Opevnená osada na Dedovci v Považskej Bystrici bola systematicky skúmaná v rokoch 1957 - 1958 pod vedením A. Petrovského-Šichmana. Lokalita však nebola preskúmaná celá, preto nemožno takúto možnosť celkom vylúčiť. Faktom však ostáva, že sa nepotvrdil pôvodný predpoklad autora výskumu, ktorý kládol gro tunajšieho osídlenia podstatne hlbšie do minulosti. Skorší začiatok osídlenia alebo naopak jeho dlhšie pretrvávanie nie je preukázateľné.
Sídlisko je dosiaľ najlepšie preskúmaným z tohto obdobia na strednom Považí. Existencia tejto opevnenej slovanskej osady je vymedzená od konca 8. do prvej polovice 10. storočia.
Obydlia v osade Dedovec
Počas terénnych prác sa na ploche s rozmermi 57 x 46m preskúmalo 54 objektov. Prevažne išlo o rozličné, 10 - 45 cm zahĺbené objekty, medzi ktorými bolo možné vymedziť viacero typov.
Medzi obydlia sa dajú zaradiť pôdorysy s plochou 4 m2 a väčšie, v ktorých sa nachádzali vykurovacie zariadenia, umiestnené obyčajne v rohu. Buď išlo o jednoduché ohniská bez akejkoľvek úpravy, alebo sa zistilo ich obloženie či vyloženie kameňmi; v jednom prípade možno azda predpokladať prítomnosť hlinenej pece. Interpretácia menších zahĺbených objektov (pod 4 m2) s ohniskom nie je už taká jasná, no najskôr to asi boli súčasti väčších obytných stavieb.
Vykurovacie zariadenia sa okrem toho zistili aj mimo objektov a pravdepodobne slúžili viacerým domácnostiam alebo i celej osade ako sezónne (letné) ohniská, chlebové pece a pod. Rôzne možnosti funkčnej interpretácie poskytujú zahĺbené objekty s absenciou ohnísk. Pri pôdorysoch s plochou nad 4 m2 išlo prevažne o hospodárske stavby. Presné určenie ich účelu je však otázne, keďže objekty neobsahovali nálezy, ktoré by to umožňovali.
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
Obťažnejšie interpretovateľné sú oválne až elipsoidné jamy s plochou 0,8 - 2,8 m2. V dvoch prípadoch sa v ich výplni našli veľké časti rozmerných nádob. Nálezová situácia dovoľuje predpokladať, že objekty slúžili na skladovanie potravín, pričom nádoby podľa všetkého plnili úlohu vlastných zásobníc, chrániacich obsah proti vlhkú. Ďalšia jama s pozostatkami o niečo menšej nádoby a výraznejším množstvom uhlíkov mohla byť miestom, kde sa pokrmy pripravovali alebo uchovávali v teple.
Menej zastúpenou formou stavebných pamiatok boli zámerne vytvorené súvislé plochy kameňov, ktoré sa sústreďovali najmä na južnej strane sídliska. Zrejme ich možno interpretovať ako súčasti nadzemných objektov, pričom plnili funkciu dlažby, keďže s takouto formou úpravy interiérov sa stretávame už v starších obdobiach.
Palisádové opevnenie
Na sídlisku v Dedovci sa nepodarilo archeológom objaviť pozostatky typického drevozemného opevnenia, na aké sme zvyknutí pri iných hradiskách z obdobia Veľkej Moravy. Napriek tomu, ako uvádza napr. Drahoslav Hulínek v publikácii Bitka pri Bratislave v roku 907, nejednalo sa o „otvorenú“ osadu, ale obyvatelia Dedovca (predkovia dnešných Považsko Bystričanov) osadu obohnali drevenou palisádou, ktorá bola zrejme schopná zabezpečiť ich ochranu proti menej početným, resp. slabšie vyzbrojeným vojenským skupinám.
