Hoci o pravidlách bezpečnej manipulácie s poľovníckymi zbraňami sa napísalo už veľa, nie je na škodu si ich opakovať. A hlavne ich treba dodržiavať. Ide o život. Zbraň je verným spoločníkom poľovníka. Bez vhodnej zbrane so správne fungujúcim mechanizmom si úspešný lov nemožno predstaviť. Treba jej preto venovať osobitnú pozornosť. Musí byť vždy v perfektnom technickom stave, riadne vyčistená, správne konzervovaná a v neposlednom rade sa s ňou musí bezpečne manipulovať.
Neopatrné a nedbalé zaobchádzanie s loveckými zbraňami má každoročne obete, či už priamo pri výkone práva poľovníctva, alebo pri ich nosení a prechovávaní. Neberme to na ľahkú váhu, pravidlá bezpečnej manipulácie s poľovníckymi zbraňami sa oplatí opakovať. Pokúsil som sa ich sformulovať do niekoľkých základných bodov. Jednoduché pravidlá manipulácie s poľovníckymi zbraňami pre súdnych ľudí.
- Nikdy nemierte zbraňou na človeka, aj keď ste si istý, že nie je nabitá. Pamätajte na porekadlo: „V tisíc prípadoch prázdna, v ďalšom vystrelí.“
- Zbraň prepravujte vždy v puzdre. Vyložiť ju a nabiť treba až po príjazde (príchode) do terénu, najmenej 200 metrov od najbližšieho obývaného miesta (platí hlavne pre guľovnice).
- Pri prechode obývanými oblasťami je najlepšie uložiť ju do puzdra, hoci túto požiadavku nie je možné vždy splniť (pohyb cez obývanú oblasť počas spoločnej poľovačky, vtedy musia mať všetci strelci zbrane vybité a zavesené na pleci v polohe na nosenie zbrane v pokoji). Pri preprave na vozoch alebo saniach, keď zbraň nie je v puzdre, sa musí vždy držať nenabitá, s hlavňami smerujúcimi nahor a dozadu. V osobnom aute sa vždy nosí v puzdre. Zbraň sa počas cesty nesmie ukladať ani nabíjať.
- Pri nabíjaní držte zbraň tak, aby hlavne smerovali nadol do zeme a pri vybíjaní nahor - nikdy však nie vodorovne. Ak sa náboj ťažko vkladá do nábojovej komory, okamžite ho vymeňte. Zbraň vždy nabíjajte vhodným strelivom. Nikdy nie násilím, to platí aj pre uzatváranie zbrane. Nepokúšajte sa zbraň uzavrieť napríklad prudkým pohybom cez koleno, pretože problémom môže byť zlá poloha zápalky v náboji. Prudkým úderom môže prísť k neúmyselnému výstrelu.
- Ak namiesto výstrelu počujete hluk v hlavniach, neponáhľajte sa s ich otvorením. Môže ísť o spomalený výstrel, keď v dôsledku nejakej poruchy nedochádza k normálnemu spaľovaniu prachu. Predčasné otvorenie hlavne môže mať za následok nešťastnú udalosť.
- V ťažkom teréne postupujte mimoriadne opatrne, aj keď je zbraň zaistená (alebo so spustenými kohútikmi - Lancaster). Platí to zvlášť v zasneženom, zľadovatenom a blatistom teréne, v horských oblastiach pri prekonávaní roklín, priekop, strží či preliezaní prekážok z ostnatého drôtu a podobne.
Poľovné strelné zbrane sú smrtiace nástroje, preto ich musí každý poľovník dokonale poznať, dobre ich ovládať a zodpovedne a bezpečne ich pri streľbe používať. Tieto základné pravidlá bezpečnosti pri zaobchádzaní so zbraňou by ste mali mať na vždy na pamäti.
