Biatlon patrí na Slovensku k najpopulárnejším športom už od 90-tych rokov a je z hľadiska výsledkov našim najúspešnejším zimným olympijským športom. Bolo tomu tak aj pred vstupom Nasti Kuzminovej na scénu, ktorá tento fakt povýšila na ešte vyššiu úroveň. Aj keď popularita biatlonu na Slovensku rástla najmä v ostatných rokoch, tento šport sa u nás začal rozvíjať už po skončení druhej svetovej vojny.
V tomto období však neniesol dnešný názov, ale ľudia ho poznali ako Sokolovské preteky brannej zdatnosti a letný biatlon bol pomenovaný ako Dukelské preteky brannej zdatnosti. Novému druhu športu podľahli masy ľudí a stal sa okamžite veľmi obľúbeným. Disciplíny určené pre všetky vekové kategórie zastrešovali masovo-branné športy Zväzoramu. Po skončení revolúcie v roku 1989 jeho úlohu prebralo Združenie technických a športových činností Slovenskej republiky. Slovenský zväz biatlonu bol ustanovený 16. decembra 1992 ako jeden zo zakladajúcich členských zväzov združenia.
Prvé úspechy a éra Československa
Prvé úspechy slovenských biatlonistov je potrebné hľadať ešte v ére Československa. Na OH 1980 v americkom Lake Placid si Peter Zelinka vybojoval 6. miesto v rýchlostných pretekoch. Okrem neho sme na OH mali aj Františka Chádeka. Hneď na druhých ženských Majstrovstvách sveta v roku 1985 vo švajčiarskom stredisku Egg am Etzel obsadila Alena Fusková 4. miesto vo vytrvalostných a 5. miesto v rýchlostných pretekoch. Vďaka výsledkom Petra Zelinku a Aleny Fuskovej sa začal biatlon rozvíjať na Slovensku aj po vzniku samostatnej krajiny.
Slovenská biatlonová reprezentácia po roku 1992
Slovenská biatlonová reprezentácia začala písať svoju históriu na Svetovom pohári v Pokljuke v decembri 1992, keď Slovensko získalo výnimku ako samostatná krajina. Od tohto podujatia sa do povedomia slovenských fanúšikov biatlonu zapísali najmä tri mená - Martina Jašicová (Schwarzbacherová-Halinárová), Soňa Mihoková a Anna Murínová. K ním neodmysliteľne patria aj nezabudnuteľné trénerské postavy Juraj Sanitra, Peter Zelinka a Roman Schwarzbacher. Raketový vstup na scénu Svetového pohára mala najmä Jašicová, ktorá už v devätnástich rokoch vyhrala vytrvalostné preteky v Östersunde 11. marca 1993 tesne pred Nathalie Santerovou, neskoršou manželkou Oleho Einara Bjorndalena.
Mužský biatlon to mal komplikovanejšie a pestrejšie. Spočiatku v rokoch 1992 - 1994 reprezentovali slovenský biatlon členovia ASVŠ Dukla Banská Bystrica Pavel Kotraba, Pavel Sládek, Lukáš Krejčí a Daniel Krčmář (pôvodom Česi so slovenským občianstvom) spolu s Ľubomírom Machyniakom, ktorý vydržal v reprezentácii do roku 1998. Za jeho najvýznamnejší úspech sa považuje 8. miesto v rámci Svetového pohára vo vytrvalostných pretekoch vo švédskom Östersunde z roku 1997, kde mu mimoriadne vyšla streľba iba s jednou chybou.
Prečítajte si tiež: Rady pre výber zbrane
Významné podujatia v Osrblí
Samostatný slovenský biatlon si vybudoval rešpekt aj na medzinárodnom poli. V oblasti športovej diplomacie či organizovania medzinárodných podujatí si počas svojej existencie našiel svoje miesto areál v Osrblí a dodnes je veľmi dôležitým prvkom vývoja nášho biatlonu. V roku 1993 sa u nás mali vôbec prvý raz konať Majstrovstvá Európy, no bola slabá zima a nedostatok snehu. V ďalšej zime už perinbaba nesklamala a kompetentní získali do rúk organizovanie Juniorských majstrovstiev sveta 1994. 18. a 20. januára 1996 dedinka na Horehroní prvý raz hostila Svetový pohár. Vytrvalostné aj rýchlostné preteky. Vo februári 1997 sa už nášmu areálu dostalo cti organizovať Majstrovstvá sveta elitnej kategórie. Pred tým ovládla aj vytrvalostné preteky.
