Prázdne ulice na prvých obrázkoch, ktorými sa prvýkrát prezentovala akcia Mutant, zapĺňa nepriateľmi druhá sada záberov, približujúca tento titul od českého tímu Napoleon Games. Oficiálna stránka Mutanta vrhla svetlo aj na príbeh, ktorý hovorí o sirote vychovávanej svojou babičkou, holdujúcou pofajčievaním vlastne dopestovaných byliniek. Pre sirotu si prídu páni v tmavých oblekoch a odvlečú ho do ústavu s bielymi stenami. Po sérii tvrdých tréningov a testov sa jedného dňa zobudí a v komplexe nikoho nenájde. Roky nevidel slnečné lúče, rovnako ako svet tam hore. Niečo sa zmenilo a Praha už nie je taká, na akú si pamätá. Po uliciach chodia divné stvorenia s chuťou zabíjať.
Prvé dojmy a hrateľnosť
Hlavná postava je vybavená špeciálnymi schopnosťami, ktoré bude využívať v boji s neznámym nepriateľom. Tou najvýraznejšou je druhý pár rúk. V každej zo štyroch rúk môže držať inú zbraň a nezávisle páliť po viacerých nepriateľoch naraz. Hráč bude mať pod kontrolou však iba jednu ruku, prípadne môže koncentrovať palebnú silu všetkých na jeden cieľ. Ostatné paže automaticky hľadajú vhodný objekt na zničenie.
Mutant Mudds Collection: Retro návrat
Prvý raz som hral Mutant Mudds ešte v roku 2012, keď prvá hra zo série vyšla na vtedy ešte pomerne čerstvom handhelde Nintendo 3DS. Odvtedy si hra preskákala (aj doslova) prakticky takmer všetkými platformami na trhu a minulý rok sa dočkala vydania na naozaj úspešnom hybride Nintendo Switch. Je však pozoruhodné, že aj keď má hra už 6 rokov a dostala sa na 8 platforiem, doteraz na Sectore nemá svoju recenziu. Keď teda prišla možnosť zrecenzovať ju v rámci limitovanej retail kolekcie Mutant Mudds Collection od Super Rare Games (ktorí podobné hry vydávajú v takýchto edíciách), hneď som po nej skočil. Aby som bol ale konkrétnejší, kolekcia ponúka trojicu hier od Renegade Kid - Mutant Mudds Deluxe, Mutant Mudds: Super Challenge a Mudd Blocks. A ono to vlastne nie je nejaká jednotliata trilógia, ale postupná expanzia úspešného konceptu, ktorý nám priniesla už prvá hra. Všetky tri hry majú spoločné menu, z ktorého si zvolíte, do ktorej sa chcete pustiť. Ku každej z tejto trojice navyše nechýbajú ani online tabuľky. Ak vás niektorá počas hrania omrzí, jednoducho sa v menu preklikáte na začiatok a pustíte si inú.
Mutant Mudds Deluxe: Začiatok dobrodružstva
Začnem ale hrou, ktorá to všetko odštartovala. Mutant Mudds vám predstavuje malého chlapca menom Max, ktorý si pokojne doma sleduje TV, keď tu zrazu na Zem mieri asteroid, ktorý so sebou prináša mimozemskú hrozbu. Niekto sa jej musí postaviť a ako ste si pravdepodobne tipli, je to max, ktorý do rúk berie svoju vodnú pištoľ, na chrbát si nasadil jetpack a vydáva sa do boja proti blatovým mutantom. Nie je to len príbeh, ktorý vyzerá ako z dávnych dôb 8-bitov. Rovnaká je totiž aj grafika a hrateľnosť. Mutant Mudds je 2D akčnou plošinovkou v retro štýle, kde ovládate postavičku, ktorá sa musí prestrieľať a preskákať prostredím plným nepriateľov až na koniec, kde čaká vytúžená odmena v podobe postupu ďalej.