Nosenie zbrane
Poľovná zbraň s remeňom sa nosí na ľavom pleci hlavňou dopredu a otočenou nahor. Keď prší alebo sneží, hlaveň je potrebné otočiť smerom dolu. Tento spôsob nosenia si vyžaduje zvýšenú pozornosť pri chôdzi v teréne s prekážkami, vo vysokom snehu a pod. Nosiť zbraň s hlavňou vo vodorovnej polohe je nebezpečné, pretože ohrozuje okolie. Pri nosení sa zbraň drží nad pútkom za hlaveň, pričom sa ústie hlavne nesmie zakrývať dlaňou.
Odloženie zbrane
Na poľovačkách cez prestávky musí byť zbraň vybitá, hlaveň sklopená alebo s otvoreným záverom. Pri odpočinku sa vždy treba presvedčiť, či zbraň nie je nabitá a len potom ju možno odložiť alebo zavesiť na bezpečné miesto. Rovnako treba postupovať pri vstupe do verejných miestností, (poľovníckych chát, reštaurácií a pod.).
Prečítajte si tiež: Ako vybrať drevenú detskú guľovnicu?
Zbraň sa nikdy nesmie opierať o strmú stenu, plot a pod. Každý poľovník zodpovedá sám za bezpečné odloženie svojej zbrane aj za jej prípadné odcudzenie.
Puzdrá a kufre
Na väčšie vzdialenosti sa zbrane prenášajú v kožených alebo plátenných puzdrách. Osvedčené a bezpečné sú kufríkové puzdrá, ktoré možno uzamknúť.
Zásady bezpečnosti na poľovačke
- Na streleckom stanovišti (na spoločnej poľovačke), ktoré určí vedúci poľovačky alebo ním poverená osoba sa správame ticho a obozretne.
- Používame odev s farebnými bezpečnostnými prvkami. Najúčinnejšia je reflexná oranžová farba - čím väčšia plocha, tým sme lepšie viditeľní pre ostatných účastníkov poľovačky.
- Pušku nabíjame len na stanovišti (nenapíname napináčik) a vzápätí si ju zaistíme a zavesíme na ľavé plece. O svojej prítomnosti informujeme najbližších susedov zdvihnutím alebo zakývaním ruky. Na naše upozornenie majú reagovať susední strelci po oboch stranách. Pušku odisťujeme, prípadne napináčik napneme len vtedy, keď sa k nám približuje zver, na ktorú sa rozhodneme strieľať.
- Strelecké stanovište opustíme len podľa pokynu vedúceho poľovačky, po odznení signálu, ktorý oznamuje koniec poľovačky v pohone. Pri opúšťaní stanovišťa pušku vybijeme, na brokovnici alebo kombinovanej zbrani sklopíme hlavne, na guľovnici otvoríme záver. Po ohlásení konca poľovačky v pohone alebo na záver dňa nestrieľame už na žiadnu zver.
- Pušku vybijeme a nesieme opatrne i pri prekonávaní akýchkoľvek prekážok (priekopa, potok, šmykľavý alebo náročný terén, …).
- Nikdy nestrieľame smerom do pohonu, kde sú honci a psy. Nestrieľame na zver, ktorá stojí na horizonte, sedí alebo toká na strome. Nestrieľame proti skalnatému terénu, proti hladine vody, ľadu ani šikmo na zmrznutú zem. Odraz strely alebo brokov je veľmi nebezpečný a môže mať i smrtiace účinky.
- Pri spoločných poľovačkách na malú zver nesmieme strieľať na nízko letiacu zver. Na zajace nesmieme strieľať do kruhu po odznení signálu, iba na tie, ktoré bežia smerom von a sú už za kruhom strelcov a honcov.
- Poľovník nesmie vystreliť ani mieriť v smere, kde by mohol ohroziť život alebo majetok ľudí alebo smerom na frekventované cesty.
