Moja láska k jazdeniu u našich severných susedov je už určite známa. Tak teda - nech sa páči, tu je pokračovanie z MTB putovania po Poľských Tatrách. Prvú časť si môžete pripomenúť na tomto odkaze.
Tri Schroniská na Jeden Záťah
Toto som plánoval už skôr, no akosi mi to nevychádzalo. Jeseň je v plnom prúde, veľa času stihnúť to už mať nebudem - a tak som si na pondelok vzal voľno a mohlo sa vyraziť. V sobotu cestný švih taktiež u susedov v Poľsku, v nedeľu nám pršalo a na bike sa nešlo, ale aspoň som zregeneroval pred pondelkovým výjazdom. Budíček si dávam len o niečo neskôr ako keď vstávam na rannú do práce. Ak to chcem stihnúť, musím vyraziť ešte za šera, no aj tak bude dojazd asi až za tmy.
Je tesne pred siedmou ráno a ja opúšťam Kežmarok. Teraz koncom jesene je dosť dilema, čo na seba obliecť. Ráno je len mierne nad nulou a cez obed, keď je slnko nízko, je potom až horúco v tom, v čom sa ráno vyrazí. Som pred Mlynčekmi a začína svitať, obloha hrá všetkými farbami, to chce fotku. Po prvom krátkom stúpaní nad obcou odbočujem smer Tatranská Kotlina, nech som čím skôr pri hranici. Teplota je len pár desatín nad nulou a ja som celkom rád za dlhé nohavice.
Po cyklotrase pokračujem do Ždiaru, no na Strednicu už nie cez Monkovu dolinu, ale po včerajšom upršanom dni radšej cestou. A tak pri opustenom hoteli Tatra aj ja opúšťam cyklotrasu a tie 3 kilometre na Strednicu idem po ceste. Spúšťam sa na hranicu, klasická kontrola občianskeho preukazu. Policajt ho akosi dlho obzerá a striedavo pozerá aj na mňa, neviem, či sa mu nepodobám, alebo mu nepasuje vek. Teraz ma čaká pomerne dosť asfaltu, prichádzam na Brzeziny, je zhruba pol desiatej.
Pôvodne som myslel, že Murowaniec vynechám, ale tak keď už som tu... Veď čas mám celkom dobrý. Pípnem mobilom 9 zlotých, pánovi nechám batoh ako vždy a rozhodnem sa dať si tretí pokus o KOM na tomto náročnom stúpaní. Z doterajších jázd mám hore asi najlepší pocit z tohto dnešného výšľapu a tuším, že sa to dnes už podarilo. Len si odpijem z čaju a idem hneď aj dole.
Po zjazde nasleduje krátky presun do Zakopaného. Na kruhovom odbočujem na Kuznice. Akosi je tu rušno a vidieť doslova zástupy turistov. Čo majú Poliaci nejaký sviatok? Ale smer Kasprow to asi vždy takto vyzerá. Kupujem bilet a čaká ma krátke, ale výživné stúpanie na schronisko Kalatowki. V zime to musí byť paráda, len škoda, že to má iba necelých 1,8 km. Ale keď si to človek ide v tempe, dá aj takýto krátky úsek pekne zabrať a nájdu sa miesta, kde to presahuje aj 15 %.
Chcelo by to nejakú fotku zo zjazdu na pamiatku, a tak zastavujem jednu turistku s prosbou, či by ma odfotila. „Cześć, mogę prosić o zdjęcie?“ pýtam sa samozrejme v poľštine. „Fotku?“ Hneď mi došlo, že to Poľka nebude . A tak zmením jazyk na slovenčinu, keďže išlo o českú turistku. Pripomenulo mi to, ako som sa raz v Zakopanom pýtal jedného pána, tiež v poľštine, a potom som zistil, že je to východniar ako repa.
Po úsmevnej príhode pokračujem na koniec zjazdu a späť na kruháč v Zakopanom, prechádzam okolo menšieho trhoviska, už mi je to známe z mojej zimnej jazdy, len tu nie je to obrovské snehové bludisko. Napájam sa na Drogu pod Reglami. Sem-tam nejaký turista, cyklista, len pri vstupoch do okolitých dolín je to rušnejšie. Jazdenie je také hore-dole a je to tu celkom výživné. Dostávam sa cez 2 000 výškových. Dnes to bude slušný náklad. Táto cyklotrasa má necelých 7,5 km s prevýšením okolo stovky.