Hra však do toho pridáva zaujímavý twist. Okrem strieľania a skákania tu tiež zbierate tiež kryštály, ktorých je v každej úrovni 100. Ak teda chcete mať poctivo vyzbierané všetko, musíte vedieť správne prechádzať medzi jednotlivými vrstvami herných svetov. Zaujímavo sú pritom spracované aj samotné vrstvy, ktorú sú vždy 3 a veľmi pekne určujú hĺbku sveta, pričom na všetky tri občas narazíte aj súčasne. Stredná vrstva je štandardom zobrazenia, v ktorom hra začína a ktorý poznáte aj z iných obdobných hier. Najbližšia vrstva má veľké postavy a aj objekty. Najvzdialenejšia zas všetko drobné.
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
Jetpack a vylepšenia
Čo sa týka hrateľnosti, tá ku klasickému skákaniu a strieľaniu pridáva už len spomínaný jetpack. Jedno tlačenie skoku slúži na vyskočenie. Druhé (a podržanie) vám umožní krátku chvíľku v dosiahnutej výške letieť. To je vec, ktorá sa spočiatku môže javiť len ako niečo nadbytočné, no ako postupne rastie náročnosť hry, budete musieť čoraz viac využívať jetpack a tiež sa naučiť ho čo najlepšie zvládať, aby ste boli vo vzduchu presne tak dlho, ako potrebujete. A presne tam, kde potrebujete. Problémom je, že dokážete mať súčasne aktívny len jeden upgrade, takže musíte správne voliť, ktorý sa najlepšie hodí na aktuálny level. Najskôr si ich ale musíte postupne odomknúť/zakúpiť za nazbierané kryštály.
Je tu mnoho momentov, kedy dokážete oceniť silnejšiu zbraň. Jednak jej projektily doletia ďalej, no taktiež aj na silnejších nepriateľov stačí menej striel. Takže upgrade zbrane využijete najmä vtedy, keď vám problém robia nepriatelia. Ak máte problém so skokmi a prekonávaním prekážok, dlhšia výdrž jetpacku padne tiež vhod. Silnou stránkou Mutant Mudds Deluxe je tiež ponuka obsahu, ktorá je naozaj slušná. Čakajú na vás desiatky štandardných levelov, bonusových úrovní, špeciálnych levelov a nájdete tu aj odomykateľné postavy, či možnosť sprístupniť si všetky 3 upgrady súčasne, čo využijete naozaj najmä v momentoch, kedy už špeciálne levely jednoducho nedávate.
Mutant Mudds: Super Challenge - Pre náročných hráčov
Ak vás Mutant Mudds chytil práve na konci, keď už ste sa trápili s bonusovým obsahom, Mutant Mudds: Super Challenge vám ponúkne už od začiatku ten zážitok, ktorý chcete. Koncept hry je totiž v zásade úplne rovnaký, akurát je poriadne zvýšená obťažnosť. A to až tak, že pri niektorých leveloch sa zapotia aj hráči, ktorí si v minulosti prešli masochistickými pasážami v Super Meat Boyovi. Nepriateľov je tu viac, úrovne sú oveľa zložitejšie, načasovanie musíte mať perfektné a aj skoky si budete počítať s presnosťou na pixel. Akurát z hľadiska základného obsahu je tu toho menej. Bežných úrovní tu nájdete 40 a tie sú doplnené piatimi súbojmi s bossmi.
Aj tu ale veľmi dobre funguje pridaná hodnota, keďže opäť nechýba množstvo vecí, ktoré môžete objaviť, či si odomknúť, či sú to ďalšie postavy, skladby zo soundtracku, alebo čokoľvek iné. Upgrady sú tu dostupné už od úvodu, no musíte si ich nájsť. A kým pre mnohých je práve vysoká náročnosť hry plusom, pre ostatných to bude naozaj obrovská prekážka a niečo, čo skôr od hrania odradí. Záleží teda len na vašom postojí k super náročnej výzve, či budete z kolekcie hrať všetky tri tituly, alebo tento budete obchádzať.
