Z prehry svojej vlasti bol Hitler zdrvený a rozhodol sa, že sa pomstí. Príležitosť sa mu naskytla počas druhej svetovej vojny, v tých časoch už totiž nebojoval ale panoval a rozhodoval. Hitler teda myslel vo veľkom, zatiaľ čo spojenci mysleli múdro.
Schwerer Gustav: Obrovské delo
Jednou z takých zbraní mala byť aj zbraň s názvom Schwerer Gustav. Schwerer Gustav bol kanón, ktorý navrhla a zostavila nemecká spoločnosť Krupp. Výstavba začala ešte v roku 1930 a cieľom bolo zaistiť, aby bola zbraň schopná zničiť železnú stenu hrubú jeden meter a betónovú prekážku hrubú 7 metrov. V roku 1933 bol schválený dizajn zbrane a na začiatku roka 1940 mala byť zbraň definitívne dokončená. Ako to už však býva, tento termín sa dodržať nepodarilo a posledné detaily sa podarilo dokončiť až koncom roka 1940.
Hitler bol od zúrivosti celý bez seba, rátal totiž s tým, že zbraň bude jeho esom v rukáve a s jej pomocou ukončí druhú svetovú vojnu vo svoj prospech. Schwerer Gustav však neostal zapadnutý prachom a prvýkrát skúšobne vystrelil v roku 1941. Okrem tejto zbrane dal Hitler navyše vybudovať ďalšieho obra, ktorého pomenoval Dora. Do akcie nastúpil Schwerer Gustav napokon až v júli v roku 1942 pri obliehaní Sevastopoľu.
Hotová zbraň merala 7 metrov na šírku a 43 metrov na dĺžku. Na Sevastopoľ vypálil Schwerer Gustav celkovo 300 nábojov a narobil tak nemalé škody. Ako ste si však zrejme mnohí domysleli, mamutiu zbraň nebolo ľahké ovládať a navyše, pre letecké jednotky bola ľahkým terčom. Aby bolo možné Schwerer Gustava premiestniť, bolo potrebné vybudovanie samostatnej železničnej trate a obrovské množstvo ľudí. Len sa samostatné vypálenie projektilu bola nutná spolupráca 2 000 ľudí. Vzhľadom na to, aké náročné bolo zbraň správne umiestniť a ovládať, dokázala denne vystreliť nanajvýš 14-krát. Okrem toho, operácie s touto zbraňou boli aj poriadne finančné náročné, od užívania Schwerer Gustava sa preto upustilo už po jednom roku.
Jedna z najväčších zbraní, aká bola kedy vybudovaná, však aj tak nemala dlhú životnosť. Vybudovanie zbrane stálo Nemecko v tom čase 10 miliónov ríšskych mariek, no nedá sa povedať, že by sa to oplatilo. Okrem Sevastopolu Schwerer Gustav veľa vody nenamútil a priebeh vojny nijak zvlášť neovplyvnil. Jeho hlaveň bola dlhá 32 metrov, ráž 80 cm a jedna strela vážila až 7 ton.Delo Schwerer Gustav pochádzalo z dielne Kruppových závodov, kde ho vyvíjali v rokoch 1931-1934 ako obliehacie delo. Vývojári mali pred sebou úlohu zostrojiť delo, ktoré by dokázalo zničiť známu Maginotovu líniu, čo bol systém opevnení na francúzsko-nemeckej hranici.
Prečítajte si tiež: Článok o najväčšej zbrani
Francúzi ho stavali v rokoch 1929-1934 a považovali ho za nezničiteľný.Hrúbka múrov tam dosahovala až 7 metrov, čo vývojári od Kruppa samozrejme vedeli.Kruppov inžinier Erich Müller vypočítal, že na prekonanie takéhoto múru treba delo s 30-metrovou hlavňou kalibru asi 80 cm, ktorý vystreľovalo 7-tonové projektily. Takýto obor by vážil asi 1000 ton.Pri vyše 1000-tonovom monštre bolo od začiatku zrejmé, že nebude pohyblivé.Potom prišli variácie s rážou. Pripravené boli viaceré možnosti - 70 cm, 80 cm, 85 cm a dokonca aj 1 meter.Vývoj zbrane urýchlil v marci 1936 nacistický vodca Adolf Hitler, ktorý bol zvedavý, ako pokračuje. Vývojári nechceli vodcu nechať čakať, tak sa hneď pustili do realizácie variantu s 80 cm rážou.
