História Medzinárodného maratónu mieru (MMM) v Košiciach siaha až do roku 1924, vďaka čomu patrí medzi najstaršie maratóny v Európe aj vo svete. Na Slovensku sa zároveň radí medzi najvýznamnejšie športové podujatia. Každoročne sa naň prihlasujú tisícky bežcov.
Najstarší maratón v Európe, Medzinárodný maratón mieru alebo tiež Košický maratón, započal svoju tradíciu v roku 1924, presne 28. 10. 1924. V tento deň sa zhmotnilo nadšenie ôsmych bežcov, ktorí začali tradíciu tretieho najstaršieho maratónu na svete, hneď po Bostonskom a Yunkerskom maratóne.
Keď 28. októbra 1924 ešte ani 30-ročný Vojtech Braun stál v obci Turňa nad Bodvou pred štartom pri ôsmich účastníkoch maratónskeho behu, určite netušil, že sa začína písať úvodná kapitola dejín neskôr jedného z najznámejších atletických podujatí na svete - MEDZINÁRODNÉHO MARATÓNU MIERU.
Maratón predstavuje pre Košičanov aj Slovákov každoročne významnú udalosť, kedy si v prvú októbrovú nedeľu pripomínajú nutnosť spolupatričnosti, pomoci a ,,ľudskosti“.
Vývoj a význam MMM v priebehu rokov
Za takmer sto rokov konania maratónu sa toho udialo mnoho. Menili sa politické zriadenia, vlády, prišla vojna, zmenil sa režim, nastala revolúcia, rozdelila sa republika, zmenilo sa milénium a za ním nás postihla pandémia. Košický maratón tu zostal.
Prečítajte si tiež: Košický maratón
V roku 1931 vyhral MMM bežec z Argentíny, ktorý neskôr triumfoval pod olympijskými kruhmi v Los Angeles. Juan Carlos Zabala mal v čase svojej úspešnej účasti na maratóne iba úctyhodných 20 rokov. Krásne posolstvo priniesol do Košíc v roku 1937 bežec Désiré Leriche. Tento bežec sa zúčastnil pretekov iba vďaka zbierke svojich priateľov, ktorí v neho natoľko verili, že vyzbierali dostatočný obnos peňazí.
Až neuveriteľné bolo zabehnutie Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach v roku 1945 po ukončení vojnových bojov. Práve toto zabehnutie MMM bolo prelomovým míľnikom a pomyselným symbolom mieru. Po rokoch, kedy bol svet zmietaný v hrôzach vojny, predstavoval maratón mieru pokoj a bol akýmsi lúčom svetla a nádeje. Pamätníci tohto behu, ktorý sa odbehol na okruhu Košice - Seňa boli deťmi, ale pamätajú si i dnes tú radosť na otočke v Seni. Povzbudzovali a tešili sa pri každom bežcovi.
Rok 1974 bol výnimočný, pretože MMM oslávil 50 rokov a v roku 1980 sa prvý krát v histórii objavili na trati aj ženy. Tento rok predstavuje dôležitý krok k uznaniu rovnoprávnosti žien i mužov.
Medzinárodný maratón mieru v Košiciach nenesie štatút výnimočnosti len svojím vekom a názvom, ale môžeme mu pripisovať aj organizačné úspechy. IAAF Majstrovstvá sveta v polmaratóne v roku 1997 boli označené za najúspešnejšie v ich histórii, a práve preto bol v roku 1999 umožnený Košiciam organizovať 12.
Zaujímavosťou v roku 2007 bola spomienka na francúzskeho bežca Désiré Lericha, ktorého sme už spomínali a ktorý vyhral maratón pred 70. rokmi a neskôr zahynul v koncentračnom tábore. V roku 2014 oslávil maratón svoje jubileum v podobe 90. narodenín. Ako to už na každej veľkej oslave býva, nechýbali ani gratulanti a aj mimoriadni účastníci. Boli to bežci so závažným ochorením.
Prečítajte si tiež: Maratón v Košiciach
Beh, vojnové časy, prvý beh žien, krajiny z celého sveta, to je MMM. Medzinárodný maratón mieru spája históriu, rôzne osudy a udalosti a vysiela do sveta základnú myšlienku tolerancie. Táto udalosť každoročne spája ľudí rôznych vekových kategórií, kultúr, náboženstiev či politických presvedčení. Spája často nespojiteľné a snaží sa prinášať posolstvo mieru ku každému. Dnes je práve mier to, čo potrebujeme, čo by nás malo spájať.
