Amnesty International Slovensko varuje, že Slovenská republika nesmie byť súčasťou obchodu so zbraňami, ktorý prispieva ku genocíde, nezákonnej okupácii a apartheidu voči palestínskemu obyvateľstvu.
Ak by Slovensko skutočne nevyvážalo zbrane do Izraela, neexistuje žiaden dôvod takúto ‚nulu‘ tajiť. Utajovať nulu je ale rovnako nepochopiteľné a škodlivé ako utajovať skutočné obchody - v oboch prípadoch ide o vedomú snahu zabrániť verejnej kontrole.
Je to úplne opačný prístup, než aký vidíme v iných krajinách EÚ - tam vlády nielenže transparentne zverejňujú exporty a importy do Izraela, ale viaceré už prijali aj konkrétne obmedzenia či embargá. Slovenská republika namiesto toho mlčí, skrýva údaje a tvári sa, že všetko je v poriadku.
Rovnako zarážajúce je, že MH SR otvorene priznalo, že „nemá vedomosť o zámere zaviesť obmedzenia na obchod s výrobkami obranného priemyslu s Izraelom, ani na úrovni EÚ ani SR“.
Tváriť sa, že Slovensko nemusí uvaliť embargo, je ako stáť pred horiacim domom a polievať ho benzínom so slovami, že to nie my sme zapálili. Zodpovednosť v skutočnosti nesú aj tí, ktorí prilejú čo i len kvapku benzínu - a presne to dnes Slovensko robí.
Prečítajte si tiež: Mimoriadna streľba
Amnesty International Slovensko zároveň opakovane upozorňuje, že výročná správa o obchode s výrobkami obranného priemyslu, ktorú MH SR pravidelne zverejňuje, nezachytáva reálne hodnoty obchodov.
Zákon upravuje iba obsah výročnej správy, no nie metodiku evidencie skutočných transakcií. Vo svojej odpovedi na otázku o metodike tvorby výročnej správy sa MH SR odvolalo len na jej formálny obsah, „ktorý určuje zákon číslo 392/ 2011 Z. z.
Je zarážajúce, že neexistuje žiadna metodika, ktorá by jasne a presne popisovala, ako sa evidujú skutočné importy a exporty zbraní. V oblasti obchodu so zbraňami, kde ide priamo o riziko spoluzodpovednosti za vojnové zločiny a genocídu, je subjektívne či svojvoľné vykazovanie štatistík extrémne laxný a mimoriadne nebezpečný prístup.
„Transparentnosť, obojsmerné embargo a dôsledné dodržiavanie medzinárodného práva sú pre Slovensko povinnosťou.
Sankcie voči Rusku
Od uvalenia prvých sankcií voči Rusku pre napadnutie Ukrajiny uplynulo viac ako tisíc dní a bilancovanie vychádza jasne v ich neprospech. Svoj cieľ nesplnili. Západným krajinám išlo v prípade sankcií najmä o to, aby zabránili Rusku v prístupe ku kritickým technológiám, vyvinuli tlak na ruský režim prostredníctvom civilného obyvateľstva a oligarchov a zamedzili financovaniu vojny prostredníctvom odstrihnutia Kremľa od príjmov z vývozu energonosičov. Ani jeden bod z týchto troch sa sankciám nedarí napĺňať. Rusko sa nepodarilo odstaviť od kritických západných technológií a tovaru, ktorý môže mať vojenské využitie, keďže tie tam naďalej prichádzajú prostredníctvom obchodníkov a schránkových firiem z tretích krajín.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o vývoze zbraní
Odchod západných firiem Rusko takisto príliš nebolel. Slovami profesora ekonómie Jamesa Kennetha Galbraitha: „Ruský priemysel sa zmenil z odvetvia, ktoré bolo orientované na Západ, na odvetvie, ktoré už nie je orientované na Západ. Západu sa za necelé tri roky vojny nepodarilo odstrihnúť Kremeľ ani od finančných prostriedkov z vývozu prírodných zdrojov, najmä ropy, plynu a palív. Tie nielenže zvýšili nakupované objemy, ale obchodníci v Turecku, Indii či na Blízkom východe dokonca ruskú ropu spracovávajú, mixujú a posielajú vo forme benzínov a nafty do západných štátov. Obchodníci sa jednoducho vynašli, keď podhodnocujú cenu nákladu, umelo zvyšujú cenu prepravy či prekladajú ropu z lode na inú loď v medzinárodných vodách. Ruská ekonomika šliape na plný plyn. Kremeľ za zvládnutie náročného prvého roku po uvalení sankcií vďačí najmä technokratom na dôležitých pozíciách, napríklad v centrálnej banke.
Rast nakoplo najmä radikálne zvýšenie vládnych výdavkov na obranu a bezpečnosť, ktoré sa šplhajú k ôsmim percentám HDP a predstavujú viac ako 40 percent všetkých vládnych výdavkov. Už dlhší čas sa preto aj medzi odbornou verejnosťou skloňuje, že vojna bola to najlepšie, čo mohlo Rusko stretnúť, a dokonca je aj z dlhodobého hľadiska možné, že si Moskva rast udrží. Niektorí poukazujú na fakt, že do výpočtu HDP „vstupuje spotreba úplne rovnako ako vládne výdavky“, napríklad na nákup munície. Proti tomu by však zrejme argumentoval sám John Maynard Keynes. Hoci výdavky smerujú do zbraní, munície, ktorá končí zničená na bojisku, podporuje to rozmach priemyselných firiem, na ktoré sú naviazaní subdodávatelia a ktoré zamestnávajú množstvo ľudí a dávajú im čoraz vyššie mzdy. Nie div, že tempo rastu miezd v Rusku dokonca predbehlo infláciu. Vyššie reálne mzdy sa potom odrážajú aj vo vyššej spotrebe, z ktorej zase profitujú výrobcovia a už nielen tí vojenskí. Tamojšia ekonomika sa prehrieva. Najviac to vidno na extrémne nízkej nezamestnanosti, ktorá smeruje k dvom percentám, a inflácii.
Práve vývoj inflácie úzko súvisí so sankciami. Okrem inflácie je ešte jeden dôvod, prečo bola krajina nútená sprísniť menovú politiku, a takisto súvisí so sankciami. Je ním oslabovanie rubľa voči čínskemu jüanu. Od začiatku tohto roka si pohoršil o desať percent. Logika za dvíhaním sadzieb je hlavne tá, že lákajú investorov zo zahraničia, napríklad z Číny, aby si uložili svoje peniaze v Rusku, kde budú mať vyšší výnos. Vojenské výdavky zaťažujú štátnu kasu natoľko, že to núti tamojší kabinet konsolidovať. Na tieto slová postupne došlo. Putin v lete podpísal zákony, ktorými sa od januára zvyšujú viaceré sadzby daní. Nové dane zabolia najmä bohatých Rusov a tamojšie firmy. Treba však dodať, že podobné opatrenia nie sú výnimočne drastické, keďže konsolidácia do dvoch percent HDP je úplne bežná aj v západnom svete. Napriek tomu kroky centrálnej banky i ruskej vlády budú v budúcom roku tamojšiu ekonomiku spomaľovať. Vysoké úrokové sadzby znechucujú subjektom ekonomickú aktivitu. Pri úroku 23 percent si mnoho firiem veľmi dobre rozmyslí, do čoho investovať. Čo môžu, to radšej odložia na priaznivejšie časy.
Prečítajte si tiež: Osvedčenie pre vývoz zbraní
tags: #nebezpecny #vyvoz #zbrani