Prvá svetová vojna (1914 - 1918) sa stala prvým vojenským konfliktom svetového meradla, do ktorého bolo zapojených 38 z vtedajších 59 nezávislých štátov sveta. Dokopy bolo mobilizovaných asi 73,5 milióna ľudí.
Ruská armáda má bohatú históriu vo vývoji a používaní ostreľovacích pušiek. Medzi najznámejšie patria Mosin-Nagant, VSK-94 a SVD Dragunov.
Mosin-Nagant: Legenda medzi puškami
Mosin-Nagant, tiež puška Mosin alebo trojlíniovka, je označenie niekoľkých variantov opakovacích pušiek, ktoré boli vyrábané v Rusku a neskôr aj v ZSSR. Po skončení rusko-tureckej vojny v rokoch 1877 až 1878, kedy sa ruská armáda stále ešte vyzbrojená jednoranovými puškami Berdan, stretla s tureckými vojskami vyzbrojenými americkými puškami Winchester, padlo rozhodnutie vyvinúť nové moderné pušky pre pechotu.
Zvlášť vytvorená komisia začala v roku 1882 testovať zahraničné aj domáce konštrukcie. V roku 1889 ponúkol komisií svoju konštrukciu pušky kalibru 3 línie (línia bola 1/10 palca, teda 3 línie boli 7,62 mm) dôstojník ruského delostrelectva Sergej Ivanovič Mosin. V rovnakej dobe predložil komisii prototyp pušky kalibru 3,5 línie aj Belgičan Léon Nagant.
Komisia síce pôvodne vybrala Nagantovu pušku, ale neskôr rozhodla pre domácu konštrukciu a urobila kompromis a Mosinova puška mala používať nabíjací mechanizmus Émila a Léona Nagantovcov. Prvé skúšky novej zbrane prebehli v roku 1890. K Mosinovej pôvodne jednoranovej puške bola pripojená schránka na 5 nábojov.
Prečítajte si tiež: Súčasné ručné zbrane – prehľad
Pušky sa dostali k jednotkám v roku 1891. Oficiálne označenie pre zbrane Mosin-Nagant znelo Trechlinějnaja Vintovka Obrazca 1891 Goda (Trojlíniová puška vzor 1891).
Prvú várku 500 000 pušiek vyrobila francúzska zbrojovka Manufacture d Armes de Chatellerault. Ruské továrne začali s výrobou až v roku 1893 v mestách Tula a v Iževsk. V priebehu troch rokov vyrobili viac než 1,4 milióna kusov týchto pušiek.
Od roku 1907 sa tiež začali vyrábať karabíny s hlavňou skrátenou na 510 mm (karabína Mosin-Nagant vzor 1907). V roku 1910 prebehla prvá modernizácia pušiek a karabín Mosin-Nagant (pušky vzor 1891/10 a karabína vzor 1910). Úpravou staršieho modelu vzor 1910 vznikla karabína Mosin-Nagant vzor 1938 a od nej bola v roku 1944 odvodená karabína vzor 1944, ktorá mala sklopný bodák pozdĺž hlavne.
V roku 1930 bol Mosin-Nagant vzor 1891 upravený. Nový typ niesol označenie vzor 1891/30 alebo tiež vzor 1891/1930. Pušky s odsuvným valcovým záverom boli počas 2. svetovej vojny úspešne nahradené modernejšími samonabíjacími puškami Tokarev SVT-40 a Simonov SKS-45, ktoré po vojne nasledoval legendárny „Kalašnikov“ AK-47.
Technické údaje
7,62 mm puška vzor 1891 (iné názvy Mosin-Nagant, puška Mosin alebo hovorovo trojlíniovka) je označenie niekoľkých variantov opakovacích pušiek, ktoré boli ....
