V druhej svetovej vojne bolo použitých množstvo zbraní, ktoré boli vyvinuté ešte počas prvej svetovej vojny a dokonca aj pred prvou svetovou vojnou, ako napr. ruská opakovacia guľová puška Mosin model 1891. Druhá svetová vojna však priniesla aj vývoj úplne nových guľových zbraní s cieľom mať účinnejšie zbrane ako nepriateľská strana. Dôvodom vývoja nových zbraní však bola aj skutočnosť, že bolo potrebné vyrábať z technologického hľadiska čo najjednoduchšie zbrane, čo umožňovalo ich výrobu na obrovské množstvá, pretože obrovské množstvá vojakov potrebovali obrovské množstvá zbraní.
Raketenpanzerbüchse
Nemecká protitanková zbraň Raketenpanzerbüchse 43 (skrátene RPzB) je raketová zbraň, ktorá používala protitankové strelivo kalibru 88 mm. Začiatkom roka 1943 nemecká armáda ukoristila v Tunisku niekoľko amerických ručných protitankových zbraní Bazooka, ktoré sa stali predlohou pre Raketenpanzerbüchse.
Hlavným konštrukčným prvkom tejto zbrane bola 164 cm dlhá kovová rúra - odpaľovacia trubica s vnútorným priemerom 88 mm, do ktorej bol inštalovaný spúšťový mechanizmus so spôsobom odpaľovania využívajúcim elektrické impulzy. Hmotnosť celej zbrane predstavovala 9,25 kg. Na streľbu sa používal raketový protitankový náboj kalibru 88 mm so špeciálne tvarovanou nábojovou hlavicou, zakončenou stabilizačnými letkami, pod skráteným označením RKpB Gr. 4322. Hmotnosť celého náboja dosahovala 3,3 kg, pričom hmotnosť samotnej nálože činila 0,6 kg.
Zbraň dosahovala vysokú prieraznosť panciera (až 180 mm) na pomerne veľkú vzdialenosť (až 150 metrov). Obsluhu tvorili dvojčlenné družstvá - strelec a nabíjač. Odpaľovacia trubica vydržala vyše 200 výstrelov. Vojaci si ju však veľmi neobľúbili. Jej hlavnou nevýhodou bolo, že pri výstrele vyvíjala silný plameň, sprevádzaný hustým čiernym dymom so splodinami, ktorý nebezpečne ohrozoval jej obsluhu a zároveň rýchlo prezrádzal pozíciu. Práve pre hustý čierny dym dostala zbraň medzi vojakmi prezývku Ofenrohr - piecka. Strelci museli byť chránení ohňovzdornou pláštenkou a plynovou maskou. Tým sa však výrazne zhoršila ich pohyblivosť a schopnosť účinne zamerať cieľ. Navyše pre dym bolo veľmi obmedzujúce použitie zbrane v zastavaných územiach.
Preto už v novembri 1943 zbraň modifikovali pridaním vypuklého ochranného štítu, ktorý účinne chránil obsluhu zbrane pred plameňom a dymom. Strelec už nemusel nosiť ohňovzdornú pláštenku a plynovú masku. Zbraň dostala označenie Raketenpanzerbüchse 54. Hmotnosť modifikovanej zbrane vzrástla síce na 11 kg, no bolo pre ňu vyvinuté nové strelivo pod označením RKpB Gr. 4992 so zvýšeným obsahom nálože. Pôvodne malo byť vyrobených 382 000 kusov Raketenpanzerbüchse 54, ale najmä pre spojenecké nálety sa produkcia zastavila v júli 1944 na čísle 289 151 kusov. Vtedy bol už ukončený vývoj tretieho modelu tejto zbrane pod označením Raketenpanzerbüchse 54/1.
Prečítajte si tiež: Testovanie stepperov
Vojakom prekážala pri presunoch a manévrovaní dĺžka zbrane a jej vysoká hmotnosť. Preto bola odpaľovacia trubica skrátená na 135 cm a celková hmotnosť zbrane aj s ochranným štítom sa znížila na 9,5 kg. Bonusom boli zdokonalené mieridlá. Nový model bol do výzbroje nemeckej armády zavedený v decembri 1944. Do konca vojny bolo napokon dodaných 25 750 kusov. Celkovo tak bolo všetkých verzií zbrane vyrobených približne 315-tisíc kusov. Aj napriek niektorým nedostatkom bola zbraň považovaná za veľmi účinnú. Už pri prvom, dobre mierenom výstrele sa strelcovi podarilo zničiť nepriateľský tank.