Tak, ako všetky udalosti posledných dvoch rokov, i MMM bol poznačený situáciou ohľadom pandémie a ochorenia Covid 19. Minuloročný beh sa uskutočnil síce v komornejšej atmosfére, no ani pandémia ho vtedy nezastavila. Ako každý rok štartovalo sa o 9.00 hod. prvú októbrovú nedeľu od hotela Hilton, pre starších od Slovana, na Hlavnej ulici. Aktuálny ročník poctili svojou prítomnosťou bežci z 25 krajín, a teda bol maratón opäť multikultúrny. Tento rok bol venovaný Abebe Bikilovi.
Medzinárodný maratón mieru v Košiciach tento rok vyhral bežec z Kene, Reuben Kiprop Kerio, ktorý maratón zabehol za 2:07:18. A je úctyhodné, že napriek napätej sociálnej atmosfére na Slovensku a rozpolteniu spoločnosti, ostali v popredí okrem športových výkonov hlavné posolstvá Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach, a to tolerancia a mier.
História názvov a trás
História Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach sa začala písať v roku 1024. Podujatie od svojho vzniku nieslo niekoľko pomenovaní. Volalo sa Košický maratón, Slovenský maratón, Kassai maratón, Maratón slobody, Medzinárodný maratón slobody i Maratón mieru.
Prvý maratón v Košiciach sa bežal v 28. októbra 1924. Odvahu postaviť sa na štart trate s dĺžkou 42,195 metrov našlo zo 17 prihlásených bežcov iba osem - Halla, Tronka, Badonič, Kulcsár z miestneho športového klubu KAC, Schuller zo Slávie a vojaci Lenart, Zajič a Schmidt. Časom 3:01:35 zvíťazil Košičan Karol Halla.
Prečítajte si tiež: Rekordy v tenise: najstarší hráč
Na prvom ročníku sa bežalo od železničnej stanice v Turni nad Bodvou do Gajdových kúpeľov (dnešný rekreačný areál Anička) v Košiciach. O rok neskôr maratónci vyrazili z Gajdových kúpeľov cez Valaliky do Čane a späť. V rokoch 1924 až 1937 sa maratón bežal vždy 28. októbra na sviatok vzniku Československej republiky.
V rokoch 1939 - 1944 (v tom čase boli Košice súčasťou Maďarska), sa maratón uskutočnil v rôznych septembrových a októbrových termínoch. Od roku 1952 bol termín maratónu presunutý kvôli priaznivejšiemu počasiu na prvú októbrovú nedeľu.
MMM 2023 - Jubilejný 100. ročník
V roku 2023 oslávil Košický maratón významné jubileum - 100 rokov od jeho založenia. Deň maratónskeho behu padol v roku 2023 na nedeľu 1.10. V predvečer tohto významného športového sviatku, 30.9., sa konal otvárací ceremoniál s už tradičným zapálením maratónskeho ohňa. Celý sprievodný program MMM 2023 bol pestrý a niesol sa v bežeckom duchu od začiatku septembra.
Organizátori MMM ohlásili, že na jubilejný ročník Košického maratónu sa účastníci doslova vrhli. Registrácia sa musela zastaviť už 6 mesiacov pred samotnými pretekmi. K 7.9.2023 bol počet zaregistrovaných bežcov na všetky diciplíny spolu viac ako 16 800. Zastúpenie z celého sveta a podiel žien. Po bežcoch so slovenským občianstvom obsadilo najvyššie priečky Poľsko, Česko, Maďarsko, Francúzsko, Nemecko, Srbsko a Veľká Británia. Celkovo má zastúpenie na štarte 59 krajín. Ženy dosahujú celkový podiel 34%, v samotnom maratóne je to 16,5%, čo znamená postupné približovanie sa k európskemu priemeru.
Na samotný maratón, ako hlavnú disciplínu, je prihlásených viac ako 5 000 bežcov. Z toho viac ako 1 000 si v prihláške zaškrtlo políčko "Môj prvý maratón". Táto, dalo by sa povedať, "podkategória" kráľovskej disciplíny, motivuje bežcov odhodlať sa zabehnúť si a zdolať svoj prvý maratón. V roku 2023 sa na svoj prvý maratón odhodlal aj náš olympíjsky víťaz Matej Tóth. Držíme mu aj my palce!
Okrem olympionika Mateja Tótha sa, tentoktát na pretekoch v štafetovom behu, zúčastnili aj ďalší olympíjski víťazi, ktorí boli na toto prestížne podujatie pozvaní s podporou Slovenského olympijského a športového výboru. Na trati sa tak predstavila unikátna štafeta zostavená z držiteľov celkovo 10 zlatých a 1 bronzovej olympijskej medaily. Robert Korzeniowski, Anastasia Kuzminová, Gabriella Szabóová a Martin Koukal.
Pre všetkých bežcov, ale aj milovníkov behu a fanúšikov Medzinárodného maratónu mieru bol opäť vypravený špeciálny vlak z Bratislavy do Košíc. Maratónsky expres, vypravený aj vďaka finančnej podpore Košického samosprávneho kraja a v spolupráci s organizáciou Košice Región Turizmus, sa na cestu vydal z bratislavskej hlavnej stanice v sobotu 30. septembra o 09:12 hod.
