Legendárna útočná puška AK-47, známa pod názvom Kalašnikov, si vďaka svojej jednoduchosti a spoľahlivosti získala popularitu po celom svete. Odhaduje sa, že "kalašnikovov", originálov aj kópií, vzniklo približne 100 miliónov kusov. Zbraň sa dostala do výzbroje stovky štátov a mnohých povstaleckých aj teroristických hnutí a prenikla aj do štátnych znakov či vlajok niektorých krajín.
Samopal, je automatická zbraň používajúca pištoľové strelivo. Pre samopaly sa na Slovensku a v Česku niekedy používa aj nejednoznačný názov automat (podľa ruského slova: avtomat), ktorým sú označované aj automatické a útočné pušky. Samopaly skôr vystihuje nemecký názov „Maschinenpistole“ (doslova: strojná pištoľ) alebo anglický „Submachine gun“ tiež často pod skratkou SMG (doslova: subguľomet, „menej ako guľomet“). Princíp tohto druhu automatických zbraní je založený na pôsobení spätného rázu s dynamicky neuzamknutým uzáverom a pevnou hlavňou. Funguje tak, že na čelnej ploche hlavy uzáveru je zápalník, ktorý pri uzavretí automaticky odpáli náboj a cyklus sa opakuje dovtedy, kým je stlačená spúšť. Pri uvoľnení jej mechanizmus pohyb smerom dopredu zastaví.
Prvé samopaly a ich vývoj
Dôvodom vývoja nového typu zbraní bol fakt, že pešiak s bežnou puškou nemal proti guľometom žiadnu šancu. Na boj v zákopoch ani nebolo potreba zbrane ako pušky. Ich veľký dostrel pre bežného pešiaka nebol vôbec dôležitý. Zbrane boli navyše veľmi veľké a neohrabané, namiesto nich stačili v boji v zákopoch aj pištole a revolvery, tie však nemali potrebnú kapacitu streliva. Pušky, sa síce dali využiť v statickej zákopovej vojne ale v útoku strácali svoje výhody kvôli nízkej kadencii streľby. Nový samopal mal byť akýmsi kompromisom, spájal kompaktnosť pištolí s efektívnosťou guľometov.
V roku 1915 Talian Abiel Botel Revelli vyvinul automatickú zbraň na 9 mm náboj Glisenti. Jeho vynález - dvojhlavňový Villar Perosa M15 tak ešte cez vojnu skončil v zákopoch. Jeho účinný dostrel bol len 120 m a hmotnosť až 7,41 kg. Celkovo sa tento prvý samopal nestal úspešný aj vďaka vysokej kadencii až 1200 výstrelov za minútu. Niektoré jeho prvky sa však využili pri ďalších konštrukciách ako bol napríklad Beretta Modello 1918. Tento samopal pripomínal karabínu Menlicher Corcano, mal drevenú pažbu, sklopný bodák a celkovú dĺžku 851 mm.
V Nemecku sa pre potreby armády začal vyrábať samopal až v polovici roku 1918. Išlo o vynález Huga Schmeissera a Theodora Bergmanna. Bergmann MP18 „Muskete“ sa pažbou podobal na pušku Mauser 98, bol 815 mm dlhý a vážil 5,26 kg, kvôli čomu ho museli obsluhovať dvaja vojaci (strelec a nosič munície). Ako strelivo sa používali 9 mm náboje Parabellum, ktoré sa vkladali do neveľmi spoľahlivých zásobníkov po 32 ks. Aj tento samopal strieľal iba dávkou z otvoreného záveru, ktorého puzdro prechádzalo do perforovaného krytu hlavne. Mal kadenciu 650 výstrelov za minútu a účinný dostrel 70 m, čo na boj v zákopoch celkom stačilo.
Prečítajte si tiež: Súčasné ručné zbrane – prehľad
Samopaly počas druhej svetovej vojny
Nemci vyvinuli samopaly MP38 a MP40, používajúce strelivo typu Luger kalibru 9 mm. Briti používali samopaly Lanchester MK I a Sten. Sovietska armáda bola vyzbrojená samopalmi s drevenou pažbou PPŠ-41, PPD-40 a neskôr i PPS-43 so sklopnou opierkou ramena. Sovietske samopaly používali strelivo typu Tokarev kalibru 7,62 mm. Na začiatku sovietsko-nemeckej vojny ich však bolo iba málo a to hlavne v dôsledku diletantských rozhodnutí najvyšších veliteľov, ktorí tieto nové zbrane veľmi podceňovali. Počas bojov však čoskoro vyšlo najavo, že samopaly sú pre pechotu veľmi potrebné.