Mudds Blocks: Puzzle prekvapenie
Posledná hra v kolekcii úplne mení koncept. Mudds Blocks totiž puzzle hrou a zároveň drobným príjemným prekvapením. Nie je to bežný match-3 koncept, ale, ale vychádza z neho. Musíte tu spájať bloky rovnakej farby, ktoré postupne do herného poľa padajú. Samotným spájaním sa ich nezbavíte a ani nezískate body, musíte si počkať na bombu a správne ju umiestniť. Ak totiž herné bloky dosiahnu až vrch poľa, je pre vás koniec. Hra navyše ponúka hneď šesticu režimov, kde je klasický Endless doplnený aj lokálnym multiplayerom v kooperatívnom a aj Verzus režime. Rescue režim do mixu pridáva postavičku umiestnenú v klietke, ktorú musíte vyslobodiť a hra je vďaka tomu náročnejšia. Numbers režim je tiež náročnejší a bloky musíte odpaľovať v konkrétnom poradí.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať zbraň
Mutant Mudds Collection navyše pekne ťaží z retro vizuálu a tiež hudby, takže ak ste vyrastali v tejto ére, vráti vás späť v čase, pričom znie a aj vyzerá veľmi dobre. Páči sa mi!
Mutant Year Zero: Road to Eden - Taktická výzva
Fanúšikovia hier s ťahovými bojmi v štýle X-COM majú tento rok poriadne žne. Dočkali sa už niekoľkých titulov, ktoré potrápili ich mozgové bunky, ako boli napríklad Phantom Doctrine či Warhammer 40 000: Mechanicus. Nový počin štúdia The Bearded Ladies je založený na severskom stolnom RPG. To vykresľuje svet ako nehostinné miesto, kde sa ľudstvo už dávno nachádza na druhej koľaji. Nejde síce o ktovieako originálny nápad, atmosféra je však poriadne hutná a správne tiesnivá. Pod kontrolu dostanete tím zvieracích mutantov, tzv.
Po jednej z rutinných úloh, ktorá pôsobí ako tutoriál, sa do sveta plného ghoulov, sektárov a vražedných robotov vydajú hľadať miestneho machra na techniku Hammona. Pôvodne obyčajná záchranná misia sa neskôr zmení na pátranie po vlastnom pôvode, no viac prezrádzať nebudem. Opäť - nič prevratné, skôr klasická zápletka. Jedným dychom musím dodať, že hoci príbeh nie je zlý, hru neťahá tak, ako by mohol. Jednotlivé čriepky o tom, čo spôsobilo obrovskú katastrofu, si skladáte z poznámok ponachádzaných po svete, no na čosi viac môžete zabudnúť.
Hrateľnosť a taktika
Základom hry je real-time pohyb, ktorý sa pri strete s nepriateľmi prepne do ťahového boja v štýle série XCOM. Najprv ste na ťahu vy, potom súper. Mutant Year Zero od začiatku prízvukuje, aby ste sa priamym stretom vyhýbali, pokiaľ sa dá, a skupiny súperov sa skôr usilovali čistiť stealth štýlom, resp. po jednom nepriateľovi. Na to slúžia tiché zbrane a niektoré schopnosti vašich mutantov. Rady hry neberte nadarmo, je totiž dosť ťažká aj na strednej obťažnosti. Priama konfrontácia s nepriateľom znamená často veľké straty a keďže lekárničiek je poskromne, oplatí sa byť opatrný.
Zatiaľ čo na začiatku máte dvoch mutantov, neskôr sa váš výber rozšíri na päť postáv, hoci do boja si ich môžete zobrať iba troch. Či už je to ukecaný chytrák Dux, vážny pragmatik Bormin alebo napol líška, napol žena Farrow s riadnym britským prízvukom, obľúbite si ich. Hra disponuje aj akýmsi zjednodušeným RPG systémom. Za každý boj získavate skúsenosti, pričom po získaní ich dostatočného počtu zvýšite svoj level a dostanete aj jeden bod schopnosti. Ten môžete rozdeliť medzi mutácie, čiže vlastne skilly. Problémom je, že ich je málo a niektoré postavy navyše zdieľajú rovnaké mutácie. Aj z týchto piatich postáv, ktoré máte k dispozícii, si síce viete vyskladať skupinku, ktorá sa navzájom dopĺňa, pri takomto nízkom počte charakterov by však človek čakal väčšiu rôznorodosť.
