Slovákovi sa v oblasti japonských bojových umení dostalo pocty priamo v krajine vychádzajúceho slnka. Popularizátor bojových umení Štefan Kurilla získal 7. dan tradičného aikido v organizácii Iwama Shinshin Aiki Shurenkai. Stal sa druhým najvyšším technickým stupňom v Európe v rámci tejto organizácie, ktorá má zastúpenie v 35 krajinách sveta a v 17 dódžach v Japonsku.
Ocenenie si prevzal pred pár dňami priamo v rodisku aikido - v Iwame. „Ideme ďalej, o motiváciu mám postarané,” hovorí v rozhovore pre aktuality.sk.
Ako sa dopracoval k vysokému technickému stupňu?
Bojovým umeniam a športom sa venujem od roku 1978. Začínal som s džudom v TJ Sokol Vinohrady Bratislava. Od roku 1989 som sa začal venovať aikido. Takže odvtedy je to už 30 rokov, čo sa mu intenzívne venujem nielen ako tréner, ale spoločne s tímom klubu Kurilla budokan organizujeme mnoho medzinárodných ukážok, sústredení a tréningov. Absolvoval som mnoho pobytov v Japonsku a tiež som tam viedol aj tréningy.
Očakávanie ocenenia a motivácia
Dostať z rúk najvyššej autority tradičného aikido Iwama Shinshin Aiki Shurenkai Kaicha Saito Hitohira 7. dan je pre mňa veľká pocta. Na druhej strane je to výzva a motivácia. V tejto súvislosti si spomínam na slová Tamura Senseia - japonského majstra, ktorý žil vo Francúzsku, že ak chce niekoho zastaviť, alebo povzbudiť, dá mu vyšší technický stupeň. To znamená, že kto je hlúpy a arogantný, je to pre neho vrchol. Ten kto má v sebe pokoru, vidí to ako výzvu pokračovať a robiť to ešte lepšie.
V organizácii Iwama Shinshin Aiki Shurenkai okrem japonských majstrov je vyšší technický stupeň 8. dan v Portugalsku a 7. dan v USA. Je to prakticky druhý najvyšší technický stupeň na svete v rámci tejto organizácie, ak nepočítame Japoncov.
Prečítajte si tiež: Čo je airsoft?
Vnímanie konkurencie a osobný prístup
Ak robíte niečo, čo máte radi a dávate do toho všetko, nevnímate to tak. Neberiete to ani ako prácu, ale ako to, čo vás napĺňa a posúva dopredu.
Technické stupne v aikido
Je aj 8. 9. 10. dan. Ale v súčasnosti je v rámci našej organizácie mimo Japonska najvyšší 8. dan.
Základná myšlienka aikido
Jeho zakladateľ bol veľmi nábožensky založený človek a 25 rokov sa venoval japonskému bojovému umeniu Daito rju aiki džudžucu, kterého cieľom bolo protivníka zneškodniť alebo usmrtiť. Zakladateľ pochopil, že vyostrovanie konfliktov a agresivita nevedie k ničomu dobrému. Preto vytvoril toto bojové umenie, ktorého cieľom je brániť sa tak, aby ste útočníka nemuseli zraniť alebo zabiť. Preto aj v našom klube vedieme našich žiakov k tomu, aby reagovali adekvátne k vzniknutým situáciám v rámci nutnej obrany a krajnej núdze.
Tréningový režim
Áno, do týždňa absolvujem 15 až 20 tréningov. Mám toho veľa a popri tom musím stíhať mnoho iných vecí. Nie je to len o tréningoch, ale aj o manažmente klubu či školy. Svoje vedomosti odovzdávam aj študentom Súkromnej strednej odbornej školy ochrany osôb a majetku v Bratislave, ktorej som zriaďovateľom. Pravidelne vediem hodiny špeciálnej telesnej výchovy. Snažím sa im čo najlepšie odovzdať moje skúsenosti.
