenia, jeho príbeh zostáva súčasťou diskusie o vrcholoch a pádoch v cyklistike.
Tour de France 2025
Tohtoročná Tour de France 2025 bola pravdepodobne najťažšou za poslednú dekádu. 112. ročník francúzskej cyklistickej legendy priniesol brutálne stúpania, rekordné prevýšenie a ďalšiu kapitolu súboja Pogačar vs. Vingegaard. Pelotón absolvoval 21 etáp, 3 320 kilometrov a šialených 51 000 výškových metrov. Z hľadiska konkurencie a pre charakter trasy bola navrhnutá tak, aby otestovala slabiny dominantného Tadeja Pogačara. Zaujímavý bol aj boj o zelený dres, keďže v itinerári sme našli až sedem rovinatých etáp.
Tour de France 2025 odštartovala v sobotu 5. júla v Lille a skončila sa v nedeľu 27. Preteky sa výnimočne vrátili kompletne na francúzske cesty, po piatich rokoch sa celá Tour odohrala výhradne na území Francúzska. Tour mala 21 etáp počas troch týždňov. Na jazdcov čakalo 7 rovinatých, 6 kopcovitých, 6 horských etáp a 2 individuálne časovky.
Prečítajte si tiež: Dostupnosť AK 47 World Tour trička
Tadej Pogačar sa stal štvrtýkrát celkovým víťazom Tour de France. Dvadsaťšesťročný slovinský cyklista potvrdil svoju dominanciu na 112. ročníku najprestížnejších cyklistických pretekov a okrem žltého dresu získal aj bodkovaný pre najlepšieho vrchára a štyri etapové triumfy.
Dvadsaťšesťročný Slovinec z tímu SAE Team Emirates vyhral najslávnejšie podujatie štvrtýkrát v kariére po rokoch 2020, 2021 a 2024. Pogačar si z Francúzska odniesol aj bodkovaný dres pre najlepšieho vrchára a štyri etapové víťazstvá, dokopy ich na Tour nazbieral už 21.
Prehľad viacnásobných celkových víťazov na Tour de France:
- 5: Jacques Anquetil (Fr.) - 1957, 1961, 1962, 1963, 1964
- Eddy Merckx (Belg.) - 1969, 1970, 1971, 1972, 1974
- Bernard Hinault (Fr.) - 1978, 1979, 1981, 1982, 1985
- Miguel Indurain (Šp.) - 1991, 1992, 1993, 1994, 1995
- 4: Christopher Froome (V. Brit.) - 2013, 2015, 2016, 2017
- Tadej Pogačar (Slovin.) - 2020, 2021, 2024, 2025
Tadej Pogačar získal svoj štvrtý žltý dres a odnáša si aj bodkovaný dres pre najlepšieho vrchára. Bodovaciu súťaž vyhral Jonathan Milan a v kategórii mladých jazdcov bol najlepší Florian Lipowitz.
V bodovacej súťaži zvíťazil suverénne Jonathan Milan (Lidl-Trek) s 372 bodmi, ktorý vyhral v šprintoch dve etapy a získal množstvo bodov aj na šprintérskych prémiách.
Stručná história Tour de France
Tour de France sa od roku 1903 jazdí každoročne, výnimkou boli iba roky počas trvania prvej a druhej svetovej vojny. Preteky patria k najočakávanejším a najsledovanejším športovým podujatiam roka.
Prečítajte si tiež: 1. etapa Tour de France patrila Saganovi
Pritom vznikli pomerne kuriózne - v roku 1903 boli pôvodne iba propagačnými pretekmi novín L’Auto, ktoré vďaka nim chceli zvýšiť svoj predaj. Najväčším vtedajším konkurentom denníka L’Auto boli noviny Le Vélo, ktoré organizovali preteky Paríž - Brest - Paríž. Úspech Tour bol ale omnoho väčší.
Zatiaľ čo L’Auto sa v 50. rokoch 20. storočia premenovalo na L’Équipe, ktoré v súčasnosti patrí k najprestížnejším športovým novinám sveta, Le Vélo stratilo na úkor svojho konkurenta čitateľov a už v roku 1904 zaniklo.
Aj farba dresu, ktorý si od roku 1919 oblieka vedúci pretekár a ktorý je symbolom Tour de France a jednou z najvýznamnejších športových trofejí, bola odvodená od periodika L'Auto. Jeho titulná strana totiž vychádzala v žltej farbe.
Tma na Tour de France pomáhala podvodníkom
Hoci v súčasnosti sa môžu cyklisti vďaka špičkovým podmienkam či veľkému počtu ľudí v tímoch sústrediť iba na svoj výkon, v počiatkoch museli byť aj zdatnými mechanikmi. Pravidlá prvého ročníka boli prísne a prísť do cieľa sa rovnalo hrdinstvu. Najdlhšia etapa merala až 471 kilometrov, pretekári počas nej strávili na bicykli zhruba osemnásť hodín.