Prečítajte si tiež: Využitie držiakov na zbrane
Mutácie sú rozdelené do troch kategórií, pričom naraz môžete mať aktivovanú z každej iba jednu. Pred každým bojom sa oplatí dôkladne si pozrieť prostredie, kde sa bude odohrávať, a nepriateľov, ktorí na vás čakajú, prípadne si odskočiť do archy a zmeniť modifikácie jednotlivých zbraní. Tie totiž poskytujú pasívne bonusy voči rôznym nepriateľom. Problémom je, že takto sa vlastne odohráva takmer celá hra. Na jednej strane vám ponúka akúsi voľnosť - v podstate môžete skúmať celú lokáciu bez toho, aby ste bojovali, alebo si odskočiť do nejakej tej vedľajšej. Na strane druhej sa občas stane, že keď dôjde k boju, zistíte, že toto asi nedáte. Uvedomíte si, že musíte zlikvidovať všetkých nepriateľov hliadkujúcich pri vraku lietadla vo vedľajšej lokácii, aby ste získali vyšší level alebo zbraň, ktorá sa tam nachádza, inak sa cez tú nabúchanú skupinku pri vchode do tunela jednoducho nedostanete, pretože zatiaľ sú nad vaše sily.
Prostredie a vývoj postavy
Po polovici hry, keď si už zvyknete na mechanizmy hry a dostanete sa aj k silnejšej výbave, sa aj vďaka tomu Mutant môže zmeniť na akúsi rutinu. Apropo, svet je rozdelený na niekoľko lokácií, ktoré si odomykáte postupom hrou. Ako som spomenul v minulom odseku, viete ich celé obehať bez toho, aby ste zasiahli do boja, pričom odporúčam, aby ste tak robili. Lokácie sú totiž plné ruín, nepriateľov, skrytých pokladov a malých príbehov, ktoré vo vás vyvolajú zimomriavky. To je dané aj hernou dobou, ktorá prekračuje dvadsať hodín plus mínus pár ďalších podľa štýlu vášho hrania a zvolenej obťažnosti. Veľkú znovuhrateľnosť nečakajte, iba ak by ste si chceli vyskúšať inú taktiku. Všetky veci, ktoré v hre nájdete, totiž majú pevné miesto. Hrateľné postavy budú stále rovnaké a žiadneho náhodne vygenerovaného bossa či náhodný loot nečakajte.
Počas celého hrania zbierate šrot, časti a „artefakty“ z minulosti, ktoré sú pravdepodobne najvtipnejšou časťou. Mutanti totiž vedia o svete minulosti iba popletené čriepky a počúvať ich opis iPodu ako hipsterského testeru ovocia so sekundárnou funkciou prehrávania hudby je úsmevné. Nazbierané zásoby môžete medzi jednotlivými bojmi využiť v arche, kde sa za ne dajú vylepšiť zbrane či dokúpiť zásoby. Potenciál samotnej archy je však značne nevyužitý. Zdržíte sa tam vždy iba krátko a aj bočné postavy ako tajomný Elder, ktorý vám zadáva úlohy, majiteľ baru, obchodu či dielne so zbraňami prinesú obvykle iba pár viet.
Technické aspekty a problémy
Z technickej stránky nemožno Mutantovi vytknúť takmer nič, grafika je veľmi príjemná, jemne komiksová štylizácia poteší a hudobná stránka temne podkresľuje nevábnu atmosféru sveta bez budúcnosti. Posťažovať sa môžeme iba na bugy, ktorých sa vyskytlo niekoľko a hádam trikrát spôsobili, že sme museli načítať staršiu pozíciu. Niektorí hráči, ktorí si titul predobjednali a mali do neho prístup o pár dní skôr, ako sa oficiálne začal predávať, mali problém s nefungujúcimi titulkami, padaním hry či tým, že sa do nej po výbere obťažnosti jednoducho nevedeli dostať.
Čo sa týka ovládania, malé upozornenie. Ak hráte na PC a máte gamepad, rozhodne ho využite. Mutant Year Zero: Road to Eden je výborná hra, ktorá potrápi vaše taktické schopnosti a trpezlivosť. Mrzí jedine úplné nevyužitie potenciálu hrateľnosti a sveta, v ktorom sa odohráva, to však nezabráni tomu, aby ste sa pri titule bavili.