Pri príležitosti 100. výročia MMM v roku 2024 mestskí poslanci odhlasovali aj založenie takzvaného Maratónskeho domu. Dnes je priestor známy aj pod názvom Marathon Point. Marathon Point sídli v historickej budove na Hlavnej ulici 57 od mája 2025. Interiér Marathon Pointu sa nesie v decentných tónoch doplnených o drevo a kontrastné interiérové prvky v sýtomodrej farbe. Už pri vstupe do Maratónskeho domu návštevníkov zaujme na mieru navrhnutý modrý deliaci novotvar, ktorý oddeľuje priestor kaviarne od hlavnej expozície.
Srdcom priestoru Marathon Point je takzvaná Maratónpédia - aplikácia zobrazená na piatich veľkorozmerných dotykových paneloch, ktorá návštevníkov informuje o maratónskom dianí. Faktom je, že Medzinárodný maratón mieru výrazným spôsobom prispieva k návštevnosti a poznateľnosti mesta Košice.
Osobnosti na čele organizátorského tímu
Od zrodu MMM v roku 1924 sa na čele jeho organizačných štábov, resp. ako riaditelia pretekov vystriedali ôsmi Košičania. Z nich si väčšiu pozornosť zaslúžia štyria. Dvaja z nich - Béla Braun/Vojtech Bukovský a Ján Margita - taktovku hlavného organizátora držali v rukách zhodne po 24 rokov a Štefan Daňo dokonca 28 rokov. Od roku 2017 šéfuje maratónu Branislav Koniar.
VOJTECH BRAUN-BUKOVSKÝ (4. 11. 1894 - 30. 11. 1963): Zamlada bol úspešný všestranný športovec - atlét-vrhač, ale aj zápasník, šermiar, futbalista i lyžiar. JÁN MARGITA st. (16 .6. 1922 - 3. 3. 2008). Zamlada sa aktívne venoval basketbalu. ŠTEFAN DAŇO (nar. 28. 2. 1948): Za jeho 28-ročnej éry na čele OV (v rokoch 1989 - 2016) sa MMM dotkli najväčšie zmeny, aj v súvislosti so spoločenskými pomermi. Tou najradikálnejšou bola zmena trate z Košíc do obce Seňa a späť na klasický mestský maratón, ktorý je už v súčasnosti samozrejmosťou v mnohých svetových metropolách. BRANISLAV KONIAR (nar. 3. 10. 1959): Medzi organizátorov MMM si našiel cestu v roku 1991, keď sa stal tajomníkom Maratónskeho klubu Košice.
Má Medzinárodný maratón mieru sto ročníkov, alebo menej?
Podľa oficiálnych údajov sa 1. októbra 2023 bežal v Košiciach 100. ročník Medzinárodného maratónu mieru. Nie je to však také jednoznačné. MMM sa zrodil z iniciatívy Bélu Brauna (neskôr Vojtecha Bukovského) v roku 1924 po jeho návrate z OH v Paríži, kde bol ako novinár. Už o tri mesiace neskôr zorganizoval na trati Turňa nad Bodvou - Košice prvý maratón, ktorým založil tradíciu neskoršieho MMM. Termín maratónu stanovil na 28. októbra 1924, čo bol deň výročia vzniku Československej republiky (ČSR) v roku 1918. Bol to vtedy najvýznamnejší štátny sviatok na našom území.
V Európe sa behávali oficiálne maratóny aj pred rokom 1924, keď sa zrodil ten košický. Maratóny v dĺžke od 38 do 44 km sa na našom kontinente konávali už od roku 1901 a v roku 1924 ich údajne bolo najmenej desať. Niektoré z nich zanikli natrvalo, iné obnovili po desaťročiach, teda chýbala kontinuita.
Po dlhých diskusiách v Maratónskom klube Košice sa členovia uzniesli, že vojnové maratóny sú pokračovaním tých, ktoré sa uskutočnili v rokoch 1924 - 1937, a teda majú svoje pevné miesto v dejinách MMM. Okrem (1938, 1940), sa hľadí ako na olympijské hry v rokoch 1916, 1940 a 1944, ktoré sa v období svetových vojen nekonali, a...
Záver
Medzinárodný maratón mieru už celé generácie presahuje rámec klasického mestského športového podujatia. Pravidelne priťahuje pozornosť domácich aj zahraničných návštevníkov a formuje vzťah verejnosti k bežeckej kultúre, histórii aj mestskému priestoru. Pred časom sa jeho príbeh rozšíril aj mimo samotného pretekárskeho dňa - prostredníctvom projektu Marathon Point.