- Pri streľbe musí strelec pamätať na všetky okolnosti, ktoré môže zmyslami postrehnúť a predvídať a ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť streľby. Musí sa opatrne správať v členitom teréne a neprehľadnom prostredí a strieľať iba na zver alebo iný terč len vtedy, keď ju jasne rozozná.
Poľovnícke zvyky, tradície a obyčaje
Musíme si uvedomiť, že poľovnícke tradície sú bohatým prameňom ľudskej kultúry, ktoré zahŕňajú dlhoročné skúsenosti, hlavne etické a kultúrne hodnoty. Spoločnosť, ktorá zavrhne svoju minulosť - dedičstvo predkov, postavila svoju budúcnosť na veľmi labilných základoch. Poľovnícke zvyky, tradície a obyčaje upevňujú priateľstvo kolektívu, upevňujú bezpečnosť pri love. Dodržiavaním poľovníckych zvykov prejavujeme úctu, lásku k zveri a k prírode, čím navonok prejavujeme svoju duševnú, citovú a hlavne stavovskú vyspelosť.
Preto medzi poľovnícke zvyky patrí: osobnosť poľovníka, poľovnícka morálka, etika a disciplína, poľovnícky odev, poľovnícka reč a názvoslovie, poľovnícke signály a zálomky, poľovnícke zvyky a tradície pri spoločných poľovačkách na diviačiu zver a malú zver, pasovanie za poľovníka, pasovanie za lovca... Novou tradíciou v našom poľovníckom združení bude vznik poľovníckej zástavy. V súčasnosti sa pracuje na jej návrhu. V najbližšom období pristúpime k slávnostnému aktu prijatia a rozvinutia zástavy. Prijatiu zástavy bude predchádzať akt poľovníckeho sľubu o dodržiavaní poľovníckych zákonov, poľovníckej etiky a zachovaní poľovníckych tradícii a prírodného dedičstva ako aj dobrého mena poľovníctva.
Poľovnícka zástava bude odkazom pekných ideí pre generácie budúcich poľovníkov, členovia sa budú ňou hrdiť pri každej jej účasti na významných slávnostiach združenia, najmä pri výročiach vzniku poľovníckeho združenia, preberanie vyznamenaní poľovníckeho združenia, slávnostiach sv.
Prečítajte si tiež: Brokovnica 610mm: Recenzie a skúsenosti
Osobnosť poľovníka
Pretože poľovníctvo je záľuba, ktorá umožňuje poľovníkovi nielen poznanie a pozorovanie prírody, ale pôsobí na jeho city, rozum a srdce. Stručne povedané, poľovník by mal byť poctivý, čestný, slušný, nezištný a ochotný pomôcť. Pri love dodržiavať zásady chovu, ochrany a lovu zveri. Dodržiavať zásady bezpečného zaobchádzania so zbraňou, zachovávať poľovnícke zvyky a tradície, zvyšovať svoje odborné vedomosti. Nepoužívať v nadmernom množstve alkoholické nápoje.
Poľovnícka morálka, etika a disciplína
Poľovnícka morálka je súhrn zásad, upravujúcich jednak vzťahy medzi poľovníkmi navzájom a jednak vzťahy poľovníka k nepoľovníckej spoločnosti. Poľovnícka etika je vzťah poľovníka k poľovníctvu ako takému, vzťah k zveri, prírode, poľovným psom a ku kolegom poľovníkom. Poľovnícka disciplína je uvedomelé a dobrovoľné dodržiavanie písaných aj nepísaných pravidiel, zvykov, tradícií a obyčají.
Základnou vlastnosťou ozajstného poľovníka je jeho láska a úcta k prírode, úcta k zveri, neustále zdokonaľovanie si svojich vedomostí o živote zveri, skromnosť a dobrovoľná disciplína týkajúca sa jeho poľovníckeho života. Ozajstného poľovníka nerobí zelené oblečenie a puška cez plece.
