V dnešnej dobe si môžete vybrať z relatívne širokej ponuky rôznych disciplín, ktoré sú spojené s oblasťou fyzickej obrany a zvládania konfliktov.
Aj keď ich spája viacero spoločných menovateľov, každá z týchto troch disciplín má svoje špecifické ciele a charakteristiky: bojové umenia, bojové športy a sebaobrana.
- Bojové umenia sú často spájané s historickými a kultúrnymi aspektami, pričom využívajú tradičné techniky.
- Bojové športy sa zameriavajú na výkon a pravidlá.
- Sebaobrana je praktický prístup k osobnej bezpečnosti, ktorý je zameraný najmä na rýchle a efektívne techniky, aby jednotlivec dokázal zvládnuť potenciálne nebezpečné situácie.
Mnohé bojové umenia sú súčasťou bojových športov a tréning jedného alebo druhého môže tiež poskytnúť schopnosti potrebné pre sebaobranu.
Je preto dôležité si uvedomiť, že každá disciplína má svoje miesto a prínos pre oblasť fyzickej obrany.
Je iba na vás, ktorú cestu si vyberiete.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre zbrojný preukaz
Karate je bojové umenie pochádzajúce z japonského ostrova Okinawa.
V športovom karate poznáme dve disciplíny - kata a kumite.
Karate doporučujú aj dorastoví lekári ako mimoriadne vhodný šport pre:
- celkovú fyzickú, psychickú a technickú prípravu
- výchovu k disciplíne, pevnej vôli, skromnosti a húževnatosti
- úctu k tradičným spoločenským a rodinným hodnotám
- schopnosť úspešne súťažiť a reprezentovať klub, rodinu, Slovensko
- vytvorenie návykov a šancu ísť celý život po ceste karate
História Karate
Prvé korene karate siahajú cez Čínu až do Indie.
Podľa historikov prvé bojové umenie podobné karate bolo prinesené do Číny z Indie budhistickým mníchom Bodhidharmom.
V kláštore Shaolin bolo rozvinuté do dokonalejšej formy boja a neskôr dostáva názov Čuan-fa.
Prečítajte si tiež: Ako hrať bedminton
Tomuto umeniu sa do Číny chodili učiť japonskí majstri, ktorí toto umenie upravili a neskôr nazvali TE - ruka.
Neskôr sa TE rozdelili na tri filiálky, a to na SHURI-TE, NAHA-TE a TOMARI.
Toto rozdelenie nesie názvy troch okinavských miest.
Pri vývoji karate mali hlavný vplyv na jeho rozvoj kata.
Predtým neexistovalo kumite, lebo všetci cvičili karate na zdokonalenie seba, aby boli pripravení v prípade nebezpečenstva ubrániť sa v boji.
Prečítajte si tiež: Ivan Spišiak Karate
Z rúk a nôh karatistov sa tvrdým tréningom stali účinné zbrane, a preto títo karatisti nemohli medzi sebou zápasiť.
Hlavnou otázkou tréningu v tej dobe bolo účinné použitie naučených techník v boji a karatisti sa ich neučili zastavovať.
Z tohto dôvodu sa cvičili len kata a pracovalo sa na otužení úderových plôch.
Jednou z ďalších možností tréningu karate je cvičenie bunkai.
Kata
KATA v preklade znamená forma.
Simuluje boj proti niekoľkým imaginárnym útočníkom, ktorí útočia rôznym spôsobom v stavenom poradí.
Jedná sa teda o vopred určený sled obranných a útočných techník, proti predpokladaným spôsobom útoku.
Tu sa hodnotí čistota, dynamika techník, ich presný sled a bojový duch pretekára.
V Japonsku v termíne cvičení sú skĺbené obranné a útočné techniky karate.
Skoro všetky orientálne bojové umenia majú vo svojej štruktúre vlastné kata.
Kata sú určitými legendami, ktoré aby sa zachovali, boli postupne odovzdávané z majstra na žiaka a z generácie na generáciu.
Spájajú nás s minulosťou karate.
Pri cvičení kata je cvičenec symbolicky spätý s celým karate od jeho vzniku a so všetkými karatistami na svete, ktorí existujú alebo už sú len legendou.
Každá kata vlastne obsahuje len techniky danej školy a daná kata je vlastne obrazom danej školy resp. štýlu.
Je v nej zakomponovaných viac charakteristických aspektov pre jednotlivú školu resp. štýl.
Jedná sa tu o samotné techniky, spôsob premiestňovania, výšku postojov, orientáciu v priestore, techniku dýchania, kombináciu jednotlivých techník a ich sled za sebou.
Cvičenie kata je čosi viac ako len prevedenie techník, lebo každý kto kata cvičí vie, že je to vlastne boj s fiktívnymi útočníkmi.
Z uvedeného vyplýva, že ide o určitú presnú formu cvičenia.
V prvom rade je dôležité poznamenať, že hlavným rozdielom je vnútorné prevedenie kata.
Pri cvičení klasických kata je cvičenec sústredený na bojové prevedenie kata.
Z uvedeného vyplýva, že nie je až také dôležité, aby jednotlivé techniky v danej kata boli prevedené úplne korektne.
V prevedení športovej kata je nutné dodržiavať pravidlá hodnotenia kata a tak je tam rozhodujúcich viac faktorov na vonkajší prejav prevedenia kata.
U klasických kata je to naopak.
Vonkajší prejav ustupuje a dôležité sú subjektívne pocity cvičenca.
Z hľadiska bojového karate má preto väčší význam cvičenie klasického prevedenia kata.
Pri klasickom prevedení kata sa už v mysli cvičenca objavujú aj prvky bunkai-kata.
Je však dobré, ak cvičenec pri cvičení športovej kata vie dať do danej kata aj klasické vnútorné aspekty.
Hovoríme, že kata má vtedy ducha.
Niektoré smery (štýly) karate nepovažujú za dôležité upresniť techniku v karate, tá akoby bola skrytá v kata.
Dlhoročným študovaním kata adept karate objavuje jej psychický a technický význam.
Súčasný vývoj kata je zameraný hlavne na prepracovanie kata do detailov.
Pokiaľ však technicky náročná kata nie je nacvičovaná v súlade s bunkai, ostáva nepochopená.
V súčasnom trende sa cvičenci ani nesnažia pochopiť hĺbku kata, ale kladú viac dôraz na divácku pôsobivosť, to znamená na rýchle dynamické pohyby a premiestňovania.
Pri výbere kata musíme brať do úvahy vývoj súťaží v kata.
Tento vývoj sa čím ďalej tým viac obmedzuje na tzv. divácke kata.
Prevládajú tu kata zo škôl Shotokan, Shito-ryu a Wado-ryu.