Prečítajte si tiež: Najlepšia airsoftová pružina
- Miesto pôvodu: Ruské impérium
- V službe: 1891-1998
- Používaná: Ruské impérium, ZSSR a mnoho ďalších
- Konštruktér: Sergej Ivanovič Mosin, Émile Nagant, Léon Nagant
- Vyrábaná v rokoch: 1891-1965
- Počet vyrobených kusov: okolo 37 000 000
- Varianty: vzor 1907, vzor 1938, vzor 1891/30 PU ostreľovačská puška, vzor 1944
- Hmotnosť: 4,05 kg (nenabitá M91/30)
- Dĺžka: 1232 mm (M91/30)
- Dĺžka hlavne: 730 mm (M91/30)
- Typ náboja: 7,62x54R
- Kaliber: 7,62 mm
- Úsťová rýchlosť strely: 811 m/s (M91/30)
- Kadencia: 15 rán/min
- Maximálny dostrel: 1828,8 m
- Zásobovanie muníciou: 5 rán
Nasadenie a bojové použitie
Tieto pušky sa osvedčili v 1. svetovej vojne, kedy Rusko dodalo Srbsku 120 000 pušiek vzor 1891. Pušky Mosin-Nagant m/27 a m/28/30 používala tiež fínska armáda. Vynikajúce výsledky s ňou dosiahol fínsky ostreľovač Simo Häyhä.
Podobne pušku používali aj Poliaci pod označením karabin wz 91/98/25. Počas druhej svetovej vojny bola puška Mosin-Nagant ešte stále štandardnou zbraňou Červenej armády. Vynikajúce výsledky s ňou dosiahli aj mnohí ostreľovači, napríklad aj Vasilij Zajcev počas bitky o Stalingrad.
Tisíce týchto zbraní sa tiež stali korisťou Wehrmachtu. Nemci začali pušky vzor 1891/30 označovať Gewehr 254(r). Vyzbrojené nimi boli početné tylové a policajné jednotky, Volkssturm, ako aj vojská zložené z kolaborujúcich sovietskych zajatcov, brániacich atlantické pobrežie.
Napriek tomu, že zbraň bola na konci druhej svetovej vojny postupne nahradzovaná modernejšími typmi, sa puška Mosin-Nagant používala až do konca 50. rokov a ešte dnes sa používa nie len pri vojenských prehliadkach ale i u rôznych čestných jednotiek.
Mosin-Nagant v rukách ostreľovačov
Počas 2. svetovej vojny preslávili odstreľovaciu verziu pušky vzor 1891/30 sovietski hrdinovia: Vasilij Zajcev, Ljudmila Pavličenková, Ivan Sidorenko a československá Mária Ljalková-Lastovecká.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať najlepšiu zbraň v The West
- Vasilij Zajcev: Preslávil sa svojim húževnatým odporom počas bitky pri Stalingrade, kedy mal počas necelého mesiaca a pol zastreliť 225 vojakov a dôstojníkov Wehrmachtu.
- Ljudmila Pavličenková: Mala na konte 309 potvrdených zásahov, z čoho bolo 36 nepriateľských ostreľovačov. Stala sa prvým občanom ZSSR, ktorý vstúpil do Bieleho domu, kde bola prijatá prezidentom Rooseveltom.
- Ivan Sidorenko: V rámci bojovej činnosti si pripísal 500 potvrdených zásahov a vycvičil viac ako 250 ostreľovačov. Bol najúspešnejším sovietskym ostreľovačom druhej svetovej vojny.
- Mária Ljalková-Lastovecká: Ako ostreľovačka sa zúčastnila bojov pri Sokolovom a následne bola zapojená do oslobodzovacích bojov na Ukrajine.
Puška Mosin-Nagant sprevádzala nielen Rusko (a jeho neskoršieho nástupcu Sovietsky zväz) naprieč množstvom historických udalostí. Bola pri rusko-japonskej vojne, prvej svetovej vojne, zimnej vojne a uznaní sa dočkala aj v rámci druhej svetovej vojny. Vďaka svojej jednoduchej a spoľahlivej konštrukcii si pušku obľúbilo veľké množstvo vojakov aj zberateľov.