Sprvu sa používali iba pre špeciálne jednotky, no ich útočný potenciál a kvalita v boji zblízka, či v bojoch o mestá vyniesli samopaly medzi najdôležitejší vojenský materiál, takže koncom vojny ich používali prakticky všetky druhy vojska. Ku koncu vojny Nemci vyrobili pušku „Sturmmgewehr“ (čo v preklade znamená: útočná puška) najprv nazvaná MP 43 neskôr s určitými modifikáciami označovaná ako StG 44. Bola skĺbením dlhého dostrelu pušiek a kadencie samopalov.
Michail Kalašnikov a jeho legendárny AK-47
Konštruktér legendárnej zbrane Michail Kalašnikov, ktorého 100. výročie narodenia pripadá na 10. novembra, sníval o kariére vynálezcu už od detstva. Narodil sa v dedine Kurja na Altaji v roku 1919 v rodine, ktorú neskôr označili za kulakov. Pochádzal zo 17 detí, z ktorých sa dospelosti dožilo šesť jeho bratov a dve sestry. Už počas vojenskej služby prejavil talent vynálezcu. Centrom jeho záujmu sa stala napríklad palebná sila a kadencia tankového guľometu. Mladého kutila si všimlo velenie a Kalašnikova po ukončení tankovej školy prevelili do vtedajšieho Leningradu (teraz Petrohrad).
Keď Nemecko napadlo Sovietsky zväz, narukoval na front ako veliteľ tanku. Pri prvých bojoch pri meste Brjansk v roku 1941 bol vážne zranený a evakuovaný do tyla. Na nemocničnom lôžku začal premýšľať o zbrani, ktorá by nahradila málo výkonné pušky a nepresné samopaly. Kalašnikov si z každej doterajšej zbrane nakoniec vzal to najlepšie. Jeho puška tak spája rýchlosť streľby samopalu s dostrelom a priebojnosťou klasickej pušky. Kalašnikov tiež zostáva funkčný aj v ťažkých podmienkach, odoláva piesku, vode a bahnu, čo sa nedá povedať o mnohých iných podobných zbraniach.
Prvé návrhy boli na svete ešte počas vojny, no prototyp skonštruovali až v roku 1947. Nová zbraň tak dostala pomenovanie AK-47 - Avtomat Kalašnikova, vzor 47. Vďaka zdecimovanému priemyslu sa samopal dostal do výroby až o dva roky neskôr, no takmer okamžite sa ukázalo, že to bol šťastný ťah. Kalašnikov pri streľbe využíval tlak prachových plynov, ktoré odsával z hlavne prostredníctvom plynového kanálika, vďaka čomu bol od začiatku neuveriteľne odolný. Zatiaľ čo iné automatické pušky sa zasekávali či mrzli, kalašnikovu nevadili teploty pod nulou, piesočné búrky, od streľby ho neodradil ani dážď a dokonca ani bahenný kúpeľ. Vďaka jednoduchej konštrukcii sa dal vyrobiť aj na obyčajnom kovoobrábajúcom sústruhu, dal sa neuveriteľne rýchlo rozložiť a znovu poskladať.
Prečítajte si tiež: Najlepšia airsoftová pružina
AK-47 vo svete
Kalašinkova sa dodnes vyrobilo cca 100 miliónov kusov. Vyrába sa asi v 20 krajinách, iba tri z nich však riadne platia licenčné poplatky. Od konca štyridsiatych rokov sa zbraň vyskytla v každom vojnovom konflikte, od Kórey až po Irak. Počas vojny vo Vietname americkí vojaci vo veľkom odhadzovali svoje zbrane, ktoré sa v nehostinných podmienkach džungle stali nespoľahlivými, a kradli kalašnikovy a muníciu od nepriateľa.
Je vyobrazený na vlajke Mozambiku, keďže bol nezastupiteľným pomocníkom v boji za nezávislosť krajiny. Vojaci vracajúci sa z bojov vraj na počesť tejto zbrane pomenovávali svojich synov, takže v každej mozambickej dedine možno nájsť niekoľko Kalašov.
Život Michaila Kalašnikova
Michail Kalašnikov sa narodil v roku 1919 v ruskom meste Iževsk. Bol v poradí sedemnástym (!) dieťaťom svojich rodičov a odmala ho fascinovala fyzika a technické vedy; ako dieťa dokonca plánoval skonštruovať perpetuum mobile. Vyučil sa za zámočníka, pracoval ako mechanik, kým tesne pred druhou svetovou nenarukoval do armády a nedostal sa k tankom. A technický talent sa prejavil - Kalašnikov do tankov vymyslel počítadlo striel, neskôr prispôsobil dôstojnícku pištoľ Tokarev tak, aby sa ňou dalo strieľať zvnútra pancierových obrov.
