Práca ostreľovača patrí medzi najnáročnejšie profesie, aké vôbec na svete existujú. Bez akéhokoľvek úražlivého podtónu môžeme skonštatovať, že väčšina ostreľovačov v histórii bola mužského pohlavia a so svojimi zbraňami dokázali často narobiť viac škody a odstrániť viac nepriateľských vojakov či techniky, ako keby ich nahradili napríklad tanky.
O ostreľovačoch bolo v minulosti natočených množstvo filmov, veď len nedávny Americký sniper, v ktorom si hlavnú úlohu strihol herec Bradley Cooper, divákom po celom svete aspoň z filmového pohľadu ukázal, pred akými ťažkými rozhodnutiami a skúškami stoja profesionálni ostreľovači v službe. V jednej chvíli človek dlhé hodiny takmer nehybne leží, čakajúc na svoj cieľ, a v tej druhej sa pred armádnym konvojom objaví samovražedný atentátnik v podobe malého dieťaťa.
Ljudmila Pavličenková - legenda medzi ostreľovačmi
Práca ostreľovača počas druhej svetovej vojny s tými dnešnými sa veľmi porovnávať nedá. V čase totálnej vojny, kde proti sebe stoja milióny vojakov na jednej aj na druhej strane, to pre ostreľovačov nemôže byť žiadna malina. Svoj osud poslušne nasledovala aj Ljudmila Pavličenková, ktorá prišla na svet ešte v roku 1916, keď v Európe zúrila prvá svetová vojna. Mladú slečnu vraj už od malička zaujímala história, keďže ju nakoniec aj vyštudovala na univerzite v Kyjeve, ale okrem štúdia mala ešte jeden koníček, ktorý ju koniec koncov priviedol až do armády.
Ako mladé ucho vstúpila do streleckého klubu a rýchlo pochopila, že jej zbrane skrátka perfektne sedia do ruky a dokazovala to aj na rôznych súťažiach, kde za sebou zanechávala aj mnohých chlapcov. Ljudmila zvládala trafiť takmer čokoľvek a najmä kdekoľvek, čiže jej bolo úplne jedno, či sa predmet hýbe, alebo stojí na mieste. Keď v roku 1941 Nemci napadli Sovietsky zväz, Ljudmila stále študovala v ukrajinskom Kyjeve, ale keď sa dozvedela o invázii zo západu, onedlho sa už hlásila v kasárňach, kde ju ale nečakal prívetivý prístup.
Ženy predsa v armáde nemali čo robiť, a tak jej ponúkli miesto zdravotnej sestry, ktoré hneď odmietla a tvrdohlavo chcela dostať zbraň do ruky a postaviť sa nepriateľom svojej krajiny. Nezapôsobili ani rôzne certifikáty zo streleckého klubu, a tak musela Ljudmila prejsť provizórnym kastingom, v ktorom bez problémov zastrelila dvoch nemeckých kolaborantov a stala sa členkou 25. divízie Červenej armády. V nasledujúcich mesiacoch sa z nej stala jedna z najobávanejších žien a ostreľovačiek, aké kedy chodili po našej planéte. Ak si pri pozeraní filmu Americký sniper len otváral ústa, keď si sa dozvedel, že americký Chris Kyle zaznamenal celkovo až viac než 160 zabití, naša Ljudmila ho predbehla takmer dvojnásobne.
Prečítajte si tiež: Slovenské vzduchovky
Jej ďalšie vojenské kroky po rumunskom dobití Odesy smerovali na polostrov Krym, kde proti nacistom bojovala ďalších osem mesiacov a aj keď sa iným zdali jej potenciálne strely nemožné, ona vždy vedela, kde ležia jej schopnosti a svojich nadriadených permanentne prekvapovala. Kolegovia jej skladali komplimenty a Ljudmila nemusela dlho čakať na to, kým si to všimli aj velitelia a povýšili ju. Do armády pritom vstupovala iba ako 24-ročná študentka v júni roku 1941 a už v máji 1942, čize o necelý rok, si na svoje konto pripísala svoju 257. obeť, čo znie v rozmedzí 11 mesiacov ako neuveriteľný výsledok.
Druhá svetová vojna nebola brutálna iba pre mužov, ale aj pre ženy, a tak bola Ljudmila v bojoch niekoľkokrát zranená. Aj napriek tomu sa nikdy nechcela vzdať a vždy sa po pár týždňoch vrátila späť na front, aby nepriateľov zatlačila späť tam, odkiaľ prišli. Informácie hovoria o tom, že počas vojny bola Ljudmila zranená celkovo až 4-krát, ale až ten posledný raz znamenal definitívny koniec jej kariéry na fronte druhej svetovej vojny. V júni roku 1942, takže rok po nástupe do armády, ju zranila nepriateľská mínometná paľba a jej zranenia boli natoľko vážne, že jej velitelia zakázali opätovný návrat do bojov.