Aikido a skrotenie búrliváka
Ja som nekonfliktný typ a snažím sa konfliktom vyhýbať. Riešim ich miernou cestou a nie bitkou. Nemyslím, že filozofiou. Samotné techniky aikido sú postavené tak, že ak ste lepší ako útočník, máte možnosť ho spacifikovať bez toho, aby ste mu urobili trvalú ujmu na zdraví.
Prečítajte si tiež: Airsoftové akcie, ktoré musíte zažiť
Nemusíte mu spôsobiť trvalé následky. Môžete mu dokázať svoju prevahu bez toho, aby ste ho zranili. Dá sa to využitím biomechaniky človeka, využívaním bolestivých bodov na tele, pák, hodov, škrtení či úderov.
Neagresivita v bojovom umení
Samozrejme, že to ide. Žijeme v 21. storočí a v geopolitickej zóne, kde nie je normálne, aby ste konflikt riešili fyzickým násilím. Aikido je práve to, čo vám to umožňuje. Stačí vás napríklad jemne chytiť za zápästie, nepotrebujem veľa sily a už cítite, že nechcete so mnou bojovať. Napriek tomu tá ruka funguje ďalej, môžete písať
Sebeobrana s aikidom na ulici
Určite áno. Samotná technika je len jedna časť z bojových schopností. Okrem nej potrebujete dobrú psychiku, strategické myslenie, odhad vzdialenosti, rýchlosť i načasovanie. Tie bojové schopnosti sú ako reťaz a najslabšie ohnivko určuje, aká je silná. Takže nie je to iba o technike, ale aj o ďalších faktoroch.
Stalo sa to párkrát, ale nešlo o útok, pri ktorom by hrozilo ťažké zranenie či smrť. Napríklad na základnej vojenskej službe (smiech..)
Počet ázijských bojových umení
Je ich nespočetné množstvo. Väčšina z nich pochádza z Japonska, Číny, Kórey, Vietnamu, Kambodže, Filipín a samozrejme Thajska. Bojové umenia sú tam značnou súčasťou telovýchovy a športu.
Prečítajte si tiež: Článok o najväčšej zbrani
Určite áno, okrem aikido sa venujem aj japonskému džudžucu, začínal som s džudom, cvičil som Muay Čaiya a mnohé ďalšie bojové umenia.
Motivácia pre aikido
Aikido učí jednoduché tajomstvo: zlepšovanie vášho života závisí od zlepšovania vás samých. Spoliehajte sa na seba a nebuďte obeťou okolností. Len vy ste zodpovední za bohatstvo alebo biedu vášho vlastného života.
Prečo ľudí lákajú bojové umenia?
Najväčšou motiváciou je určite sebaobrana, ale mnohí potrebujú sociálny kontakt. Pre niekoho je to len voľnočasová aktivita alebo zdravý životný štýl, ďalší to potrebuje k práci. K tomu sa tiež pridruží cestovanie a spoznávanie sa s ľuďmi z iných krajín. Každý si tam nájde to, čo potrebuje.
Je aikido pre každého?
Je to bojové umenie, nie šport. Preto nie je našou úlohou vychovať majstra Európy, sveta alebo olympijského víťaza. Každý cvičí s takým nasadením, aké má a každý si z toho vezme len to, čo potrebuje. V rámci nášho klubu cvičia deti od 5 rokov a najstaršieho cvičiaceho máme vo veku 72 rokov.
Talent na aikido
Pohybová kultúra je síce dôležitá, lebo napredujete rýchlejšie. Mám však skúsenosť, že mnohokrát ľudia talent nahradia usilovnosťou a dosiahnu také isté méty, ako tí najtalentovanejší. Takže, všetko je vo vašich rukách a nie je miesto na výhovorky.
Zádrhele pri bojových umeniach
Finančne je to podobné ako pri bežných športoch. Najdôležitejšie je mať chuť, premôcť sa a aspoň 2-krát alebo 3-krát do týždňa sa tomu venovať. Aby to malo nejaký zmysel. Ideálne je cvičiť pod vedením skúseného učiteľa. Tí, čo chcú cvičiť viac, môžu ešte na sebe pracovať aj doma.
