Nielen archeológovia, ale aj „bežní“ občania pri stavebných a poľnohospodárskych prácach či výlete v prírode náhodne nachádzajú rôzne artefakty. Každý archeologický nález je ako súčasť kultúrneho dedičstva majetkom Slovenskej republiky. Štátne vlastníctvo archeologických nálezov je bežné vo väčšine štátov sveta. Bohužiaľ, mnoho nálezov sa zámerne zatajuje, čím okrem ochudobnenia kultúrneho dedičstva a spáchania priestupku (pokuta do 400 000 €) alebo trestného činu (do 10 rokov väzenia) sa nálezca ukráti aj o nárok na nálezné, ktoré je v podstate odmenou za poctivosť a správny postup.
Čo je archeologický nález?
Každý štát má vlastnú definíciu nálezu. Slovenská zákonná definícia je nasledovná: „Archeologický nález je hnuteľná vec, ktorá je dokladom o živote človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb do roku 1918 a spravidla sa našla alebo nachádza sa v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou. Nálezom je teda vyhodený, stratený, opustený alebo ukrytý artefakt, ktorý sa dostal (najmä) do zeme pred rokom 1919 a v prípade vojenských artefaktov pred rokom 1946. Nálezom sú tiež ľudské kostrové pozostatky mimo fungujúcich cintorínov.
Stále sa stáva, že ku kostrovým pozostatkom býva privolaná iba polícia, ktorá aj keď na mieste zistí, že pozostatky sa dostali do zeme pred rokom 1919, resp. 1946, tak to neoznámi KPÚ. Polícia nepozná archeologické metódy dokumentovania a skúmania miesta nálezu, a tak zbytočne prichádzame o dôležité informácie.
Ako a komu ohlásiť archeologický nález?
Náhodný nález musíte najneskôr na druhý pracovný deň ohlásiť priamo alebo prostredníctvom obce príslušnému KPÚ. Ohlásiť nález prostredníctvom obce neodporúčam, keďže mnohé obce nevedia ako po ohlásení nálezu ďalej správne postupovať.
Krajskí archeológovia trávia veľa času mimo kancelárie, takže ak sa im nedovoláte, zavolajte na podateľňu (kontakty), ktorá Vám na nich poskytne číslo na mobilný telefón alebo Vám zavolajú hneď ako to bude možné.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty restaurovania
Tiež musíte nález ponechať bez zmeny až do obhliadky krajským pamiatkovým úradom (KPÚ) alebo ním poverenou osobou (archeológ s oprávnením vykonávať archeologické výskumy). Môže sa vám stať, že nájdete nálezy (v zásade keramické črepy) na archeológom známom nálezisku a po ich oznámení vám archeológ povie, že nie je dôvod na ich vyzdvihnutie. Pokiaľ nie je nálezisko ohrozené zničením (napr. výstavbou) alebo ste nálezy nenašli v narušenom archeologickom objekte, z odborného hľadiska bez riadneho výskumu nie je dôvod z náleziska vyzbierať všetky črepy z povrchu, lebo tieto sa dostávajú na povrch (napr. orbou) každý rok.
Vykrádačov nálezísk keramické črepy zväčša nezaujímajú, keďže nie sú až na výnimky speňažiteľné.
Nálezy zbraní, munície a streliva zo svetových vojen, i keď sú archeologickými nálezmi, je potrebné ohlásiť polícii. Tá potom KPÚ a PÚ oznámi miesto, druh a kaliber takéhoto nálezu.
Kedy vzniká nárok na nálezné?
Po splnení uvedených podmienok (náhodnosť nálezu, jeho oznámenie v určenej lehote a ponechanie na mieste) máte nárok na nálezné, ktoré Vám bude vyplatené, ak o neho požiadate, po vypracovaní správy o náhodnom archeologickom náleze a znaleckého posudku.
Ak ste nepoznali správny postup a nedodržali ste lehotu na oznámenie alebo nález neponechali na mieste, aj tak ho bez váhania oznámte (aj po rokoch). Za takéto drobné porušenie zákona nebol ešte nikto potrestaný a nie je to ani vo verejnom záujme.
Prečítajte si tiež: Význam kalibrov zbraní
Treba tiež zdôrazniť, že väčšina nálezov má veľmi malú hodnotu (napr. väčšina črepov a mincí). Napr. strieborné mince z pokladu nájdenom v Bratislave - Devínskej Novej Vsi majú priemernú hodnotu cca 3 € za kus. Veľkú hodnotu tohto pokladu (30 000 €) vytvoril veľmi veľký počet mincí (10 268).
Prečo je potrebné ponechať archeologický nález na mieste nálezu?