V polovici roku 1937 začína výroba prvej zbrane a na konci roku 1939 je na svete prvý testovací kus. Výsledok testov bol uspokojivý. 7,1-tonová strela bola schopná preniknúť 7 metrami betónu a metrom pancieru.V roku 1941 boli vyrobené prvé dva kusy.Schwerer Gustav sa kvôli dĺžke vývoja svojej slávy počas nacistickej okupácie Francúzska (1940) nedočkal.No a Krupp, ako u nich bývalo pri výrobe zbraní tradíciou, za prvý vyrobený kus nechcel ani marku. Druhý kus však už stál na tú dobu úctyhodnú sumu - 7 miliónov mariek.
Schwerer Gustav sa vo februári 1942 do vojny - konktrétne na Krym. Nasadený bol pri obliehaní Sevastopoľa.V boji vypálil podľa dostupných zdrojov 48 nábojov. A od 17. Júna 1942 až do konca vojny už nevystrelila. Problém bol s hlavňou, ktorá sa rýchlo opotrebovala. A tak pôvodná musela ísť späť do Kruppových závodov na opravu. Tá počas testovania vystrelila asi 250-krát a jednoducho stačilo.Nová hlaveň síce dorazila, ale delo poslali k Leningradu. V apríli 1945 objavili v Nemecku, neďaleko Chemnitzu, jeho trosky.
Druhá vyrobená zbraň, Dora, dostala meno po manželke hlavného konštruktéra. Tá bola krátko nasadená v bitke o Stalingrad. Hrozilo však, že sa jej zmocnia Sovieti a tak ju odtiaľ stiahli.
Ďalšie zbrane pechoty použité počas druhej svetovej vojny
Na jednej strane prinášali smrť, na strane druhej viacero z nich prinieslo aj slobodu a budúcnosť pre mnohé národy. Pri príležitosti 66. Výročia konca II. svetovej vojny vám Aktuality.sk prinášajú rebríček najlepších zbraní pechoty, ktoré boli použité práve v období rokov 1939-1945:
Prečítajte si tiež: Čo je airsoft?
- M1 Garand
Podľa mnohých odborníkov je táto zbraň to najlepšie, čo sa používalo počas II. svetovej vojny. Bola mimoriadne presná, pevná a spoľahlivá. Išlo o zbraň ktorá bola súčasťou výzbroje americkej armády. Išlo o poloautomatickú zbraň. Umožňovala väčšiu rýchlosť streľby, ako väčšina zbraní, ktoré používali nepriateľské jednotky. Japonci sa snažili pred vojnou pušku okopírovať, ale nestihli to. Dĺžka pušky bola 1,1 m, váha 4,31 - 4,63 kg a kaliber zbrane bol 7,62 . Kadencia bola 16-24 nábojov za minútu.
- PPsH-41 (Špagin)
Výtvor konštruktéra G. S. Špagina bol nástupcom samopalu PPD 40. Stal sa súčasťou výzbroje pechoty Červenej armády. Špagin mal v porovnaní so svojim predchodcom jednoduchšiu konštrukciu, bola lacnejší, jeho výroba bola jadnoduchá (boli ho schopní vyrábať aj v dovtedy civilných továrňach)... Tvorca výborne vyriešil otázku nepríjemného spätného nárazu. Išlo o špičkovú zbraň. V krajinách bývalej Varšavskej zmluvy a vo viacerých rozvojových krajinách bol používaný aj po skončení vojny.
- Samopal Thomson
Táto zbraň má z historického hľadiska dva významné milníky. V čase americkej prohibície sa stala zbraňou mafie. Podstatne lepšie meno si urobila počas boja proti nacistickému Nemecku a jeho spojencom, keď bola súčasťou americkej armády. Okrem toho ju používali aj bojové komandá vojsk Veľkej Británie či Kanady.