Náš klub momentálne poskytuje možnosť dospelým cvičiť 8-krát do týždňa. Máme 2-krát týždenne ráno a 6-krát večerné tréningy. Kto má chuť, je na to priestor. Kto chce cvičiť ešte viac, je možné cvičiť aj samostatne. Cvičíme techniky proti útokom bez zbraní i so zbraňami, alebo techniky zbraň proti zbrani.
Záujem o aikido
Je kolísavý, pretože na voľný čas existuje veľmi veľa lákadiel: či už sú to jazyky, hudba a ďalšie aktivity. Keď sme začínali s aikidom v 90. rokoch, bol to veľký boom. Dnes cvičí veľa detí, predtým sme sa im vôbec nevenovali. My prijímame deti od 5 rokov, ale je to individuálne. Niektoré sú veľmi hravé a potom narúšajú tréning. Niektoré sú už v 4 rokoch disciplinované a majú záujem na sebe pracovať.
V každom prípade, mnohé podobné kluby ukončili svoje pôsobenie. My aj po 30 rokoch fungujeme ďalej. Tento rok sme organizovali medzinárodné sústredenie pod záštitou najvyššej autority tradičného aikido, robili sme ukážky v Japonsku a chystáme sa robiť ďalšie.
Motivácia po 7. dane
Samozrejme, je to pre mňa veľmi pozitívny impulz. Dňa 06. júla budeme robiť ukážky počas Japonského dňa na festivale Bratislavské kultúrne leto a hradné slávnosti 2019. V auguste budeme vystupovať v Japonsku pri príležitosti 50. výročia založenia tamojšieho klubu. Ten program je dosť naplnený napriek tomu, že sa blížia prázdniny. Takže nie je to o tom, že teraz som si vydýchol, naopak je to výzva ísť ďalej.
Kto je Šihan Kurilla?
Šihan Kurilla- v bojovom umení má titul šihan - čo znamená byť vzorom. V aikido sa tento výraz používa pre učiteľov od 6. danu.- bojovým športom a umeniam sa venuje vyše 40 rokov a samotnému aikido 30 rokov.
Tréningový deň Štefana Kurillu
Každý deň ste od rána do večera na tréningoch? Áno, prvý tréning sa začína o 6.15. Potom medzi ôsmou a deviatou mávam vždy tréning pre seba. Okrem aikida, čo je moje živobytie, hoby a životná cesta, sa venujem aj iným bojovým umeniam. Človek by mal byť trochu interdisciplinárny, aby svoju srdcovú disciplínu videl aj z inej perspektívy. Venujem sa ešte thajskému boxu. Štyrikrát do týždňa mám tréning s Rudolfom Ďuricom, dvojnásobným majstrom sveta v tejto disciplíne. Okrem toho robím ešte daito-ryu aikijujutsu, džudo a trénoval som aj mnohé iné bojové umenia.
Prečo je aikido srdcovka?
Tradičné aikido sa najviac približuje reálnym bojovým situáciám. Zapáčilo sa mi, že pri cvičení nebolo treba veľa fyzickej sily. Nemusel som tráviť čas dvíhaním činiek. Ďalšou motiváciou bol môj prvý učiteľ, ktorý o ňom vedel veľmi pekne rozprávať. Postupne som začal chápať, ako fungujú techniky aikida,, a že sú veľmi efektívne a účinné.
Druhy ázijských bojových umení
Je ich nespočetné množstvo v každej ázijskej krajine - v Kórei taekwondo, hapkido, hwa rang do, v Japonsku od iaido, aikido, karate, džiudžicu, kendo a džuda. V Číne je to veľké množstvo rôznych wu šu, vo Vietname viet vo dao, v Kambodži kambodžský box, v Thajsku muay thai, muay chaiya, muay boran. V rámci jednotlivých bojových umení je väčšinou niekoľko štýlov a organizácií. Je to svetové kultúrne dedičstvo Ázie, zaujímavé pre milióny ľudí na celom svete. Hitohiro Saito a shihan Kurilla na medzinárodnom sústredení v Bratislave (november 2011).
Čo láka ľudí na bojových umeniach?