Hodnotenie a záver
Aj vy ste boli zvedaví na Mutanta? Už na prvý pohľad vizuálne príťažlivý titul, ktorý vychádza z u nás menej známej stolovej hry, chcel na konci roka priniesť to najlepšie na poli taktických hier. Ale ani náhodou to nevyšlo, hoci hra mala všetky predpoklady na to, aby uspela. Ibaže nestačí ponúknuť len pekný vzhľad, treba aj poskytnúť chytľavú hrateľnosť, dostatočne bohatý a hlavne vybalansovaný obsah. A práve v tomto smere vývojári zlyhali.
Post-apokalyptické prostredie
Umiestnenie do post-apokalyptického prostredia, v ktorom dostali hlavný priestor mutanti, čo majú väčšinou ľudské telo, ale zvieracie hlavy, je fajn. Jednotlivé lokality ukazujú ruiny „starobylej" vyspelej civilizácie - rozumej našej civilizácie po nedávnom kolapse. V praxi to znamená, že prechádzate pomedzi vraky áut a spustnuté príbytky sčasti pokryté bujnejúcou vegetáciou, ktoré sa zachovali z čias, keď tu vládol človek. A vyzerá to zaujímavo. Poklady minulosti a kreatúry, nájazdníkov a fanatický kult z aktuálneho sveta spoznávate prostredníctvom skupinky svojských hrdinov. Na začiatku sú dvaja a jeden z nich je sviňa. Nie, nechceme ho urážať a nemáme nič proti nemu, len tým chceme povedať, že namiesto ľudskej má na krku bravčovú hlavu. Ale napriek tomu je to chlapík, ktorý sa hlavne neskôr vie obracať v boji. A sprevádza ho ďalší mutant, ktorý má pre zmenu hlavu kačice. Neskôr sa k nim pridá ešte hŕstka ďalších bastardíkov - niekto má viac ľudské črty, iný zvieracie, ale každý má nejaké mutácie. A práve tie prinášajú jednotlivým postavám rôzne bonusy.
Každý člen vášho tímu má set mutácií, ktoré si odomykáte bodmi získanými pri každej novej úrovni postavy. Mutácií však nie je veľa, sotva desiatka a navyše mnohé z nich nie sú veľmi zaujímavé. Niektoré sú pasívne, iné aktivujete v boji podľa potreby. Takýmto spôsobom si zlepšujete šancu na kritický zásah, umožníte krátky let na krídlach, získate schopnosť doliečovať sa jedením pozostatkov nepriateľov alebo možnosť ich ovládnutia.
Tie isté body však môžete investovať aj do atribútov, čo je vlastne len línia piatich podporných bonusov, ktoré vám pridajú cenné dieliky zdravia alebo zvýšia rýchlosť. Nič komplexnejšie nečakajte. Aby ste to všetko nezískali priskoro, každá lepšia schopnosť a vyšší atribút stojí viac bodov. Levely však pribúdajú rýchlo, neskôr až priveľmi rýchlo - bežne pribudne po jedinom súboji jedna a neskôr pokojne aj tri úrovne naraz všetkým členom družiny. Čudné? Veru áno, ale to je len jedna z mnohých podivností hry.
Bojový systém a taktika
Pri bežnom prechádzaní malými sektormi, na ktoré je delená celá hra, sa pohybujete v reálnom čase a buď celá vaša skupinka, alebo po jednom. Boj nastáva vo chvíli, keď sa dostanete do zorného poľa nepriateľa. Je to okruh, ktorý sa zmenší, keď sa zakrádate. Vtedy vypnete baterky a je šanca, že nenápadne prekĺznete okolo. Ale boj môžete iniciovať aj sami, čo nie je na škodu, pretože potom začínate a máte taktickú výhodu. Lenže aj tak vám to niekedy nepomôže.
Hoci máte všetky zozbierané postavy pri sebe, aktívne môžu byť maximálne tri, čo znamená, že do boja nastupujete s trojčlenným tímom. A proti vám je bežne niekoľkočlenná presila. Prečo? Lebo je hra zle vybalansovaná a hlavne len ojedinele funguje možnosť separovať nepriateľov, hoci to má byť kľúčový faktor pri dobýjaní oblastí. Celá hra je totiž rozdelená na pomerne malé sektory, v ktorých je rozložený určitý počet nepriateľov. V ideálnom prípade priebežne oddeľujete jednotlivé kusy alebo pár protivníkov od ostatných a takto postupne vyčistíte okolie. Ale ako sme už uviedli, v praxi sa to nedá uskutočniť skoro nikdy. Je síce pekné, že ak v jednom kole zlikvidujete cieľ tichými zbraňami (kuša, pištoľ s tlmičom), nevzbudíte rozruch. Ale jednak je takýchto zbraní veľmi málo a navyše často nedorazíte cieľ v tom jedinom kole. A bude rozruch.