Pravidlá, ktoré má dodržiavať, patrí strieľať na zver len ak ju bezpečne rozoznal, nestrieľať na bažanty, ktoré hradujú alebo sa pohybujú po zemi. Nestrieľa sa na kačice a husi sediace na vode, zajaca na ležovisku. Neloví matku mláďati. Neloví tam, kde zver počas núdze prikrmuje. Pri postrelení zveri vynaloží maximálne úsilie na jej včasné dohľadanie. Po ulovení dodržuje poľovnícke zvyky a tradície. Pri účasti na spoločnej poľovačke sa bez výhrad riadi pokynmi vedúceho poľovačky. Dodržiava bezpečnosť pri manipulácii so strelnou zbraňou.
Poľovnícka rovnošata - poľovnícke obliekanie
Oblečenie poľovníka by malo spĺňať kritérium účelnosti a kritérium estetického vzhľadu. Na spoločenskú príležitosť sa nosia poľovnícke obleky - rovnošaty. Nemala by chýbať biela košeľa, zelená kravata, prípadne poľovnícka kravata. Poľovnícke obleky sú v odtieňoch zelenej, hnedej, sivej a ich kombinácie. Doplnkom by mal byť poľovnícky klobúk.
Prečítajte si tiež: Brokovnica a lov
Účelnosť tkvie predovšetkým v tom, že oblečenie by malo byť z pevných materiálov, kvalitne ušité a malo by vydržať pobyt a činnosť v ťažkých podmienkach a pôsobenie poveternostných vplyvov. Obuv by mala umožňovať tichú a pohodlnú chôdzu. Mala by ochrániť pred zimou a vlhkom. Na spoločných poľovačkách v pohone sa má nosiť voľná oranžová vesta.
Poľovnícke názvoslovie, poľovnícka reč
Poľovnícka reč - terminológia sa zdokonaľovala celé stáročia. Počas celého vývoja sa niektoré výrazy vytrácali a iné zasa priberali. Slovenské poľovnícke názvoslovie, ktoré pomenúva činnosť poľovníka, zver, poľovnícke pomôcky a všetko ďalšie čo s poľovníctvom súvisí podľa platných pravidiel slovenského jazyka, existuje aj poľovnícka reč, ktorá je veľmi vzdialená od slovenského poľovníckeho názvoslovia. Obsahuje výrazy, ktoré majú svoj pôvod nielen v inom jazyku, ale v dávnej minulosti. Táto reč existovala, existuje a bude existovať napriek často veľkej snahe ju zlikvidovať.
Nosenie poľovníckych vyznamenaní
Je veľa poľovníkov, ktorí za prácu v prospech rozvoja slovenského poľovníctva boli vyznamenaní vyznamenaniami Slovenského poľovníckeho zväzu. Poľovnícke vyznamenania nosíme na ľavej strane saka poľovníckej uniformy. Vždy nosíme najvyššie vyznamenanie, ktoré nám bolo udelené. Napr. sme držiteľmi striebornej a bronzovej medaily, tak nosíme striebornú. Striebornej a zlatej medaily, nosíme zlatú. Ak nám boli udelené vyznamenania zlatá medaila, zlatý kamzík a medaila svätého Huberta, tak nosíme vedľa seba zlatý kamzík, medaila svätého Huberta.
Poľovnícke zálomky
Tradícia poľovníckych zálomkov má svoje korene v dávnej minulosti. Prvý krát sa objavuje okolo roku 1500 na drevorezbe, ktorá znázorňuje poľovníkov majúcich svoje klobúky ozdobené vencami z dubového lístia. Tak, ako sa počas existencie všetko vyvíja, tak aj poľovnícke zálomky prešli svojím vývojom a dnes sú neoddeliteľnou súčasťou našej poľovníckej kultúry.