Nálezy v Dedovci
Väčšinu mobilných nálezov slovanského opevneného sídliska na Dedovci predstavujú zlomky keramických nádob, pochádzajúce takmer výlučne z hrncovitých nádob širšej tvarovej škály V ich výzdobe sa uplatňujú predovšetkým vodorovné ryhy a vlnovky, na mladších exemplároch sa objavuje aj dekór vytváraný viacnásobným hrebienkovým vpichom. Len sporadicky (v dvoch prípadoch) sa objavila aj plastická výzdoba vo forme obežných líšt. Druhým, neporovnateľne menej zastúpeným typom riadu boli pekáče a misy.
Remeselníci a ich nástroje
Kovové, kamenné a kostené predmety predstavujú z pochopiteľných dôvodov podstatne menšie percento nálezového fondu ako keramika. Z hľadiska funkčnosti sú však variabilnejšie a odrážajú rôzne druhy činnosti tunajšieho obyvateľstva. Najpočetnejším druhom železných predmetov sú nože; z dvanástich získaných kusov bolo 7 zachovaných v celku. Nájdené nože boli predmetom dennej potreby s univerzálnym využitím; na súdobých pohrebiskách sa vyskytujú v mužských i ženských hroboch, len väčšie exempláre je možné považovať za zbrane.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať zbraň
Špecifické použitie má iba nožík s krátkou čepeľou, prechádzajúcou do dlhej rúčky ktorý plnil funkciu chirurgického skalpela, čomu zodpovedá aj výnimočne vybrúsené ostrie. So starostlivosťou o telo súvisia aj toaletné predmety, reprezentované pinzetou a zlomkami jedného alebo viacerých obojstranných kostených hrebeňov.
Okrem nožov zastupujú predmety dennej potreby a nástroje na domácku remeselnú činnosť - železné ihly, kostené a železné šidlá, kovania drevených vedierok, hlinené prasleny, kamenné brúsiky a azda aj zlomok železnej ocieľky. Do tejto kategórie zrejme patrí aj kostený predmet, ktorý mohol slúžiť na hladenie koží alebo povrchu keramiky. Hrnčiarstvo však bolo už aj predmetom samostatného remesla, čo technická a umelecká úroveň časti hlineného riadu rozhodne dokazuje. K špecializovaným remeselníckym nástrojom možno priradiť železné dlátka, na dedovskom sídlisku doložené minimálne jedným kusom.
Poľnohospodárstvo a obživa
Základnou formou obživy včasnostredovekej spoločnosti bolo však poľnohospodárstvo. Chov domestikovaných zvierat dokumentuje výskyt kostí, prípadne predmetov z nich vyrobených; pestovanie kultúrnych plodín dokladá nájdená kovová súčasť oradla, zlomok železného kosáka a zrejme aj železný krúžok, ktorý podľa analógií pravdepodobne slúžil na upevnenie kosy na kosisko. Všeobecne sa usudzuje, že kosáky sa v tejto dobe používali na žatie obilnín, kým kosy slúžili na kosenie trávy.
Doplnkovou formou zaisťovania potravy bolo poľovníctvo a rybárstvo. S týmito činnosťami majú súvislosť strelky šípov a háčik so spätným tŕňom. V prípade streliek však ide o predmety, ktoré nechýbali ani vo výzbroji súvekých bojovníkov, preto nemožno vylúčiť prítomnosť určitého počtu vojakov v priestore opevneného sídliska.
Šperky a ozdoby
Pomerne riedko sú zastúpené nálezy, ktoré inak tvoria väčšinu kovových predmetov zo sídlisk spadajúcich do vyspelých fáz stredoveku, t. j. stavebné kovania v podobe klincov. Ojedinele sa vyskytol jednoduchý železný kľúč, ktorý sa používal na uzamykanie dvier. Medzi zriedkavé artefakty patria aj predmety vo funkcii súčasti odevu a šperku.
Prečítajte si tiež: Využitie držiakov na zbrane
Pravdepodobne na upevňovanie remeňa opasku slúžili tri železné prevliečky; ozdobovaniu žien treba pripísať korálik z modrého skla a vzhľadom na použitý materiál a tvar zrejme i jednoduchý bronzový krúžok so záveskom v podobe ohnivka retiazky, ktorý bol asi náušnicou. Zaujímavosťou je, že medzi nálezmi z obdobia Veľkej Moravy sa vyskytla aj šatová spona z mladšej doby rímskej. Je dosť možné, že sa jednalo o akýsi druh vzácnej „starožitnosti“, ktorá zdobila šaty niektorej z obyvateliek Dedovca.