Veľká časť etáp sa uskutočňovala v nočných hodinách. Jazdci vyrazili na trať popoludní, najrýchlejší z nich sa v cieli objavovali až ráno. Po čase im však zakázali súťažiť v noci. Dôvod bol prostý - mnohí z nich podvádzali a rozhodcovia ich pre tmu nemohli odhaliť.
Prečítajte si tiež: Zaujímavosti o Tour de France
Pretekári museli mať znalosti, ako si opraviť bicykel. Organizátori totiž stanovili, že každý z nich musel absolvovať Tour de France iba na jednom bicykli, pričom nemohol prijať žiadnu cudziu pomoc. Každé poškodenie si tak bol nútený opraviť sám.
Historicky prvým víťazom Tour de France sa stal domáci Maurice Garin. Celkovo 2428 kilometrov rozdelených do šiestich etáp absolvoval priemernou rýchlosťou 25,68 km/h a dodnes drží rekord, ktorý už zrejme nikto neprekoná - pred druhým Lucienom Pothierom mal v celkovej klasifikácii takmer trojhodinový náskok (2:59:21 h). Pre doplnenie, do cieľa prišlo zo šesťdesiatich cyklistov iba dvadsaťjeden. Posledný z nich, Arséne Millocheau, stratil na víťaza takmer 65 hodín.
Sťažnosti riešili na Tour de France svojsky
Tour de France mala byť odjakživa previerkou ľudských síl a vôle. „Ideálna Tour by mala byť taká, počas ktorej by prišiel do cieľa iba jeden pretekár,“ vyhlásil Henri Desgrange, editor L’Auto a prvý organizátor slávnych pretekov.
Od roku 1910 sa preto začalo pretekať v extrémnych nadmorských výškach. Na sťažnosti pretekárov, ktorí označovali etapy za neúnosne náročné, reagovali organizátori svojsky - profil etáp nespravili jednoduchším, ale na trať vyslali vozidlo, ktoré malo voziť cyklistov, ktorí sa vzdali.
Neraz sa stávalo, že pretekári pri náročných stúpaniach zosadli z bicykla a tlačili ho až na vrchol. V súčasnosti sú kopcovité etapy neodmysliteľnou súčasťou Tour. Spolu s individuálnymi časovkami zvyknú rozhodovať o celkovom víťazovi.
Dôležitú úlohu zvyknú pri cyklistických pretekoch zohrávať aj fanúšikovia. V mnohých prípadoch ale negatívnu. Počas prvých ročníkov pomáhali svojim favoritom tým, že škodili súperom - sypali im na cestu ostré predmety, schválne sa im postavili do cesty, niektorých dokonca fyzicky napadli.
Nátlak na cyklistov však vedeli vyvinúť aj politici. Celosvetový význam Tour potvrdzuje príbeh z roku 1948. Taliansky cyklista Gino Bartali, víťaz Tour de France 1938, po dvanástej etape strácal na lídra viac ako 21 minút a uvažoval nad odstúpením.
Bartalimu mal ale zavolať taliansky premiér Alcide De Gasperi a požiadať ho, aby naďalej bojoval. V Taliansku totiž v tom čase zastrelili vodcu komunistickej strany Palmira Togliattiho a krajine hrozila občianska vojna.
De Gasperi sa domnieval, že úspech Bartaliho by mohol ľud upokojiť. Bartali ho počúvol, rozhodol sa pokračovať a napokon Tour vyhral. Nadšenie Talianov bolo také veľké, že sa politické spory zmiernili.
„Povedať, že občiansku vojnu vyvrátilo víťazstvo na Tour de France, je neprimerané. Je však nepopierateľné, Bartali zmiernil napätie,“ priznal bývalý premiér krajiny Giulio Andreotti.
Peter Velits na Tour de France zdolal nadopovaného súpera
S Tour de France sú tiež odjakživa späté dopingové prípady. Tie sú súčasťou Tour prakticky už od prvého ročníka v roku 1903. Dôvodom však nebolo zlepšenie výkonu. Jazdci užívali alkohol a éter, aby utlmili veľkú bolesť.
Suverénne najznámejším dopingovým hriešnikom je Američan Lance Armstrong. Jeho príbeh bol pritom spočiatku fascinujúci. V roku 1996 mu diagnostikovali rakovinu semenníkov posledného stupňa, ktorá sa rozširovala do brucha, pľúc a mozgu. Lekári mu dávali iba 40-percentnú šancu na prežitie.
Armstrong sa však vyliečil a v rokoch 1999 až 2005 sa stal sedemkrát za sebou víťazom celkovej klasifikácie Tour. Bol hrdinom, vzorom, inšpiráciou. Založil aj vlastnú nadáciu na výskum proti rakovine. Jeho víťazstvá však boli dlhé roky spochybňované.