Poľovnícke zálomky môžeme rozdeliť do troch skupín. Prvú skupinu tvorí posledný hryz, posledný zob a strelecký zálomok. Druhú skupinu tvoria smútočné zálomky, ktoré sa používajú pri smútočných obradoch. Tretiu skupinu tvoria účelové zálomky (nástrelový, stanovištný a pod.), ktoré sa používajú len zriedkavo.
Posledný hryz je zálomok odlomený (nie odrezaný) konárik stromu alebo kríka, v okolí ktorého zver zhasla, ktorý vložíme ulovenej zveri do papule. Pri pernatej zveri dáme do zobáka posledný zob. Strelecký zálomok je zálomok jemne namočený do farby ulovenej zveri a patrí strelcovi. Strelec si pripevní zálomok na pravú stranu klobúka a nosí ho do polnoci.
V prípade, že strelca sprevádzal poľovnícky sprievodca, strelecký zálomok odovzdáva on. Pri odovzdávaní streleckého zálomku stojí strelec pri chrbte ulovenej zveri, ležiacej na pravom boku s posledným hryzom v papuli, pušku má na ľavom pleci. Oproti stojí sprievodca, obidvaja majú obnažené hlavy. Sprievodca má už zálomok namočený vo farbe, položený na klobúku lícnou stranou smerom hore tak, že zálomok odlomeným koncom smeruje k strelcovi.
Zálomok podáva ľavou rukou so slovami „ Blahoželám k dosiahnutému úlovku a podľa starej poľovníckej tradície prijmite tento zálomok, ktorý vám bude pripomínať túto slávnostnú chvíľu. Ak postrelenú zver dohľadal pes, strelec ulomí časť zálomku a dá vodičovi psa, ktorý ho zasunie psovi za obojok.
Poľovnícke povely a signály
Už v dávnej minulosti používali lovci na dorozumievanie v teréne lovecký roh vyrobený zo zvieracieho rohu. Najčastejšie používaným nástrojom na vydávanie signálov a povelov je lesnica. Lesnica je väčšia alebo menšia kruhovito zatočená kovová trubka s náustkom. Lesnicu nosí poľovník - lesničiar na primerane dlhom remienku cez ľavé plece pri pravom boku s náustkom otočeným dopredu tak, aby ju mohol bez zvesovania pohodlne použiť.
Pušku môže nosiť podľa tradície na ľavom pleci. Pri slávnostnom trúbení zaujme mierne rozkročený postoj. Ak má pušku, tak ľavou rukou drží jej hlaveň. Ak nemá pušku ani tesák, tak má ľavú ruku podopretú v bok. Slovenské poľovnícke signály vznikli v roku 1970 pri 50. Výročí organizovaného poľovníctva na Slovensku. Najčastejšie trúbené signály sú:č.1 uvítanie, č.2 začiatok činnosti, č.7 pozor, č.8 výrad, č.9 lovu zdar a č. 10 slávnostné lesnice.
Posledná pocta ulovenej zveri
Táto tradícia pôsobí veľmi emotívne na city poľovníka. Poslednú úctu ulovenej zveri vzdávame pri ulovení všetkej veľkej zveri, srstnatej aj pernatej, mäsožravej aj bylinožravej, bez ohľadu na pohlavie a vek. Po ulovení a presvedčení sa, že zver zhasla, úspešný strelec nezabúda niekoľko minút pri nej posedieť alebo postáť s obnaženou hlavou a v duchu si ešte raz premietne celý priebeh lovu.
Úctu ulovenej zveri prejavíme posledným hryzom (viď poľovnícke zálomky). Položíme zver na pravú stranu a zálomok dáme aj na telo zveri. Ak je ulovená zver samčieho pohlavia, tak zálomok smeruje zlomeným koncom k hlave, u samičieho pohlavia naopak (zvýraznenie trofeje a materstva). Pri vyvrhovaní zaobchádzame so zverou s úctou. Vyvrhnutú zver nakladáme na dopravný prostriedok aj so zálomkom v papuli tak, aby jej hlava smerovala k zadnej časti voza.