Zvyčajne to dopadne tak, že jediný zalarmovaný nepriateľ privolá úplne všetkých darebákov v oblasti, a to sa ich potom na vás valí aj viac ako tucet. Mnohí z nich sú pre vás ľahké sústo a zložíte ich rýchlo - stačia dve alebo tri rany. Iní sú poriadne húževnatí a najhoršie je, keď ich sprevádza med-bot. To je robot, ktorý oživuje mŕtvych organických nepriateľov. Preto by ste ho mali zničiť čo najskôr, čo však nie je vždy možné. Plechový liečiteľ sa spravidla stiahne do úzadia a zatiaľ čo vy zraňujete protivníkov, čo sa k vám približujú, tam vzadu znovu povstávajú nebožtíci, ktorých ste odstránili v minulom kole. Najviac nás šokovalo, keď med-bot behom chvíle vzkriesil mŕtveho bossa s polovicou života, zatiaľ čo sme sa pokúšali doraziť jeho zvyšných poskokov. Samotný robot-liečiteľ je pritom zaujímavý protivník, lenže keď behom krátkej doby oživí viac nepriateľov, ako ich vy stihnete pozabíjať v niekoľkých kolách, je to naozaj pekné svinstvo. Aj iné druhy nepriateľov sú pritom zaujímavé, hoci mnohých budete neznášať. Majú svoje špecifické štýly aj spôsoby útoku a mali by ste to zohľadniť pri taktike.
Boj ako taký vychádza z XCOMU, a tak spočiatku môžete mať dojem, že na ňom nie je čo pokaziť a bude prebiehať bez problémov. Opak je pravdou. Bitky prebiehajú v ťahovom režime a každá postava má v kole dva akčné body. Môže ich využiť na pohyb alebo nejakú aktivitu - streľbu, liečenie, hádzanie granátov. Pri pohybe v teréne využijete objekty na krytie. Pri streľbe sa zobrazí detailný pohľad na cieľ s percentuálne vyjadrenou šancou na úspešný zásah. To by bolo ok, keby to spoľahlivo fungovalo. Lenže v boji veľmi často dochádza k absurdným momentom, keď hra nelogicky vyhodnotí situáciu. Na jednej strane trafíte lovca, ktorý je za prekážkou ďaleko od vás, ale súčasne nedokážete zamerať protivníka, ktorý úplne neodkrytý stojí päť metrov od hlavne vašej pušky. Hra vám vypíše, že nemáte šancu zasiahnuť ho. Alebo dokonca to, že cieľ vlastne nevidíte, aj keď ho máte ako na dlani.
Problémy s vyváženosťou a postupom
Vedeli by ste sa však prispôsobiť aj takémuto nerovnému boju a v druhej polovici hry sa vám to skutočne aj podarí - ak dovtedy vydržíte. No v prvých hodinách vás bude neskutočne iritovať nevyváženosť bojov a hlavne nedostatok možností ako sa vytrénovať a dostatočne pripraviť. V prvom rade prichádzate do lokalít, kde majú nepriatelia vyššie levely ako vy. Logika hovorí, že by ste mali ísť inam, pozabíjať nejakých šupákov, aby ste to dorovnali a získali extra skúsenosti a mutácie. Problém je v tom, že je všetko rozdelené na sektory, ktoré sa síce niekedy vetvia, ale hra vás pustí len do pár z nich. Až v oveľa neskoršej fáze hry máte väčšiu možnosť výberu. Takže spočiatku dlho nemáte veľmi kam ísť. Teoreticky sa dá nenápadne obísť prisilných nepriateľov a prešmyknúť do ďalšej zóny. Ale tam vás čakajú ešte silnejší protivníci a nič tým nevyriešite. A ak sa chcete vrátiť do predošlých oblastí a pomôcť si grindovaním, máte smolu. Tie miesta ste už vyčistili a nemáte tam koho zabíjať, populácia sa neobnovuje (čo by v tomto prípade pomohlo), nie sú tam ani nejaké vstupy do bludísk, jedine zabudnuté predmety na zemi.