Ďalšie náleziská v okolí
Okrem Dedovca boli na viacerých miestach v Považskej Bystrici a okolí nájdené artefakty, ktoré naznačujú, že sa v okolí Dedovca nachádzali aj ďalšie, už zrejme menej významné sídliská. Z hľadiska umiestnenia v krajine má odlišný ráz napr. sídlisko na terasách severozápadného svahu hradného vrchu v Považskom Podhradí. Tesná blízkosť hradu priam núka uvažovať o jeho osídlení v rámci stredoveku už v tomto období, najmä ak tamojšie obyvateľstvo mohlo využiť na svoju ochranu jeho staré valové opevnenie z doby laténskej.
Na to, že Vršatec bol osídlený Slovenmi v ranom stredoveku poukázal už Petrovský - Šichman, ktorý zistil súvislú plochu slovanského sídliska v úžľabine potôčka, ktorý tečie zo severnej strany popod hrad. Rozsah sídliska ako sa neskôr zistilo bol oveľa väčší ako 1 hektár ktorý predpokladal Šichman a Sloveni obývali obe strany spodnej časti doliny. Časť ich sídliska sa nachádza na miernom svahu, priamo pod hradnými bralami. Azda boli súčasne osídlené a opevnené už v slovanskom období aj tieto hradné bralá. Na severozápadnom okraji sídliska sa našiel dvojdielny žarnov.
Tesne pod dolnou časťou sídliska prebieha nízky val z jednej strany dolinky na druhú a druhý obdobný val sa nachádza na najvyššom mieste údolia pod temenom Chmelovej. Ani výskum SAV v 60. rokoch nepriniesol presvedčivú odpoveď na otázku, či valy chránili slovanské sídlisko alebo sídlisko halštadské, ktorého stopy tu boli taktiež objavené. Predpokladá sa, že na mieste, na ktorom sa vypínajú malebné zvyšky kamenného vršateckého hradu bolo v období Veľkej Moravy výšinné hradisko, ktoré mohlo slúžiť najmä ako refúgium pre obyvateľov sídliska, ktoré sa rozprestieralo pod ním.
Kováčska dielňa z konca 9. až začiatku 10. storočia bola objavená v auguste 1965 na rovnakom mieste. Celý súbor nájdených predmetov tvorí organický celok, takže môžeme úplne vylúčiť možnosť, že ide o sklad železných predmetov, ktoré by boli ako šrot určené na ďalšie spracovanie. Je teda jednoznačné, že vo Vršatskom Podhradí boli objavené nástroje a hotové výrobky, pochádzajúce zo starej kováčskej dielne, pričom môžeme tento súbor nálezov datovať do konca IX., Prípadne začiatku X. storočia.
Sekera je dobre zachovalá. Tyl je obdĺžnikovitý. ostria 65 mm. Spôsob a postup jej výroby boli nasledovné. stenčujú. tvrdšia pochopiteľne použitá na ostrie sekery. pomerne rýchlo ochladené. zužujúci, jej dĺžka je 168 mm. zistené obdobné znečistěniny ako u sekery. 310 mm je pretiahnutého tvaru s obdĺžnikovým prierezom. pre nasadenie násady.
železa, z ktorých každý má iný obsah uhlíka. spodná časť má štruktúru feriticko-perlitickú. obsahom uhlíka má väčšiu tvrdosť. sledovať u sekery. boli dávané na ostrie nástrojov. do hrotov, na ktoré boli vrazené rukoväte. vykovaný z jedného kusu materiálu. zistené značné množstvo nečistôt. časť nástroja (sekera, krátka kosa). nízkej teploty (obstarávacej).
Komu dodával svoje výrobky? kováčske umenie známe v širokom okolí? Prečo nedokončil svoju poslednú hrivnu? dôležitého muža a jeho blízkych?
tags: #najstaršia #kovaná #zbraň #na #slovensku #archeologický