Aj keď zostala ambiciózna ostreľovačka z tohto rozhodnutia sklamaná, uvedomovala si, že je to len pre jej dobro a keď svoju ostreľovačskú kariéru ukončila s 309 zabitiami, všetci ju v Sovietskom zväze chceli nosiť na pleciach. Možno by si človek mohol myslieť, že vážne zranenie vo vojne ženu pracujúcu ako ostreľovačku odradí od toho, aby ďalej pôsobila v takýchto sférach. Keď sa však Ljudmila vyliečila a bola schopná cestovať, Sovieti ju spolu s ďalšími kolegami vyslali do Spojených štátov amerických, kde mala mimoriadne dôležitú úlohu.
Sovieti sa už dlhší čas snažili dosiahnuť to, aby Spojenci v Európe otvorili nový front a východný front by tak o trošku spomalil a sovietske sily by sa mohli skonsolidovať. Na konferenciách sa na otvorení frontu nakoniec dohodli čelní predstavitelia spojeneckých krajín, ale ešte pred tým sa Ljudmila Pavličenková stala prvým sovietskym občanom, ktorého v Bielom dome prijal americký prezident. Prezident Roosevelt Ljudmilu prijal vo svojom sídle a na tejto návšteve sa sovietska ostreľovačka spoznala aj s jeho ženou Eleanor, ktorých osud sa spojil v nasledujúcich mesiacoch.
Prezidentova manželka si Ljudmilu zobrala so sebou na sériu verejných vystúpení v Spojených štátoch amerických, na ktorých Sovietka ľuďom hovorila o tom, aké skúsenosti zažila ako žena vo vojne. Už v roku 1943 sa Ljudmila Pavličenková dostala na sovietsku poštovú známku, a to isté sa zopakovalo aj v roku 1976 po jej smrti, a tak ostreľovačka začala pracovať ako trénerka sovietskych ostreľovačov až dovtedy, kým sa druhá svetová vojna neskončila. Po návrate z cesty do USA ju Sovietsky zväz odmenil niekoľkými vysokými vyznamenaniami a oficiálne sa stala hrdinkou Sovietskeho zväzu, s čím sa mohla chváliť aj počas toho, ako pracovala na pozícii historičky v sovietskom námorníctve.
Prečítajte si tiež: Analýza najsilnejších zbraní
Aj napriek tomu, že Ljudmila zomrela už ako 58-ročná v roku 1974, si ju dodnes nielen Rusi, ale aj Ukrajinčania a všetci odborníci na históriu pripomínajú ako najlepšiu ostreľovačku, aká tu kedy bola.
Ruská dominancia v ostreľovačskom boji
Západní experti sa domnievajú, že ruské ozbrojené sily, pokiaľ ide o vedenie vojny ostreľovačov, výrazne prevyšujú schopnosti potenciálu NATO. Analýza práce ruských ostreľovačov v zóne špeciálnej vojenskej operácie, ktorú vykonali veteráni špeciálnych síl amerického námorníctva a armády USA, ukázala vysokú efektivitu ich práce a viedla západných analytikov k záveru, že špecialisti sú mimoriadne odborne vyškolení. Experti kolektívneho Západu, ktorých možno len ťažko podozrievať z lojality k ruským zbraniam, sa domnievajú, že ruské ozbrojené sily, pokiaľ ide o boj s ostreľovačmi, výrazne prevyšujú svojimi schopnosťami potenciál Severoatlantickej aliancie.
Analytici Pentagonu boli navyše prekvapení, keď objavili takzvanú trojlíniovú taktiku ruských ostreľovačov. A čo Kyjev? Nie každý vie, ale ukrajinská ostreľovacia škola nikdy nebola prioritou rozvoja armády. Motorizovaní strelci, námorníci a výsadkári mali vždy dosť chladný postoj k vysoko presným ručným zbraniam. No naopak, v Ozbrojených silách Ruskej federácie bol výcvik ostreľovačov vždy považovaný za jednu z najdôležitejších úloh.