Výbava a obchodovanie
Takže si poviete, že vám pomôže lepšia výbava. Tu však nastáva ďalší problém - odkiaľ ju vziať? Korisť, ktorú vám zanechajú nepriatelia alebo nájdete v okolí, je veľmi skromná. Truhlice, v ktorých sa skrýva brnenie alebo zbraň, sú raritou a budete vďační za každú jednu z nich. Okrem toho pri telách občas zostane granát a väčšinu nálezov tvorí šrot a súčiastky do zbraní. Nakupovať môžete na jedinom mieste - v takzvanej arche, kam sa vraciate z výprav a je to vlastne posledné útočisko a vás provizórny domov. Archa je skromné sídlo, kde môžete navštíviť jej vodcu, ale ten vám nijako nepomôže a nič nedá ani vtedy, keď asistujete komunite na jeho príkaz. A potom sú tu tri stánky. V jednom za šrot nakúpite výbavu. Teda spočiatku vlastne ani veľmi nenakúpite, lebo ani toho šrotu nie je veľa a jednoducho nie sú miesta, kde by ste ho získali dostatok. Neskôr už by aj bolo za čo, ale sortiment obchodu sa len ojedinele dopĺňa a to už máte oveľa lepšie kúsky, ktoré ste si pracne našli. Takže v podstate sa tam vraciate len kvôli lekárničkám.
Druhý stánok je provizórna dielňa, kde si môžete nechať upraviť vašu výzbroj, ak máte dostatok súčiastok do zbraní a potrebné doplnky. Každá zbraň môže mať maximálne dva - spravidla nejaký zameriavač či ďalekohľad a čosi k tomu. A tú svoju pušku či pištoľ môžete dať vylepšiť až na tretiu úroveň. Takýmito úpravami zlepšíte jej účinok, šancu na kritický zásah a zvýšite dostrel. V treťom stánku je obchodník s artefaktmi - to sú vlastne technologické hračky, ktoré nájdete v teréne. Za prinesené artefakty si môžete odomknúť desať globálnych bonusov. Veľmi rýchlo zistíte, že sú tieto možnosti a spôsoby vybavenia priveľmi skromné a nedostačujúce.
Záverčné dojmy
Čo si teda o tom všetkom môžete myslieť? Hra je spočiatku veľmi nevybalansovaná, boje sú plné hlúpych chýb, kvôli ktorým prestávajú byť zábavné. Vývoj postáv je veľmi obmedzený, aj keď tie zvieratká s čiapočkami a klobúčikmi vyzerajú milo a vtipne. Nemáte kde a ani veľmi čo nakupovať ani zbierať. Nedostatočná výbava, takmer žiadna interakcia s okolím a prakticky nijaké dialógy ani voľby. Obmedzené možnosti postupu a vlažný príbeh, hra občas spadne alebo narazíte na nejaké chyby a kolísanie fps. Grafika je veľmi pekná, hlavne na pomery taktickej hry, ale iba tá to nezachráni.
Treba dúfať, že oficiálne vydaná hra je aspoň sčasti lepšie vybalansovaná ako novinárska verzia, ktorú sme dostali niekoľko dní pred vydaním. Ale aj tak je jasné, že potrebuje záplaty, ktoré by po istej dobre mohli hru spraviť prívetivejšou. Ale s tým nedostatkom obsahu a chudobnými, oklieštenými možnosťami už tvorcovia veľa nenarobia.
Takže čo? No je to sklamanie na plnej čiare a ani druhá, výrazne zábavnejšia polovica hry veľmi nevylepší celkový zlý dojem a negatívne pocity, ktoré nás sprevádzali prakticky neustále. Aj v tých skromnejšie zastúpených momentoch, keď sme sa viac bavili ako trpeli. Ak sa napriek všetkému chcete do toho pustiť, počkajte na poriadnu rekonštrukciu hry a zľavu.