Je to dôležité z dôvodu overenia nálezových okolností, dokumentácie miesta nálezu, príp. doskúmania nálezu. Napríklad po odovzdaní 1732 mincí z pokladu v Šuranoch sa na mieste nálezu dodatočne dohľadalo ešte 24 mincí a v Kostolných Kračanoch sa po odovzdaní 312 mincí a niekoľkých črepov z nádoby, v ktorej bol poklad uložený, na mieste nálezu a v zemi z výkopu z miesta nálezu našlo ešte 18 mincí a ďalšie črepy z nádoby.
Ak sa obávate, že do príchodu archeológa sa môže nález poškodiť, zničiť alebo odcudziť, informujte ho o tom a urobte foto alebo videodokumentáciu nálezu na mieste aj so spätne identifikovateľnými bodmi v okolí (napr. dom, strom, skala). Ak je to potrebné, nález až do príchodu archeológa strážte.
Nálezca má právo na náhradu výdavkov súvisiacich s ohlásením a ochranou (strážením) nálezu.
Čo sa stane ak archeologický nález nahlásite alebo odovzdáte múzeu/archeologickému ústavu?
Keďže pamiatkové úrady na Slovensku existujú len od roku 2002, mnoho ľudí stále intuitívne odovzdáva nálezy múzeám a Archeologickému ústavu SAV, avšak tieto nemôžu vyplácať nálezné, nemajú kompetenciu preskúmať nález na stavbe, ak si to majiteľ pozemku alebo stavebník neželá a v mnohých múzeách nepracuje archeológ, príp. archeológ s oprávnením vykonávať archeologické výskumy.
Prečítajte si tiež: Strelivo na Slovensku
Múzeá a Archeologický ústav SAV sú povinné po nahlásení alebo prijatí náhodného nálezu informovať príslušný KPÚ, ale zväčša tak nerobia, čím sa KPÚ napr. nedozvie o novom archeologickom nálezisku, ktorému by v prípade jeho ohrozenia stavebnou činnosťou venovalo zvýšenú pozornosť (napr. by na ňom nariadilo záchranný archeologický výskum).
Väčšina nálezov, ktoré sa po ohlásení dostanú do pamiatkového úradu, sa po čase prevedie do múzeí, takže KPÚ/PÚ je len „zúradovacou“ zastávkou pred konečným uložením/vystavením artefaktu v múzeu.
Ak viete o zámernom zatajení nálezu, ktorý nechce nálezca odovzdať alebo viete o zničení nálezu, oznámte to prosím pamiatkovému úradu, prokuratúre alebo polícii, najlepšie dvom z týchto orgánov súčasne, aby bola zabezpečená kontrola prešetrenia vášho podnetu. Dodatočne sa možno podarí zachrániť nález alebo aspoň časť z neho, príp. získať informácie, ktoré pomôžu pri ochrane archeologického dedičstva.
Zbraňová amnestia
Občania môžu beztrestne odovzdať do úschovy nelegálne držané strelné zbrane a strelivo na ktoromkoľvek útvare Policajného zboru, ktorý im o prevzatí vydá potvrdenie.
Štvrté kolo zbraňovej amnestie schválila Národná rada SR na obdobie od 1. novembra 2020 do 30. apríla 2021. Odovzdané strelné zbrane a strelivo bude skúmať Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru.
Občania budú mať možnosť si túto zbraň zaevidovať pod podmienkou, že ňou nebol spáchaný trestný čin a spĺňajú podmienky na držanie alebo nosenie zbrane. Prípadne budú môcť previesť vlastníctvo zbrane na inú osobu spĺňajúcu podmienky. Ak tak neurobia, zbraň sa stane vlastníctvom štátu.
Zbraň bude prevzatá do úschovy od každého občana. A to bez ohľadu na to, či sa naňho vzťahujú výnimky z uznesenia vlády o zákaze vykázania. Konanie občana, ktorý poruší uznesenie o zákaze vychádzania, však bude následne riešené pre podozrenie porušenia predpisov na úseku verejného zdravotníctva.
Výška nálezného v porovnaní s inými krajinami
Výška nálezného sa v rôznych krajinách líši. Na Slovensku môže nálezca získať až 100 % hodnoty nálezu. Pre porovnanie, v Česku je to maximálne 10 %, v Taliansku 25 %, v Rumunsku 45 % a v Španielsku 50 %.
| Krajina | Maximálna výška nálezného |
|---|---|
| Slovensko | 100 % |
| Česko | 10 % (100 % z hodnoty materiálu u drahých kovov) |
| Taliansko | 25 % |
| Rumunsko | 45 % |
| Španielsko | 50 % |