Poľovnícke zvyky a obyčaje pri spoločnej poľovačke na diviačiu zver
Tento zvyk, obyčaj má svoje nezastupiteľné miesto v poľovníckych tradíciách a jeho dodržiavanie je znakom vyspelosti organizátora spoločnej poľovačky. Spoločnej poľovačky sa zúčastní len ten, kto je pozvaný. Je nedôstojné, neetické prísť s ďalším nepozvaným strelcom. Na miesto stretnutia spoločnej poľovačky sa dostavíme včas v primeranom poľovníckom oblečení a s príslušnými dokladmi - poľovný lístok, zbrojný preukaz a pozvánka.
Je vhodné po príchode sa zvítať s ostatnými účastníkmi, prípadne sa predstaviť. Pred začatím poľovačky skontroluje vedúci poľovačky, alebo iné poverené osoby každému účastníkovi doklady. Spoločná poľovačka začína slávnostným nástupom, lesničiari zatrúbia signál „Pozor“, čo je upozornením pre všetkých účastníkov poľovačky na zoradenie. Strelci sa zoradia do radu prípadne do viacerých radov, strelci nastupujú na ceremoniál slávnostného zahájenia a ukončenia poľovačky zásadne so zbraňami, spĺňajúc zásady bezpečného zaobchádzania so zbraňami, oproti ním vo vzdialenosti 6-10 m (podľa podmienok) sa postavia vodiči psov, honci podobne ako strelci.
Po ľavej strane strelcov sa postaví predseda PZ, poľovnícky hospodár, vedúci poľovačky, oproti ním stoja lesničiari. Po zoradení lesničiari trúbia signál „Uvítanie“ - účastníci stoja nepohnute a s obnaženými hlavami. Po doznení signálu nasleduje privítanie a organizačné pokyny vedúceho poľovačky, predstavenie vedúcich strelcov, vedúcich honcov a vylosovanie streleckých stanovíšť. Potom lesničiari trúbia signál „Slávnostné lesnice“ - záver zahájenia poľovačky. Po ňom sa účastníci rozchádzajú podľa organizačných pokynov. Vedúci strelcov potom privádza strelcov na vylosované stanovištia, oboznámi odkiaľ má očakávať zver a honcov.
Potom zaželá lovu zdar nadvihnutím klobúka, strelec poďakuje zdar a nadvihne klobúk, hneď nadviaže vizuálny kontakt so susednými strelcami. Strelec v žiadnom prípade neopúšťa svoje stanovište a nestrieľa zver, ktorá je bližšie k susedným strelcom. Spoločná poľovačka sa končí slávnostným výradom všetkej ulovenej zveri. Výradisko je priestor olemovaný čečinou, v každom rohu sa zapáli vatra. Na výradisku pri poľovačke na diviačiu zver sa ulovená zver ukladá na pravý bok v poradí diviak, líška.
Poľovnícka zvyklosť káže, že zver položená na výrade sa nesmie prekračovať. Ten, kto takýto skutok spácha, je súdený na poľovníckom súde, ktorý sa koná na poslednom pohone. Na výrade sú účastníci poľovačky nastúpení takto: na čele výradiska, tam kde zver smeruje chrbtom, stojí vedúci poľovačky, predseda PZ, poľovnícky hospodár, oproti ním stoja lesničiari, po ľavej strane lesničiarov stoja strelci, oproti strelcom vodiči psov, honci a poľovnícky personál.
Po zaznení signálu „Výrad“, ktorý si účastníci poľovačky vypočujú s obnaženými hlavami, má krátky príhovor predseda PZ, poďakuje za účasť a disciplínu a pozve na posledný pohon. Potom dá slovo poľovníckemu hospodárovi, ktorý oboznámi prítomných s počtom a druhom ulovenej zveri, zablahoželá úspešným strelcom a odovzdá im zálomok. Celkovo zhodnotí priebeh poľovačky a oznámi ako sa so zverou naloží. Po celkovom ukončení poľovnícky hospodár pozdraví „Lovu zdar“ a účastníci odpovedajú „Zdar“. Ak je medzi úspešnými strelcami poľovník, ktorý ulovil svojho prvého diviaka, tak ho pasuje na lovca diviakov. Ak na zver strieľalo viac poľovníkov, platí zvyk „Prvá guľa, posledný brok“.