Čaká ma krátky asfaltový presun na začiatok obce Witow, kde odbočujem smer Chocholowska dolina. Úvodná asfaltka, stánky s kožušinami, domácimi produktmi, suvenírmi. Prichádzam na začiatok cyklotrasy. Najdrahšia dolina . 9 zlotých za mňa a 9 zlotých za rower. Začiatok je asfaltový s miernym sklonom, pri ktorom ani poriadne necítiť, že stúpam. Dolina sa dá rozdeliť, čo sa týka povrchu, na tri časti. V tej druhej už pribudne aj nejaký ten terén. Štrkový podklad, sem-tam kamene, no a záverečná časť potrápi asi najviac, sklon smerom hore sa výrazne zmení a povrch tu je dlažobný, podobný stúpaniu na Kalatowki.
V stúpaní natrafím na väčšiu skupinu študentov a tak zvoním, sklon sa neskôr trochu zmierni, aj kamene ubudnú, no samotný záver je opäť tvorený žulovými kameňmi a navyše v stúpajúcej zákrute. Celkom to dalo zabrať. Mám najazdených zhruba 96 km a necelých 2 300 výškových, no čaká ma ešte cesta späť do Kežmarku. A tak si idem dať niečo fajn pod zub. Kurací rezeň so zemiakmi a šalát. Na pitie plechovkový radler a colu na cestu. 69 zlotých, čo je cca 17 eur, no najedol som sa kvalitne, jedlo stálo tuším 41.
Hneď za kruhovým natrafím na kolónu pri parkovisku, dnes bude na Morskiem oku asi riadna plnka. Výdatne najedený môžem ísť dole. Keďže som stúpal bez zastavenia, nejaké tie fotky si robím v následnom zjazde. Je zhruba pol 3 a mňa čaká pomerne dlhá cesta domov, no už pôjde skôr o asfaltové presuny. Jediný terén je Droga pod Reglami, takto opačne v smere od Kościeliska sa mi to zdá výživnejšie. Ale je to veľmi pekný úsek, tie listnaté stromy dodávajú takto na jeseň peknú atmosféru.
Prechádzam centrom Zakopaného, na hranicu 18 asfaltových kilometrov. Ten obed ma celkom dosť zasýtil, no na Lysej Poľane aj tak stojím a niečo prejem, dokúpim si ešte džús na cestu. V stúpaní z Podspádov už zapínam zadné svetlo, aj keď je ešte celkom vidno. Prichádzam na Strednicu, zhruba za 20 minút sa zotmie. Zjazd do Ždiaru, na novom asfaltovom koberci maľujú čiary, v dolnej časti obce po cyklotrase, svetlo už prepínam na najsilnejší, 1200-lúmenový mód.
Lesom kvôli zveri takto na jeseň radšej po tme nie, ráno je to iné, a tak idem po cyklochodníku do Spišskej Belej. Keď prechádzam okolo Šarpanca, tak ma prekvapí menšia skupinka samozrejme neosvetlených Rómov, no radšej sa zdržím nadávok a pokračujem ďalej. Do Kežmarku to už ide po ceste, v Strážkach by som musel ísť aj tak na cestu, cyklochodník tam prechádza kaštieľom a večer už je brána zavretá. Takto to mám aj rýchlejšie, premávka večer už je celkom v pohode. Domov prichádzam pár minút pred siedmou večer, čiže po 12 hodinách. Zarátané sú v tom samozrejme aj prestoje či pauzy. Výjazd to bol parádny, len škoda tých dlhých asfaltových presunov. Takto som si to už pekne skompletizoval, už mi chýba len pojazdiť okolie obce Male Ciche.
Nakoniec to vyšlo na 175 km a 3 234 nastúpaných metrov. Výjazd si môžete pozrieť na tomto odkaze.
Zgorzelisko, Tarasowka
Po poslednom výjazde na MTB za hranicami mi už veľa toho v Tatrzanskom Parku Narodowom na jazdenie neostalo. Napájam sa na cyklotrasu, konečne odo mňa nikto nechce 9 zlotých...November už taký stabilný na počasie nie je, a tak som využil prvú príležitosť začiatkom mesiaca, sadol ráno na bike a vyrazil. Síce ešte večer píšem Olge zo Zakopaného, že čo má v pláne, no Witowska Magura je pre mňa príliš od ruky. Cestu na hranicu už nebudem nejako opisovať, veľa na výber aj tak nemám. V piatok pršalo, hore snežilo a tak nám Tatry trochu „pocukrovalo“. Aj kvôli tomu namiesto Monkovej doliny idem na Strednicu po ceste.