Postupne sa slovenské centrum biatlonu dostalo do centra diania a osem rokov sa tu jazdil Svetový pohár. Naposledy v decembri 2005. Areál ukončil svoju slávnu éru rovnako ako začal, keď sa kvôli nedostatku snehu nemohlo ísť tretie kolo SP v decembri 2006. Za doteraz poslednú významnú akciu, ktorá sa odohrala v areáli Osrblia, je považovaná Zimná univerziáda v roku 2015. Práve na nej získala slovenská výprava zásluhou Paulíny Fialkovej kompletnú medailovú zbierku.
Úspechy na Olympijských hrách
Do olympijskej histórie sa Slovensko vpísalo veľkými písmenami. V každej zo šiestich zimných olympiád sme zaznamenali minimálne jeden individuálny výsledok v Top 10. O tom, že už od začiatku sa veľké nádeje vkladali práve do biatlonu, svedčí aj fakt, že Martina Jašicová spolu s hokejistom Petrom Šťastným skladala za celú slovenskú výpravu olympijský sľub pred odchodom na ZOH 1994 v nórskom Lillehammeri. Ak by ho trafila, vo vytrvalostných pretekoch by získala bronz na úkor legendárnej Nemky Uschi Dislovej. K rodáčke z Dolného Kubína sa pridala 12. pozíciou zo šprintu Soňa Mihoková, ktorá v tom čase ešte len začínala svoju úspešnú kariéru.
V rýchlostných pretekoch obsadila štvrté miesto napriek tomu, že netrafila až dva terče, čo vie v šprinte zmariť šance na úspech. V rokoch 1995 a 1996 sa Slovenkám podarili vyhrať aj dve súťaže Svetového pohára. V rýchlostných pretekoch na 7,5 km skončila Mihoková štvrtá, Schwarzbacherová siedma a Murínová deviata. V Top 10 sme teda mali tri pretekárky, čo je na OH výsledok z ríše absolútneho science-fiction, v žiadnom športe už nikdy nedosiahnuteľný. Na tretí úsek však prišla Tatiana Kutlíková, ktorá sa v predchádzajúcich dňoch do individuálnych disciplín nedostala a psychickú ťarchu historického okamihu neuniesla. Z ôsmich nábojov trafila iba tri terče a následné dve trestné kolá nás zosunuli na štvrté miesto. Mihoková predviedla mohutný finiš, no posledný raz v kariére na OH resp. MS dobehla do cieľa štvrtá so 67-sekundovou stratou na zlaté medailistky z Nemecka.
Na šampionáte vo fínskom Kontiolahti si po stíhacích pretekoch a iba jednom netrafenom terči striebornú medailu na krk zavesila Martina Schwarzbacherová. Bola to vôbec prvá medaila zo svetového šampionátu pre Slovensko. V sezóne 1999/2000 obe kolegyne prevýšila 17. miestom v celkovom hodnotení Svetového pohára. V areáli Soldier Hollow vrámci OH 2002 v Salt Lake City sa už vo veľkom atakovanie popredných miest nekonalo. Najlepší výsledok dosiahla Martina, už vydatá za Ivana Halinára, vo vytrvalostných pretekoch.
Prečítajte si tiež: História fínskych samopalov
Vzostup mužského biatlonu
Vzostup mužského biatlonu ale odštartoval pár rokov skôr, hoci bol trochu v úzadí úspešných žien. Pavol Hurajt bol od začiatku skvelým strelcom a kariéru odštartoval neuveriteľným Osrblím v decembri 2003 (3. kolo SP), keď v individuále, šprinte i stíhačke minul z päťdesiatich terčov jediný, hneď na prvej položke. Obsadil 13., 10. a v stíhačke napokon pamätné tretie miesto, keď vo fotofiniši predstihol vedúceho muža SP Rusa Sergeja Rožkova.