Posledný pohon je spoločenské posedenie účastníkov poľovačky v poľovnícky vyzdobenej miestnosti, kde si pri primeranom občerstvení účastníci spoločnej poľovačky rozoberú opäť priebeh poľovačky, porozprávajú si príhody z iných poľovačiek.
Poľovnícke zvyky a obyčaje pri spoločnej poľovačke na malú zver
Spoločnej poľovačky sa zúčastníme len ak sme pozvaní. Nie je dôstojné a etické prísť s ďalším nepozvaným strelcom. Na miesto stretnutia sa dostavíme včas a v primeranom poľovníckom oblečení s poľovným lístkom, zbrojným preukazom a pozvánkou na poľovačku. Pred začatím poľovačky sa prevedie kontrola dokladov u každého strelca. Spoločná poľovačka sa začína slávnostným nástupom, lesničiari zatrúbia signál „Pozor“, čo je upozornenie pre všetkých na zoradenie do útvaru.
Strelci sa zoradia do jedného alebo viac radov. Strelci nastupujú na ceremoniál slávnostného zahájenia a ukončenia zásadne so zbraňami, spĺňajúc zásady bezpečného zaobchádzania so zbraňou. Oproti ním vo vzdialenosti 6-10 m (podľa možností priestoru) nastúpi poľovnícky personál (vodiči psov, honci a p.). Po ľavej strane strelcov sa postavia poľovnícky hospodár, predseda PZ (štatutár), vedúci poľovačky, oproti ním stoja lesničiari (trubači). Potom lesničiari trúbia signál „Uvítanie“ - účastníci poľovačky stoja nepohnute s obnaženými hlavami.
Po doznení signálu nasleduje privítanie a organizačné pokyny vedúceho poľovačky. Po nich lesničiari trúbia signál „Slávnostné lesnice“ - záver zahájenia poľovačky, po ňom sa účastníci rozchádzajú podľa organizačných pokynov do útvaru v akom budú poľovať. Po zaznení signálu „Začiatok činností“ sa začína streľba na zver. Keď sa honci stretnú uprostred kruhu, zaznie signál „Koniec činností“ - na tento signál strelci okamžite ukončia streľbu a vyberú náboje z pušky. Spoločná poľovačka sa končí slávnostným výradom všetkej ulovenej zveri.
Výradisko je priestor olemovaný čečinou, v každom rohu sa zapáli vatra. Na výradisku sa všetka ulovená zver ukladá na pravý bok v poradí: líška, zajac, bažant, každý desiaty kus sa mierne povytiahne. Poľovnícka zvyklosť zakazuje položenú zver na výradisku prekračovať, ten kto to poruší je súdený na poľovníckom súde, ktorý sa koná na poslednom pohone (poslednom kole). Účastníci poľovačky sú na výrade nastúpení takto: na čele výradiska, kam smeruje ulovená zver, chrbtom stojí vedúci poľovačky, štatutár, poľovnícky hospodár, oproti ním na opačnej strane stoja lesničiari - trubači. Po ľavej strane lesničiarov stoja strelci, oproti ním poľovnícky personál.
Po zaznení signálu „Výrad“, ktorý si všetci vypočujú s obnaženou hlavou, má krátky príhovor štatutár PZ, ktorý poďakuje za účasť, disciplínu a pozve účastníkov na posledný pohon (posledné kolo). Odovzdá slovo poľovníckemu hospodárovi, ktorý zhodnotí priebeh poľovačky, oznámi...