- KA-BAR
Ide pravdepodobne o najslávnejší nôž na svete. Patril do výzbroje americkej armády. Počas Druhej svetovej vojny bol mimoriadne úspešné využívaný pri zákopovej vojne na boj z blízka. Mimoriadnu popularitu si získal u amerických „mariňákov“. Pre americkú námornú pechotu dokonca pripravili niekoľko variant tohto noža, aby plnohodnotne slúžil potrebám vojakov. Nôž ostal vo výzbroji amerických jednotiek aj po konci vojny. KA-BAR si následne našiel svojich priaznivcov na celom svete - v radoch poľovníkov, rybárov, turistov, fanúšikov out-doorových aktivít.
- Luger PO8 (Parabellum)
O pištoli Luger sa hovorí ako o umeleckom diele. Pre spojeneckých vojakov to bola mimoriadne nebezpečná smrtiaca zbraň, ale či už nacisti, alebo spojenecké vojska, uznávali, že naozaj išlo o klenot. Nešlo pritom o modernú zbraň. Výroba Lugeru 08 je datovaná na rok 1908 (preto 08 v jej názve). Tvorcom pištole bol dizajnér George Luger. Pištol mala jedinečný mechanizmus a držala len na dvoch skrutkách. Išlo o poloautomatickú zbraň.
Prečítajte si tiež: Airsoftové akcie, ktoré musíte zažiť
- Sten (Sten Gun)
Podľa vojenských odborníkov patril samopal britskej produkcie, Sten, k tomu najlepšiemu, čo sa počas II. svetovej strany použilo v boji proti nacistickému Nemecku. Z Veľkej Británie sa neskôr dostal aj ako výzbroj pre francúzkych partizánova izraelskú armádu. Zásobník mal kapacitu 32 nábojov a zásobník bol na ľavej strane zbrane (nie dole, ako bolo štandardné). Používali sa náboje s kalibrom 9 mm. Prvý raz sa používali v roku 1940 a vo výzbroji ostal až do roku 1960, keby ho vystriedal samopal Sterling.
- Granát
Ručné granáty sa stali mimoriadne obľúbenou a mimoriadne efektívnou zbraňou pechoty. Granát je v podstate bomba, ktorá sa dá používať na zemi a z relatívnej blízkosti. Ide však o nepresnú zbraň. Ničivosť a smrteľnosť však dosahuje vďaka trieštivosti. Počas II. svetovej vojny sa začali vyrábať granáty z povrchom, ktorý pripomína ananas a fungoval na báze TNT. Začalo sa tiež s používaním granátometov - pušiek, ktoré vystreľovali granáty. Táto vojna zrodila aj Molotov kokteil - fľaša naplnená benzínom, z ktorej tvrdí handra...
- Maschinpistole 40 (MP 40)
MP 40 bola súčasťou výzbroje nemeckej armády. Išlo o samopal s kalibrom 9 mm. Išlo o nasledovníka samopalu MP 38, ktorý bol počas II. svetovej vojny použitý pri invázii nacistických vojsk do Poľska. MP 40 používali nemeckí výsadkári, posádky tankov, ale aj ďalší vojaci pri invázii do Sovietskeho zväzu. Po vojne sa táto zbraň dostala do výzbroje iných štátov a bola použitá napríklad pri konfliktoch v Grécku. Vietname či Izraeli.
- Karabina M1 (ofic. Názov pre United States Carabine, Caliber 30, M1)
Samonabíjacia karabína, ktorá bola súčasťou výzbroje americkej armády, počas a po Druhej svetovej vojne. Produkt firmy Winchester prišiel ako odpoveď na požiadavku armády vyvinúť zbraň pre výsadkárov, obsluhu ťažkých zbraní, spojárov, vodičov a ďalších špecialistov. Do výzbroje sa dostala v roku 1941 a bezpochyby patrila k tomu najlepšiemu, čo americká pechota predstavila v čase II. svetovej vojny.
- Karabine 98 K Mauser
Opakovačka Mauser, ktorá bola súčasťou výzbroje nemeckej armády, patrila k vrcholom technickej dokonalosti tohto druhu výzbroje tej doby. Dôležitou bola veľmi jednoduchá konštrukcia, ktorá umožňovala nenáročnú údržbu a výcvik. Dĺžka zbrane bola 1,1 m, váha 3,9 kg, do zásobníka sa dalo dať 5 nábojov a dostrel dosahoval dva kilometre. Neskôr sa Mauser 98 K stal vzorom pre vývoj zbraní vo viacerých armádach sveta.