U nás sú bojové umenia na jednej strane exotikou, ale deväťdesiat percent ľudí ho trénuje pre zdravý životný štýl a sebaobranu. V mojom klube cvičia doktori, právnici, robotníci, chodia k nám ženy aj deti, ale na druhej strane trénujem aj ľudí zo security biznisu. My cvičíme celá rodina - okrem mňa aj manželka a obidve deti.
Aikido ako sebaobrana
Samozrejme, ale za určitých podmienok. Keď ste lepší od útočníka, tak máte na to, aby ste využili techniky aikida na sebaobranu, ubránili sa a pritom ho nezranili. A keď ste rýchlejší ako on, máte dobrý reakčný čas a dobrý odhad vzdialenosti, dobrú psychiku, taktiku, stratégiu a kvalitnú techniku, tak máte možnosť paralyzovať útočníka bez toho, aby ste mu urobili akúkoľvek ujmu na zdraví. Netreba na to ani veľkú silu. Napríklad si požičiam vašu ruku a pozrite, jediným pohybom vás dokážem zafixovať a spacifikovať. Nemôžete pokračovať v boji. A ruka je v poriadku.
Obrana proti útoku so zbraňou
V cvičení aikido sa používajú aj zbrane - meč, kopija, nôž. Ako sa zachovať v konkrétnej situácii, je individuálne. Počas tréningov žiakov pripravujeme na tieto situácie. Vaše bojové schopnosti sú take silné ako najslabšie ohnivko v tejto reťazi. Mám žiakov, na ktorých naozaj zaútočili nožom, prežili to a ochránili svoje zdravie.
Z čoho vychádza aikido?
Aikido má okrem tradičnej vetvy aj ďalšie, ako sú Yoshinkan aikido alebo Tomiki aikido, ktoré sa dokonca pestuje ako súťažná disciplína. Vychádza z ešte staršieho bojového umenia daito-ryu aikijujutsu, čo bolo umenie samurajov. Cieľom ich techniky bolo útočníka zabiť. Cvičil ho pôvodne samurajský rod Takedovcov, ktorý strážil paláce a útočníkov likvidoval. Zakladateľ aikida Morihei Ueshiba techniku zušľachtil a dal možnosť brániť sa tak, že nemusíte protivníka zabiť. Tradičné aikido nie je súťažný šport.
Motivácia zlepšovať sa v aikido
Myšlienka nie je zvíťaziť nad niekým, ale sám nad sebou. Namiesto súťaží u nás fungujú pravidelné ukážky. Už od roku 1997 usporadúvame Večer bojových umení, kde výber klubu môže predviesť, na akej úrovni pracuje. A má možnosť ukázať, čomu sa venuje. Pravidelne sa tu predstavuje okolo tritisíc ľudí. Je to atraktívne podujatie, okrem aikida sa môžu prezentovať aj iné bojové umenia, minulý rok ich bolo jedenásť.
Súťaživosť v aikido
Nie každý je súťaživý typ, nie každý potrebuje vyhrávať a nie každý dokáže akceptovať prehru. Napríklad moja manželka bola reprezentantkou v športovej gymnastike, dokonca ju nominovali na olympiádu v Soule, ale tesne predtým sa zranila. Dcéra je pohybový talent, ale manželka vzhľadom na svoje skúsenosti z vrcholového športu povedala, že v žiadnom prípade nechce, aby naše deti robili súťažný šport. Šport by mal život obohacovať a robiť ho kvalitnejším. Aby vám telo fungovalo tak, ako má čo najdlhšie v čo najlepšej kvalite.
Šiesty dan aikido Iwama Shin Shin Aiki Shurenkai odovzdal Štefanovi Kurillovi v decembri minulého roka Hitohiro Saito Kaicho, najvyššia autorita tradičného aikida.
Pravdepodobnosť zranenia v aikido
Áno, tým, že nerobím techniku za každú cenu, nepadám tak, aby som prehral alebo vyhral.