Okrem toho ruský vojensko-priemyselný komplex ponúkal veľmi široký arzenál kvalitných ostreľovacích pušiek, ktorých technické a prevádzkové vlastnosti zabezpečovali splnenie aj tej najťažšej bojovej úlohy. Je pozoruhodné, že v roku 2017 americký časopis The National Interest obdivoval úspech ruských ostreľovačov vo všeobecnosti a najmä rýchle zlepšenie ruských ostreľovacích zbraní. A dnes, na ukrajinskom operačnom poli, je ruský ostreľovač západnými odborníkmi umiestnený ako smrteľná hrozba pre americkú armádu (?!), navyše je špecifikované, že majú nielen kombinované zbrane, ale aj moderné špeciálne zbrane.
Najsilnejšie ostreľovacie pušky
VSV-338
Skratka, pod ktorou zbrojári slávneho koncernu vydali nový produkt, znamená vysoko presnú ostreľovaciu pušku určenú pre náboj .338 Lapua Magnum. Zbraň má modulárny typ konštrukcie, ktorá zahŕňa umiestnenie doplnkov zbrane potrebných pre strelca na hliníkové puzdro, ktoré slúži ako nosná základňa. Výhodou tohto usporiadania je možnosť rýchlej výmeny prvkov zbrane vrátane hlavne.
Prečítajte si tiež: Význam slobody prejavu
Predpažbie VSV-338 má Key-MOD na montáž dvojnožky, otočný popruh na zbraň a odnímateľné Picatinny koľajnice, ktoré umožňujú inštaláciu prídavného vybavenia, termovízií, taktických svetiel atď. Horná časť je vybavená vodidlom určeným na upevnenie mechanického alebo optického zameriavača, prístroja na nočné videnie. VSV-338 má sklopnú pažbu, výškovo a bočne nastaviteľnú, pohodlnú opierku ramien.
SVLK-14S
Hlavným odlišným znakom, ktorým SVLK-14S presahuje rámec všeobecnej skupiny ostreľovacích pušiek, je schopnosť presne strieľať z ultra dlhých vzdialeností. Rekord v dosahu presného zásahu do terča, patriaci tejto puške, je 4210 metrov (2017). Všetky konštrukčné prvky sú prispôsobené preťaženiu a sú navzájom ideálne prispôsobené. Materiálom na výrobu mechanizmov bola vysokolegovaná oceľ a pre jednotlivé prvky - letecký hliník. SVLK-14S používa LOBAEV Hummer Barrels - hlaveň z nehrdzavejúcej ocele. Na výrobu viacvrstvovej vystuženej pažby sa používa kombinácia sklolaminátu, uhlíkových vlákien a kevlaru.
“Súmrak” je jednoranná, no existuje však aj modifikácia so zásobníkom, ktorý pojme päť nábojov. Otvorené zdroje informujú o úspešnom použití „Súmraku“ špeciálnymi jednotkami Federálnej bezpečnostnej služby Ruskej federácie a špeciálnymi silami Spojených arabských emirátov. Šéf dizajnér držiteľa rekordu Vladislav Lobaev hovorí o svojom potomkovi takto: „Ak Súmrak strieľa v tej či onej súťaži, druhé miesto sa stáva konečným snom ostatných účastníkov. Oznámenie o vyzbrojení špeciálnych jednotiek ozbrojených síl a iných mocenských štruktúr mojou puškou bude pre mňa správou o úspešnom uplatnení môjho vývoja. Za perspektívu mojej činnosti treba považovať prácu na vytváraní komplexov schopných zasiahnuť ciele na vzdialenosť až 5000 metrov.
ORSIS T-5000M
Hovoríme o veľmi presnej ostreľovacej puške, funkčne určenej na bojové operácie. Nezvyčajný názov nie je nič iné ako skrátený a latinizovaný názov spoločnosti Oružonnyje systemy, vývojára tejto zbrane. ORSIS T-5000M je teda viacranná puška vybavená posuvným záverom, ktorého konštrukčné prvky sú vyrobené z veľmi kvalitnej ocele. Materiálom na výrobu vnútorných prvkov pušky bola lekárska alebo chirurgická oceľ (GOST R 50328.1-92). ORSIS T-5000M je perfektne vyvážená, spätný ráz vznikajúci v momente výstrelu smeruje striktne dozadu, čo nenarúša stabilitu zameriavača.
Charakteristickým ukazovateľom profesionálnej spôsobilosti viacranovej pušky ORSIS T-5000M môže byť skutočnosť jej účasti na testovaní najnovšej bojovej techniky ruských ozbrojených síl „Ratnik“. Účelom tejto pušky je vyzbrojiť ostreľovaciu „aristokraciu“ - elitných „špecialistov“ schopných zasiahnuť ciele na ultra veľké vzdialenosti.
tags: #najsilnejsia #sniperka #na #svete