Tu zaujme pomerne veľké stádo oviec. Kľudné ovečky, keď ani dve turistky prechádzajúce sa pomedzi ne ich nevyplašili. Na hranici vyťahujem občiansky, no vojak len mávne rukou. Už ich to asi veľmi nebaví každého kontrolovať, veď vidí, že migrant asi nebudem . Hneď za kruhovým natrafím na kolónu pri parkovisku, dnes bude na Morskiem oku asi riadna plnka. Za mnou len sem-tam nejaké auto, ale oproti kolóna v dĺžke zhruba 1,5 kilometra. Toľko áut som tu nevidel ani na začiatku letnej sezóny.
Na kruhovom na Zakopané a po necelých 2 km odbočujem na poľanu Zgorzelisko. Lyžiarske stredisko a horná stanica lanovky, je odtiaľ pekný výhľad. Napájam sa na cyklotrasu, konečne odo mňa nikto nechce 9 zlotých a môžem bez platenia pokračovať po lesnej ceste, povrch je celkom fajn štrkový. Treba sa držať žltej turistickej značky, prichádzam na lesnú križovatku, na ktorej odbočujem vľavo. Aj rovno by to bolo možno zaujímavé, taká MTB spojka smer Poronin. Prichádzam na poľanu Tarasowka, sú tu nejaké malé drevené chatky, pri jednej z nich na mňa vyštekne veľký biely ovčiarsky pes, našťastie uviazaný . Je tu odtiaľ ale pekný výhľad na okolie, čaká ma zjazd do obce Male Ciche, tu už je to viac kamenisté a v dolnej časti si „užijem“ aj blato. Ešteže som túto trasu nešiel opačne.
Cyklotrasa končí pri peknom drevenom kostole sw. Jozefa po približne 6 km, ak to rátam od miesta, kde som odbočil z hlavnej cesty. Čaká ma asfaltový presun na Lysú Poľanu, počasie sa akosi pokazilo a mierne mi aj mrholí. No neskôr sa opäť vyčasí, ešte niečo prejem, pozriem suveníry, kúpim krowky a môže sa ísť domov. Už len asfaltovo samozrejme, teda okrem štrkového cyklochodníka z Kotliny do Matliarov, čiže rovnako, ako som išiel ráno. Výjazd mal nakoniec necelých 110 km a 1 738 výškových metrov. Pozrieť si ho môžete na tomto odkaze.
Cyklotrasy v okolí Štrbského Plesa
Štrbské pleso, prechádzka okolo plesa, turistika na Rysy či Kôprovský štít sú vyhľadávané turistické miesta. V blízkom aj vzdialenejšom okolí Štrbského plesa nájdete pekné cyklotrasy, takže je čo objavovať aj na dvoch kolesách.
- Asi najznámejšia cyklotrasa zo Štrbského plesa je tá na neďaleké Popradské pleso. Zo Štrbského plesa po Ceste slobody, z ktorej odbočuje cesta na Popradské pleso alebo skratkou tzv. starou cestou, po ktorej sa na ňu napojíte. Stúpanie na Popradské pleso nie je dlhé a je pomerne mierne, no nájdu sa krátke miesta, kde je to trochu strmšie. Od rampy nad zastávkou TEŽ je to necelé 4 km s prevýšením 258 m. Povrch je po celú dobu asfaltový v celkom dobrej kvalite, je vhodný aj na cestný bicykel. Dĺžka trasy: 10 km.
- Pri Popradskom plese ešte ostaneme a spomeniem variant vhodný pre horské bicykle a ako si túto pomerne krátku trasu predĺžiť a spestriť. Východiskovým bodom teraz ale budú Vyšné Hágy. Zhruba pol km za koľajnicami odbočuje z Cesty slobody lesná cesta, obídete rampu a čaká na vás pekný úsek lesom s výhľadmi na okolité štíty. Ide o chodník Smrekovec, ktorý vedie na rázcestie Holá úboč, čiže sa pekne napojíte na asfaltku na Popradské. Táto trasa na Popradské pleso má necelých 8 km s prevýšením okolo 450 m. Dĺžka trasy 16 km.