Príchod Anastasie Kuzminovej
Pred sezónou 2008/09 však zo Sibíru prišla istá Anastázia Kuzminová. V decembri 2006 ešte ako Anastázia Šipulinová stihla prvý raz v kariére zabodovať 13. miestom v Östersunde. V apríli 2007 sa za Kuzmina vydala a o pár týždňov sa im narodil syn Jelisej. Daniel Kuzmin mal už pred zoznámením sa s Nasťou slovenské občianstvo a s rodičmi býval v Banskej Bystrici, takže logika bola jednoduchá, manželka tiež môže mať slovenské občianstvo. Olympiáda v kanadskom Vancouveri 2010 bola poznačená generačnou výmenou v ženskom družstve.
Slovensko očakávalo, že aj z týchto reprezentantiek vznikne družstvo, ktoré bude konkurencie schopné v štafete a v kútiku duše sa verilo v úspech novej "Nástenky“. Nasťa napriek jednému trestnému okruhu o jednu sekundu zdolala vynikajúcu Nemku Ma...
Revúcka rodáčka Ema Kapustová získala 25.2.2024 na Majstrovstvách sveta juniorov a kadetov v biatlone v estónskom meste Otepää striebornú medailu pre Slovensko. Stalo sa tak v behu na 12,5 km, v ktorom obsadila druhé miesto za nemeckou pretekárkou Juliou Tannheimerovou a pred Slovinkou Lenou Repincovou. Výborne si počínala aj na Majstrovstvách Európy 2024, kde vo vytrvalostných pretekoch žien na 15 km získala bronz.
Majstrovstvá sveta juniorov a kadetov v Osrblí
Osrblie má za sebou najvydarenejšiu akciu posledného desaťročia. Majstrovstvá sveta juniorov a kadetov priniesli nášmu biatlonu mnoho pozitívneho - od financií na ďalší rozvoj strediska cez skúsenosti s organizáciou po pekné výsledky niektorých našich nádejí. Na aktuálnom šampionáte dosiahli bodovaný výsledok Z. Remeňová 10., Ottinger 17., Z. Remeňová 17., Sklenárik 19., Kapustová 21., Machyniaková 22., Ottinger 26., Sklenárik 32., Kapustová 32. a M. Remeňová 38. Zuzka sa desiatym a sedemnástym miestom dostala do elitnej spoločnosti a konečne predviedla stabilitu na strelnici, kvôli ktorej sa nedostala na decembrové IBU poháre juniorov. Sme presvedčení, že vynikajúci výsledok by dosiahol už vo vytrvalostných pretekoch, ale zabudol si pred štartom v bunke remeň na ruku a z toho pramenili obrovské chyby na prvej ležke.
Prečítajte si tiež: Najlepší sisalový terč: Recenzia
Prehľad výsledkov MS juniorov a kadetov v Osrblí
Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame tabuľku s výsledkami MS juniorov a kadetov v Osrblí:
| Meno | Disciplína | Umiestnenie |
|---|---|---|
| Zuzana Remeňová | Rýchlostné preteky | 10. miesto |
| Lukáš Ottinger | Stíhacie preteky | 17. miesto |
| Tomáš Sklenárik | Rýchlostné preteky | 19. miesto |
| Ema Kapustová | Stíhacie preteky | 21. miesto |
| Veronika Machyniaková | Vytrvalostné preteky | 22. miesto |
| Mária Remeňová | Stíhacie preteky | 38. miesto |
Treba dodať, že v aktuálnom výbere nemáme jasného kandidáta na prienik do nášho elitného A-tímu. Najviac sa darilo Balogovi vo vytrvalostných pretekoch s pätnástym bežákom, Sklenárik letel v štafete, ale aj tam bola desiatka rýchlejších. Akonáhle sa vyčasilo, začali padať aj nuly.