Ak by ste sa opýtali na paleontologické nálezisko alebo pozostatky po mori v dedine Cerová, možno by vám poradili ísť na poľovnícku strelnicu. Doslova. V jame po bývalom lome na stavebnú hlinu si totiž po rokoch zriadili svoju strelnicu tunajší poľovníci.
Medzi nimi a aj medzi domácimi je toto miesto známe ako Černý potok (Čierny potok je po slovensky, ale slovenský názov nemá ten správny nárečový cveng).
Ak by sa vám nepodarilo nájsť niekoho, kto vás správne nasmeruje, tak hľadať toto miesto musíte mimo dediny. Na ceste vedúcej z Cerovej do Jablonice. Cesta sa v krátkej vzdialenosti od dediny stáča doprava a po pár desiatkach metrov doľava. Ľavotočivú zákrutu „opúšťa“ poľná, panelmi spevnená, cesta vedúca medzi polia. Panelmi je spevnená len po začiatok lesa. Ako klasická lesná cesta ústi do údolia, bývalej jamy na ťažbu zeme, do dnešnej strelnice.
Je to veľmi príjemné, tiché, viac menej zabudnuté miesto, najviac pripomínajúce akýsi spustnutý futbalový štadión. Odkryv pôvodných ílovitých zemí, ktoré sú domovom tunajších skamenelín je v súčasnosti ešte dobre viditeľný.
Zhora ho ohraničujú rastliny a kríky a zo spodnej časti sa k nim blíži náletová zeleň. Keďže steny sú na niekoľkých miestach príliš príkre, popukané a po výdatnejších dažďoch sa samovoľne zosúvajú, je možné, že ešte pár rokov žlto sfarbené zbytky morského dna ostanú viditeľné. Pohyb po nich je ako stúpanie do príkreho svahu v sypkom snehu. Všetko sa zosúva, všetko padá.
Prečítajte si tiež: Svätý Peter: Vývoj miestnej strelnice
Keďže zákonom o ochrane prírody a krajiny je voľný zber skamenelín zakázaný, asi sa ani moc neoplatí sa po svahoch šplhať. Samotné miesto za návštevu určite stojí.
Geologická Minulosť Cerovej
Vieme, že Téthys, správnejšie Paratethys v oblasti dnešného Slovenska nebolo hlbokým morom. Čím teda nálezisko na Cerovej prekvapilo? V prvom rade tým, že dno vtedajšieho mora sa tu pohybovalo niekde medzi 250 až 350 metrov pod hladinou. Ocitáme sa tak na najhlbších miestach, na ktorých asi pred 17 miliónmi rokov plávali a vznášali sa tvory, ktoré vedecký svet objavil až v roku 2014.
Cerová obohatila paleontologický zoznam treťohornej (správnejšie „miocénnej“) zoológie o jeden nový živočíšny rod, trinásť nových živočíšnych druhov a dva nové druhy sladkovodných rastlín. Tie sladkovodné rastliny nie sú pôvodné. S veľkou pravdepodobnosťou ich sem doniesla rieka ústiaca z priľahlej súše.
Živočíšstvo v Dávnych Dobách
Zo živočíšnych druhov najviac prekvapili drsnokožce. Skupina, ktorej najznámejšími zástupcami sú žraloky. Aj tí dnešní majú kožu tak drsnú, že sa v minulosti používala tak ako dnes šmirgeľ (po slovensky tiež brúsny papier).
Pokiaľ by ste chceli o nich získať viac informácií, dostanete sa k označeniu enigmatický žralok. Enigmatický v tomto prípade znamená záhadný, nezaradený. Zuby tohto žraloka majú stavbu podobnú zubom žraloka obrovského. Najväčšej v súčasnosti žijúcej rybe. Ryba, žralok, ktorý sa živí planktónom!
Prečítajte si tiež: Strelnice na Slovensku: Čo potrebujete vedieť
Tie naše enigmatické žraloky boli oproti dnešným príbuzným trpaslíci. Pravdepodobne k vôli nízkemu obsahu živín a kyslíka v mori dorastali do dĺžky asi 40 cm. Ostatné žraloky na tom neboli o mnoho lepšie. Veľkosť ich zubov nepresahuje 1 až 2 mm. Malé zuby, malá čeľusť, malý žralok, priama úmera v tomto prípade nepustí.
Zo známejších druhov žralokov sa tu našli zástupcovia ostroňotvarých, charakteristické sú tým, že majú pri báze chrbtových plutiev plutvové ostne. Niektorí z nich možno zablúdili až do teplejších vôd v oblasti maďarského náleziska Ipolytarnóc. Vizuálne zaujímavejšími boli pílonosotvaré žraloky, ktorých výrastok pred ústami pripomína motorovú pílu podobne ako u dnešných piliarov (pozor! ide o iný druh rýb).
Pravdou však je, že najviac pamiatok tu po sebe zanechali drobné živočíchy, mäkkýše, hlavonožce, kôrovce, ježovky, morské hubky. Identifikovať ich pozostatky v ílovito-pieskovej zemine nie je pre laika jednoduché.
Prečítajte si tiež: Zelený Háj: História a lesníctvo