Kalašnikov žil od roku 1947 v Iževsku a až do pokročilého veku bol stále konštruktérom kancelárie pre strelné zbrane Iževsk akciovej spoločnosti Ižmaš. Kalašnikov nezískal z rekordných predajov svoje zbrane žiadne peniaze, ale dostal množstvo pôct, najvyššie vyznamenanie a generálsku hodnosť. Jeho vlasť sa mu vraj dostatočne odmenila aj tým, že dostal chatu a štvorizbový byt. Po 60 rokoch streleckých testov mal problémy so sluchom.
Hoci sa v súvislosti s úspechom vynálezu ponúka opak, Michail Kalašnikov na svojom samopale nezbohatol. V Sovietskom zväze sa totiž zbraň nedala patentovať, a tak namiesto života milionára ďalej pracoval v iževskej zbrojovke a na penzii žil z nevysokého dôchodku. To, že jeho vynález pripravil o život milióny ľudí a že dnes ho nezriedka používajú lúpežnícke a teroristické organizácie, ho nikdy veľmi netrápilo. „Ja som ho zostrojil na obranu vlasti,“ hovoril. „Ak sa zbraň zneužíva na niečo iné, nemôžu za to jej tvorcovia, ale politici neschopní riešiť konflikty mierovou cestou. Nie zbraň zabíja, ale ľudia.“
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať najlepšiu zbraň v The West
Krátko pred smrťou napísal list hlave ruskej pravoslávnej cirkvi, v ktorom sa pýtal, či na ňom spočíva vina za vraždy spáchané zbraňou, ktorú zostrojil. „Moja duševnú bolesť je neznesiteľná. Je to stále jedna nevyriešená otázka: koľko ľudí pripravil môj automat o život a som ja, Michail Kalašnikov, 93-ročný, roľnícky synček a vierou pravoslávny kresťan, vinný za smrť týchto ľudí, hoci aj nepriateľov?“ napísal.
Kalašnikov zomrel 23. decembra 2013 vo veku 94 rokov v Iževsku, kde sa s ním prišlo rozlúčiť počas smútočného obradu takmer 60-tisíc ľudí, potom rakvu previezli do Moskvy. Pohreb slávneho konštruktéra na novom vojenskom cintoríne v Mytišči pri Moskve sa konal so štátnymi poctami.
Súčasnosť samopalov Kalašnikov
Zbraň s úradným označením AK-74, ktorá je ale častejšie nazývaná po svojom ešte žijúcom deväťdesiatjednaročnom konštruktérovi Michailovi Kalašnikovovi, je jedným z neoficiálnych symbolov Ruska a asi najžiadanejším ruským výrobkom vo svete. Podľa vojenských expertov je značne zastaraný, už nevyhovuje modernému štýlu bojovania a jeho povestná spoľahlivosť je pre modernú armádu primálo. Konštruktéri dostali za úlohu vymyslieť celkom nový automat. Jeho prototyp je údajne už hotový a velenie armády sa s ním bude môcť oboznámiť v období okolo Nového roku.
V súčasnosti sú vo výrobe továrne v Iževsku AK - 101 a AK - 105, ročná produkcia dosahuje približne 100 tisíc kusov. Podľa ruských špecialistov sa ročne objaví do 900 tisíc rôznych falzifikátov tejto zbrane.
Významné vlastnosti AK-47
Jeho legendárna spoľahlivosť a smrtiaca účinnosť z neho urobili najvýznamnejšiu pechotnú zbraň 20. storočia. Na základe oficiálnych údajov existuje v súčasnosti viac ako 75 miliónov kusov AK-47. Za jeho rozšírenosť môže aj fakt, že AK-47 je lacný. Priemerná medzinárodná cena AK-47 na čiernom trhu bola v roku 2005 presne 534 USD. AKM verzia AK-47 je v súčasnosti najľahšia útočná puška na svete. Plne zaťažená váži iba 3,1 kg. Je to jediná útočná puška na svete, ktorú ľahko ovládajú aj deti. Kalašnikov žil celý život jednoduchým životom, na svoje zbrani nezbohatol.
Tabuľka: Porovnanie vlastností vybraných samopalov
| Samopal | Krajina pôvodu | Kaliber | Účinný dostrel | Kadencia |
|---|---|---|---|---|
| Villar Perosa M15 | Taliansko | 9 mm | 120 m | 1200 výstrelov/min |
| Bergmann MP18 | Nemecko | 9 mm | 70 m | 650 výstrelov/min |
| PPŠ-41 | Sovietsky zväz | 7,62 mm | cca 200 m | 900 výstrelov/min |
| AK-47 | Sovietsky zväz | 7,62 mm | 350 m | 600 výstrelov/min |