V roku 2012 mu UCI pre porušenie antidopingových pravidiel odňala všetky tituly z Tour a o pár mesiacov neskôr sa v televíznej šou Oprah Winfreyovej priznal k užívaniu dopingu.
„Nikdy som sa necítil byť vinný - strašidelné. Nikdy som sa kvôli tomu necítil zle - strašidelnejšie. Nemal som pocit, že som podvádzal - najstrašidelnejšie,“ priznal.
Medzi najznámejších dopingových hriešnikov patria aj Alberto Contador či Floyd Landis. Slovenskí fanúšikovia si však zrejme spomínajú aj na meno Stefana Schumachera. Počas kráľovskej sedemnástej etapy v roku 2008 bol spoločne v úniku s Petrom Velitsom.
Slovák sa ho pri stúpaní na Col de la Croix de Fer dokázal zbaviť napriek tomu, že nemecký cyklista počas Tour dopoval.
Tour de France 2026
V roku 2026 sa chystá už 113. edícia najstaršieho etapového preteku v cyklistike. Organizátori Tour de France opäť pripravili zopár rýchlych rovinatých etáp, o celkovom víťazovi by sa však malo rozhodovať v horách.
Už 113. ročník cyklistickej Tour de France odštartuje 4. júla v španielskej Barcelone. Posledná etapa s tradičným finišom na Champs-Élysées v Paríži je v pláne 26. júla. Trasa pretekov vedie z juhozápadu na sever, prvé tri dni totiž štartujú na území Španielska. Novinkou je tiež znovuzaradenie tímovej časovky.
113. ročník Tour odštartuje v Barcelone tímovou časovkou, ktorá sa do itinerára pretekov dostala prvýkrát od sezóny 2019. Časovka však má trochu netradičný formát. Do celkového poradia sa totiž započíta čas každého pretekára zvlášť s tým, že najrýchlejšie pretekár získa etapové víťazstvo pre svoj tím.
Už na tretí deň sa pelotón dostane do Pyrenejí, prejde však aj cez Centrálny masív, pohorie Jura, Vogézy a samozrejme Alpy s dvoma výstupmi na ikonický Alpe d'Huez v 19. a 20. etape. Práve v týchto dňoch sa s veľkou pravdepodobnosťou definitívne rozhodne o celkovom poradí celej TdF 2026
Trasa TDF 2025 meria 3 333 kilometrov. Jazdcov čaká prevýšenie cez 40 000 metrov. Tour pozostáva zo 7 rovinatých, 4 kopcovitých a 8 horských etáp. V programe je časovka tímov aj individuálna časovka na začiatku tretieho súťažného týždňa. Prívlastok "kráľovská" ponesie etapa číslo 20 s výstupmi na Col de la Croix de Fer, Col du Télégraphe, Galibier, Col de Sarenne a finišom na Alpe d’Huez.
Tour de France 2026: Etapy
| Dátum | Trasa (kilometre) | Typ | Víťaz |
|---|---|---|---|
| 4. 7. | 1. Barcelona - Barcelona (19,7 km) | Tímová časovka | |
| 5. 7. | 2. Tarragona - Barcelona (178 km) | Kopcovitá | |
| 6. 7. | 3. Granollers - Les Angles (196 km) | Horská | |
| 7. 7. | 4. Carcassonne - Foix (182 km) | Kopcovitá | |
| 8. 7. | 5. Lannemezan - Pau (158 km) | Rovinatá | |
| 9. 7. | 6. Pau - Gavarnie-Cédre (186) | Horská | |
| 10. 7. | 7. Hagetmau - Bordeaux (175 km) | Rovinatá | |
| 11. 7. | 8. Périgueux - Bergerac (182 km) | Rovinatá | |
| 12. 7. | 9. Malemort - Ussel (185 km) | Kopcovitá | |
| 14. 7. | 10. Aurillac - Le Lioran (167 km) | Horská | |
| 15. 7. | 11. Vichy - Nevers (161 km) | Rovinatá | |
| 16. 7. | 12. Circuit de Nevers Magny-Cours - Chalon-sur-Saone (181 km) | Rovinatá | |
| 17. 7. | 13. Dole - Belfort (205 km) | Kopcovitá | |
| 18. 7. | 14. Mulhouse - Le Markstein Fellering (155 km) | Horská | |
| 19. 7. | 15. Champagnole - Plateau de Solaison (184 km) | Horská | |
| 21. 7. | 16. Évian-les-Bains - Thonon-les-Bains | Individ. časovka | |
| 22. 7. | 17. Chambéry - Voiron (175 km) | Rovinatá | |
| 23. 7. | 18. Voiron - Orciéres-Merlette (185 km) | Horská | |
| 24. 7. | 19. Gap - Alpe d'Huez (128 km) | Horská | |
| 25. 7. | 20. Le Bourg-d'Oisans - Alpe d'Huez (171 km) | Horská | |
| 26. 7. | 21. Thoiry - Paríž (130 km) | Rovinatá |