Tieto doliny už sú od Štrbského plesa o niečo viac vzdialené. Najprv je potrebné sa cca 15 km spustiť do Podbanského. Je len na vás, či si tieto doliny rozdelíte na 2 výjazdy alebo absolvujete všetko na jeden záťah. Po rázcestie dolín je to ešte cca 1,5 km.
- Ak sa rozhodnete pre Tichú dolinu, je to ten dlhší variant. Čaká na vás necelých 10 km s prevýšením 300 m. Prvé 4 km je stúpanie mierne, taká „naklonená rovina“. No ani tá druhá časť nie je veľmi náročná a je vhodná aj pre rodiny s deťmi. Len v tom prípade by som asi zvolil presun na Podbanské autom, zjazd by sa im páčil, no naspäť na Štrbské zrejme nie. Povrch je asfaltový, ale na cesťák to veľmi nie je. Skôr na gravel, ide skôr o starý asfalt s výtlkmi, miestami viac štrku ako asfaltu a podobne. V doline sa ale nenachádza žiadna chata, aj preto si ju môžete zvoliť, ak chcete mať od rušných Tatier pokoj. Dĺžka trasy 54 km.
- Kratšia a aj atraktívnejšia Kôprová dolina má 6 km a necelých 200 m prevýšenia a v jej závere sa môžete pokochať pekným Kmeťovým vodopádom. Ide o najväčší vodopád na Slovensku a bola by škoda ho nepozrieť. Je to k nemu len 3 minúty pešo. Od 1. 6. 2024 vďaka novému návštevnému poriadku TANAP-u nemusíte končiť pri vodopáde, ale môžete pokračovať ďalej po štrkovej ceste ďalších vyše 1,5 km so 100 m prevýšením. Nie je to veľa, ale aj to poteší. Dĺžka trasy 49 km.
Odporúčané vybavenie
Pri výbere bicykla pre deti je dôležité dbať na správnu výšku. Deti sa na príliš malom alebo príliš veľkom bicykli necítia pohodlne a môže to ovplyvniť ich vzťah k bicyklovaniu. Deti rýchlo rastú, preto vyberte o niečo väčší bicykel, ale držte sa odporúčaných výšok pre jednotlivé bicykle. Jednoducho nastavte výšku sedadla do ideálnej polohy pre výšku vášho dieťaťa a každý rok, ako rastie, sedadlo zväčšujte.
Detský bicykel je vybavený vysokokvalitným valcom, zariadením, ktoré prenáša krútiaci moment len v jednom smere. Detské bicykle Dino Bikes sa dodávajú s kvalitnými brzdami/brzdami, ktoré sú už nastavené. Vysokoodrazové odrazky zaisťujú maximálnu viditeľnosť za šera a v noci. Pri drôtenom výplete sú špice namáhané len ťahom, čo zabezpečuje pevnosť a odolnosť. Drôty sú navlečené, čo umožňuje presné vycentrovanie ráfika. Rám detského bicykla je vyrobený z veľmi pevnej a ľahkej ocele Hi-ten.
Pre náročnejších jazdcov sa odporúča ľahký a výkonný detský bicykel Woom Off 6, zložený z kvalitných komponentov navrhnutých špeciálne pre špecifické potreby detí. Hydraulické kotúčové brzdy zabezpečujú spoľahlivú a bezpečnú kontrolu rýchlosti za všetkých poveternostných podmienok, karbónová vidlica a široké plášte Schwalbe Rocket Ron ponúkajú pohodlnú jazdu a 9-rýchlostná prehadzovačka Sram X5 zaručuje dostatočný rozsah rýchlosti na rýchlu jazdu a stúpanie do kopca. Bicykle Woom sú dokonale zladené s príslušenstvom od rovnakej značky.
Pre turistiku v Tatrách sa odporúčajú turistické topánky Hanwag Tatra Light GTX, ktoré sa vyznačujú nižšou hmotnosťou ako klasický celokožený model Tatra od Hanwag. Topánky sú pohodlné, dobre odpružené s pohodlným zvrškom z kombinácie kvalitnej kože a syntetických vlákien.
tags: #mtb #tatra #odporucanie