Lesníctvo má v našom regióne silnú tradíciu a významnú úlohu.
Historickým faktom je, že Slanské vrchy boli vždy v centre záujmu významných feudálnych rodov.
Či už to boli Drughetovci, Almassyovci, Forgachovci, Keczerovci alebo rodina Coudenhove - Celegri, ktorá v roku 1919 predala zámutovské lesy nemeckému priemyselníkovi Emilovi von Scheiblerovi za 1,9 mil. rakúsko-uhorských korún.
O päť rokov neskôr sa začala písať história tunajšej správy štátnych lesov, keď sa v horárni na Ortáši v Zámutove usídlila lesná správa, organizačne začlenená pod Riaditeľstvo štátnych lesov a majetkov v Solivare.
Práve tento moment je považovaný za položenie základov nového organizačného usporiadania spravovania lesov a v širšom kontexte znamená začiatok dejín štátneho lesníctva na Hornom Zemplíne.
Prečítajte si tiež: Svätý Peter: Vývoj miestnej strelnice
„Dobovou požiadavkou na lesy bola vysoká výnosnosť ťažby dreva. Miestne lesy boli z pohľadu výhodnosti ťažby a poľovných revírov vždy významné. Aj kvôli tomu sa o nich zaujímali významné rody,“ pripomenul riaditeľ OZ Vihorlat, Lesy SR, š.p.
Z pohľadu slovenského lesníctva je kľúčovou osobnosťou Jozef Dekret Matejovie.
Nasledovníci rodáka z Dobroča pri Čiernom Balogu mu vzdali hold pripomenutím si 250. výročia jeho narodenia.
„Otec slovenských lesníkov“ začínal ako horár a postupne sa vypracoval na komorského lesmajstra.
Úcty sa mu dostalo i tým, že lesníci z OZ Vihorlat vysadili na jeho počesť, spolu so žiakmi ZŠ Zámutov, Jubilejný háj Zelený Maurícius, vďaka čomu na hrebeni Slanských vrchov v lokalite Ľaš pribudlo 250 pagaštanov konských.
Prečítajte si tiež: Strelnice na Slovensku: Čo potrebujete vedieť
„Jozef Dekret Matejovie sa venoval najzákladnejším lesníckym postupom, ktoré platia aj dnes. Zavádzal lesné škôlky, pestoval sadenice či obnovoval porasty na neprístupných miestach, ktoré boli zdevastované vtedajšou banskou činnosťou. Sme radi, že nám pri vysádzaní stromčekov pomáhal práve deti z miestnej základnej školy a že sme takto mohli spolu prejaviť úctu nášmu kolegovi lesníkovi, ktorý položil základy moderného lesníctva,“ pripomenul J.
Pri príležitosti dvoch významných jubileí ocenilo vedenie OZ Vihorlat dvadsaťpäť lesníkov, ktorí ako pokračovatelia odkazu a diela Jozefa Dekreta Matejovie venovali svoj (a nielen) profesionálny život lesu.
Jedným z ocenených bol aj Tibor Bača.
Jeho životným dielom je, okrem iného, strelnica v Zámutove, ktorej výstavbu z väčšej časti manažoval práve on.
„Veľmi rád spomínam na kolegov, s ktorými sme pracovali za našich čias. Keď som v „lesoch“ pracoval ja, mali sme 1 200 zamestnancov. Doba sa odvtedy zmenila. Aj dnes sa lesníci starajú o lesy, len za našich čias bola iná atmosféra. Napr. keď sa vysádzala škôlka, ženy pri tom spievali a celkovo to inak žilo. Dnes je to viac o strojoch a technike… Myslím si, že na moje ocenenie by nás bolo viac, ktorí rozvíjali lesníctvo a poľovníctvo.
Prečítajte si tiež: Relax a streľba v Nižnej Hutke
Celý profesionálny život, necelých 40 rokov, venoval lesníctvu Martin Strmeň, ktorý bol takmer 20 rokov riaditeľom OZ vo Vranove nad Topľou.
Ako zdôraznil, robiť s prírodou nie je povolanie, ale poslanie!
Za dôležité považuje byť otvorený a dokázať sa inšpirovať, aby bol výsledok na konci dňa maximálne efektívny.
V tejto súvislosti si zaspomínal na družobné vzťahy s poľskými kolegami, ktorí boli vďaka dobrým hospodárskym výsledkom premiantmi v investíciách.
„Človek musí rozumieť prírode a pochodom, ktoré v nej platia. Motivujúce je, že vždy vidíte výsledok. Samozrejme, trvá to niekedy roky, ale potom je človek hrdý na to, že sa to podarilo. Môj otec robil v lesoch 42 rokov správcu. Keď som ho po odchode na dôchodok zobral na huby, vždy sa pozeral, ako to vyzeralo po 30 - 40 rokoch v miestach, kde robili nejaký zásah v lese. Význam lesa bude stále vzrastať a lesníctvo nadobudne ešte väčší význam. Našim nasledovníkom želám veľa síl, entuziazmu a zapálenia pre túto prácu, aby boli na svoju robotu rovnako hrdí, ako sme my teraz.
Ako zdôraznil riaditeľ OZ Vihorlat Jaroslav Uchaľ, byť pokračovateľmi a správcami dedičstva, ktoré je výsledkom storočnej práce ich predchodcov, považuje za obrovský záväzok.
História lesníctva v našom regióne bude, podľa neho, pre súčasnú, ale i ďalšie generácie lesníkov vždy zdrojom skúseností, poznania a poučení využiteľných aj v dnešnom svete technológií, pričom osobitný zreteľ kladie na súlad so zákonitosťami prírody a potrebami lesa.
Za OZ Vranov boli ocenení Ing. Martin Strmeň, Ing. Peter Ropovik, Ing. Ladislav Sabolčák, Ing. Ondrej Chromčo, Ing. Ján Gima, Ing. Juraj Vaško, Ing. Anton Tuľak, Ing. Ján Packo, Ing. Karel Lang, Ing. František Čižmár, Rudolf Malík, Michal Lukačin, Tibor Bača, Jozef Košár, Milan Pavlík, Juraj Rusnák, František Biroš, Ing. Ján Haratim, Ing. Ján Halický a Ján Gajdoš.
Za OZ Sobrance sa dostalo ocenenia Ing. Ladislavovi Maximovi, Ing. Ladislavovi Kušnírovi, Ing. Jánovi Girmanovi st., Ing.