Význam pádu v aikido
Slúži jednak na to, aby ste sa pri vykonávaní techniky nezranili, a jednak ho môžete využiť na zväčšenie svojej vzdialenosti od protivníka. Keď do vás niekto zozadu drgne, vy urobíte pád, získate vzdialenosť a čas a môžete sa pripraviť na boj. A v neposlednom rade je to dobrá fyzická záťaž. Padnete, vstanete, to máte rovno brušák aj drep. A plus si aj premasírujete chrbát. Pri každej technike je pád trochu iný, z tých, čo som zatiaľ videl a zažil, boli najlepšie premyslené pády v bojovom umení Systema v Rusku. Mali ich prepracované tak, že vyskakovali z auta so samopalom, padali hneď do rojnice a obsadili okamžite celý strelecký priestor. Mali to perfektne vymyslené pre potreby armády. Samozrejme, v bežnom živote nevyskakujete z nákladiaka so samopalom.
Vzťah učiteľa a žiaka v aikido
V tradičnom aikide je status učiteľa a žiaka chápaný v tradičnej forme, je tu prísna etiketa. Slúži na to, aby tréning bol čo najefektívnejší, aby ste tých šesťdesiat minút využili naozaj naplno. Druhá stránka je bezpečnosť. A napokon prepracovať sa cez etiketu k sebadisciplíne. Okrem toho je to aj istý spôsob psychohygieny. Som síce učiteľ, ale napríklad pred rokom som bol na sústredení daito-ryu aikijujutsu. Mal som šesť hodín denne tréningy, na záver týždňa bola skúška a potom som musel urobiť sto pádov. Na to, aby som to dokázal absolvovať, som sa musel pripravovať aj na pády, to znamená, že som musel padať aj ja. Deň pred odletom do Japonska na toto sústredenie som urobil stopäťdesiat pádov. Na skúške ma hádzal jeden Talian, Japonec to počítal a sledoval, aby sme to fyzicky zvládli.
Tréning špeciálnych ruských bojových jednotiek Systema Spetsnaz
S inštruktorom Systemy som sa prvý raz stretol v Japonsku u môjho učiteľa. Trénoval špeciálne jednotky v Čite. Na Aikido expo v Spojených štátoch som zase mal možnosť vidieť, ako inštruktori Systemy pracujú a zaujalo ma to. Tak som vycestoval do Moskvy a navštívil som tri organizácie, v ktorých som trénoval. Neskôr som už mohol viesť tréningy sám. Pozvali ma do Čity aj do Vladivostoku, kde som robil tréningy pre špeciálne jednotky aj pre inštruktorov polície. Mám odtiaľ aj diplomy.
Špeciálny tréning
V zásade sa špeciálne neodlišuje od tréningov iných bojových umení. Vo väčšine z nich totiž môžete zabiť aj nezabiť. A pravda je taká, že cvičenie špeciálnych jednotiek nie je uniformné, mnoho v tomto smere robí marketing, ktorý môže zavádzať. Nemožno povedať, že špeciálne jednotky sa trénujú len jediným spôsobom. Vždy závisí od inštruktora.
Čo zaujalo na týchto tréningoch?
V Rusku je vo všeobecnosti dobrá fyzická príprava. Bojové umenia sa pestujú na veľmi vysokej úrovni. V rámci aikida sa hovorí aj o ruskom aikide. Výborná je úroveň džuda či zápasenia, zaujímavá je aj technika pádov. Okrem výcviku Systemy sú tu však aj ďalšie, napríklad sambo, ktoré vzniklo ešte v Sovietskom zväze a má dlhú tradíciu. Vzniklo zlúčením tréningových metód z viacerých bojových umení a má viacero podôb.
Sensei Kurilla v Tokiu u Konda Katsuyukiho senseia (druhý sprava), najvyššej autority bojového umenia daito-ryu aikijujutsu.
Súkromná stredná škola ochrany osôb a majetku
Učia sa najjednoduchšie techniky, aby vedeli zvládať situácie v rámci svojej profesie, ide o úzko špecializovaný tréning postavený na základoch aikida a thajského boxu. Okrem toho majú možnosť rôznych krúžkov, laserovú strelnicu, airsoftovú streľbu, učia sa narábať bezpečne so zbraňami. Dostávajú základnú prípravu na prácu v ozbrojených zložkách alebo v súkromnej bezpečnostnej sfére. Tento rok vystupovali aj na Večere bojových umení. Teraz nám maturujú prví štvrtáci. Z roka na rok záujem o štúdium rastie. Myslím, že škola má budúcnosť, lebo bezpečnostný sektor má čoraz dôležitejšie miesto v spoločnosti.