Zaujímavosťou je, že Nemci vyvíjali taktiež protilietadlovú verziu Raketenpanzerbüchse pod označením Fliegerschreck. Jej odpaľovacia trubica bola dlhá 174 cm. Vyrobených bolo 500 kusov v skúšobnej sérii. Do bojov už nezasiahli. Okrem Nemecka využívali Raketenpanzerbüchse v priebehu druhej svetovej vojny v menšej miere aj jeho spojenci.
Mauser Karabiner 98k
Známou opakovacou nemeckou puškou používanou počas druhej svetovej vojny je Mauser K98. Konštrukcia tejto pušky sa stala vzorom niektorých výrobcov pri vývoji poľovných opakovacích guľovníc. Používala veľmi silný náboj v kal. 7.92 x 57, ktorý dosahoval rýchlosť na ústi hlavne až do 760 m/s. Tento kaliber bol používaný aj v nemeckých guľometoch a dnes ho používajú poľovné pušky.
Karabína Mauser 98k vychádzala zo štandardnej nemeckej vojenskej pušky Gewehr 98 (Mauser model 98), ktorá sa používala v prvej svetovej vojne. Karabiner 98 bola prvá karabína „systému 98“. Mala hlaveň dlhú 435 mm a celkovú dĺžku 960 mm, s ohnutou kľukou záveru (smerom dole). Jej nevýhodou bolo, že v dôsledku krátkej hlavne (435 mm) bol hluk výstrelu veľmi silný a na ústí hlavne sa objavoval výrazný plameň.
Dňa 21. júna 1935 zverejnili oficiálny armádny rozkaz o prijatí štandardnej pušky Mauser modelu Karabiner 98k (kurz) ako oficiálnej zbrane celého Wehrmachtu. Najskôr ju vyrábali len dvaja výrobcovia: Mauser Werke Ag (Mauser 1) a J. P. Sauer & Sohn Gewehrfabrik Suhl (Sauer). Postupne k nim pribudli ďalší. Zbrane vyrábané v prvých rokoch mali vysokú kvalitu celkového spracovania, ako aj povrchovej úpravy. Všetky súčiastky boli frézované, nie lisované. Pažba bola z orechového dreva, s kovovým terčíkom, otvorom na rozoberanie záveru a plochou pätkou pažby. Muška nemala tunelový kryt ani drážku preň. Všetky kusy zbrane (do roku 1942), resp. ich súčiastky boli označované výrobnými číslami.
Prečítajte si tiež: Kúpa vzduchovky online
Neskôr sa vinou tlaku na dodávku zbraní prejavila poruchovosť, praskanie hlavne, lámanie vytieraka… Dokonca sa pre nedostatok orechového dreva začali vyrábať pažby laminované (ťažšie o 200-300 gramov). V roku 1939 bol na zbrani zavedený tunelový kryt mušky a gumový kryt ústia hlavne. Ďalšou viditeľnou zmenou je výroba pätiek z lisovaného plechu pokrývajúcich aj bok pažby. V roku 1940 bola pôvodne plochá pätka pažby (kryjúca spodok pažby) nahradená hlbšou, miskovitou.
V posledných troch rokoch vojny (1942 - 1945) zbraň vyrábali aj v Považskej Bystrici. V roku 1943 sa prejavili ďalšie zmeny. Horná objímka už nemá klasický tvar písmena H. Mieridlá už nie sú kalibrované z obidvoch strán, iba zhora. Tieto zmeny mali skrátiť čas potrebný na výrobu karabín. V tom istom roku sa v niektorých zbrojovkách vyrábala lisovaná zostava lúčika s nábojovou schránkou (predtým frézovaná). Lisovaná bola aj horná a spodná objímka. Od roku 1944 sa znížila kvalita povrchovej úpravy, postupne pribudli lisované dielce.
Prečítajte si tiež: Nemecká airsoft prilba: Kompletný prehľad