Tým, že je to stredná odborná škola s maturitou, snažíme sa všetkých smerovať tak, aby išli aj na vysokú školu. Majú dobrý základ. Ten, kto si netrúfa ďalej pokračovať v štúdiu, má možnosť zamestnať sa v bezpečnostnom biznise. Vedieme ich však k tomu, že stredná škola je len začiatkom seriózneho štúdia.
Psychologické hľadisko štúdia
Majú v rámci výučby aj psychológiu. Škola má zamestnanú psychologičku na trvalý pracovný pomer. Keďže trénujem aj súkromnú bezpečnostnú službu, viem, že títo ľudia sú denne vystavení riziku ohrozenia života. Pritom je málo firiem, ktoré dlhodobo investujú do bezpečnosti svojich zamestnancov. Možno by to bolo vhodné aj legislatívne upraviť. Je dôležité, aby ľudia zo security sektora vedeli použiť najvhodnejšie prostriedky v rôznych situáciách.
Začiatky s aikidom
Bolo to v roku 1978, keď som ako osemročný začal cvičiť džudo v telovýchovnej jednote Sokol na bratislavských Vinohradoch. Začal som, lebo s tým začal aj môj brat. Aikido som začal cvičiť až v roku 1989 pod vedením majstra Rudolfa Várszegiho, ktorý k nám vtedy prišiel z Maďarska.
Ukážky tradičného aikido klubu Kurilla Budokan na medzinárodnom podujatí Večer bojových umení 2011.
Stretnutie s aikidom
Mal som džudistický tréning a prišiel za mnou kamarát, že bude po tréningu nejaké aikido, či sa nechcem pozrieť. Už som o ňom niečo počul, ale inak som to nepoznal, takže som tam išiel s nedôverou, navyše som bol hrdý na šport, ktorý som robil. Technicky sa mi to vtedy nepozdávalo. Keďže som na tom tréningu ako jeden z mála ľudí vedel padať, učiteľ to ukazoval na mne. Bolo mi to skôr smiešne a v duchu som si hovoril: ajaj, teraz by som ťa hodil na takú techniku a teraz na túto.
Prečo sa aikido nepozdávalo?
Viete, ako to je. Máte devätnásť rokov, chodíte na súťaže a zrazu príde niekto a začne vám vysvetľovať, že existuje niečo ďalšie. Ale majster bol veľmi charizmatický a keď začal rozprávať o filozofii aikida, získal si ma ako človek. Postupne som začal cvičiť, objavovať v technike krásu a efektivitu. Ale stále som v tom hľadal aj niečo viac, snažil som sa ísť čo najbližšie k prameňu. Mal som šťastie, že v roku 1999 som bol na prvom seminári s Morihirom Saitom senseiom, najdlhšie cvičiacim žiakom zakladateľa. Stretli sme sa vo Švajčiarsku. A potom, asi po ôsmich seminároch, som ho požiadal, či by som ho mohol prísť navštíviť do Japonska.
Prvá návšteva v Japonsku
Bolo to úžasné v tom, že sme cvičili aj žili priamo v telocvični, v ktorej cvičil zakladateľ. Ja som spal priamo pri oltári, ktorému sa zakladateľ klaňal, išiel som po chodníku, po ktorom chodil do telocvične zakladateľ, malo to náboj. Bol som tam v zime, v telocvični sa nekúrilo, takže keď bolo vonku mínus štyri, vnútri tiež. Iba keď bolo pod osem stupňov, zapli sme pred tréningom malú naftová piecku, ale len čo prišiel majster, hneď sme ju vypli a odložili. Dvere a okná sme otvárali dokorán. Po prvých štyroch-piatich minútach tvrdého tréningu sa z nás lial pot a zimu sme už necítili.