Americké námorníctvo nedávno uviedlo do prevádzky nový typ rakety vzduch-vzduch s označením AIM-174B, ktorá má potenciál dramaticky zmeniť vojenskú rovnováhu v regióne Juhočínskeho mora. Podľa výskumníka Chieh Chunga zavedenie rakety AIM-174B významne mení strategickú situáciu v Juhočínskom mori.
„Spojené štáty môžu zabezpečiť bezpečnosť svojich dôležitých aktív, ako sú skupiny lietadlových lodí a zároveň vykonávať útoky na ciele Čínskej ľudovej armády,“ uviedol Chung. Táto zbraň dokáže zasiahnuť ciele až do vzdialenosti 400 kilometrov, čo z nej robí jednotku svojho druhu v arzenáli USA. V porovnaní s čínskou PL-15, ktorá má maximálny dosah približne 250 kilometrov, predstavuje AIM-174B významný technologický pokrok.
Nová raketa s dosahom 400 kilometrov umožňuje americkým stíhačkám operovať z väčšej vzdialenosti, čím pilotom zvyšuje schopnosť zasiahnuť strategické ciele v nepriateľskom vzdušnom priestore. Inak povedané, potenciálne čínske útoky môžu Američania pomocou tejto novej „hračky“ odraziť už vo fáze príprav, čo by mohlo znížiť riziko eskalácie konfliktu v oblasti.
Jednou z najvýznamnejších výhod AIM-174B je jej kompatibilita s lietadlami amerických spojencov, vrátane austrálskych stíhačiek. Táto spolupráca posilňuje kolektívnu obrannú schopnosť spojencov a zaisťuje, že sú pripravení čeliť spoločným hrozbám v regióne. Ako sme spomínali, raketa AIM-174B bola po prvýkrát predstavená v júli počas najväčšieho medzinárodného námorného cvičenia Rim of the Pacific (RIMPAC) na Havaji.
Čínska odpoveď: Nový jadrový lietadlový nosič
Čína pracuje na projekte, ktorý by mohol zmeniť rovnováhu síl na mori. Jej pripravovaný jadrom poháňaný lietadlový nosič má niesť elektromagnetické railguny a laserové systémy, čím by sa mohol stať technologicky najpokročilejším plavidlom, aké kedy vzniklo. Ide o ďalší krok v snahách Pekingu dostať sa na úroveň, prípadne predbehnúť Spojené štáty v oblasti vojenských námorných technológií.
Prečítajte si tiež: Tragédia v Spišskej Novej Vsi: Streľba na škole
Podľa vojenského komentátora a profesora čínskej Národnej obrannej univerzity Lianga Fanga bude nový nosič vybavený vysokovýkonnými laserovými zbraňami a elektromagnetickými kanónmi. Railgun, na rozdiel od klasických delostreleckých systémov, nevyužíva výbušniny. Projektil urýchľuje pomocou silného magnetického poľa, ktoré vzniká medzi dvoma vodivými koľajnicami. Takáto technológia má niekoľko zásadných výhod. Dokáže zasiahnuť ciele na veľmi veľké vzdialenosti, vyžaduje minimálne logistické zabezpečenie munície a výstrel je takmer nehlučný. Zároveň však ide o systém s obrovskými energetickými nárokmi.
Koncept jadrového nosiča nie je nový, no čínska vízia ide ešte ďalej. Zadná admirála Ma Weiming, ktorý patrí k najvýznamnejším vedcom v oblasti námornej techniky, už v roku 2023 predstavil plán na tzv. „superskú loď“. Táto by mala spájať elektromagnetické railguny, cievkové kanóny a laserové systémy do jedného elektrického ekosystému, kde je pohon, napájanie aj zbraňový systém súčasťou jednotnej siete.
Takýto prístup by úplne zmenil spôsob, akým flotily fungujú. Namiesto oddelených systémov by vznikol komplexný a energeticky sebestačný celok, ktorý by mohol nepretržite napájať nielen zbrane, ale aj moderné lietadlá a bezpilotné stroje. Liang Fang uviedol, že nová generácia nosičov by mala niesť lietadlá šiestej generácie s vysokou manévrovateľnosťou, rýchlosťou a rozšírenými senzormi. Významnú úlohu majú zohrať aj bezpilotné lietadlá riadené umelou inteligenciou, ktoré by tvorili jadro palubného letectva.
USA ustúpili, Čína pokračuje
Spojené štáty sa v minulosti pokúšali o podobný projekt, keď do vývoja elektromagnetického kanóna investovali viac ako pol miliardy dolárov. Program bol však v roku 2022 zastavený pre technické problémy, nadmerné opotrebovanie koľajníc a neúnosné energetické požiadavky. Ak sa čínsky plán podarí zrealizovať, nový nosič by mal predstihnúť aj súčasný Fujian, ktorý je v súčasnosti najmodernejším konvenčne poháňaným nosičom v čínskej flotile. Hoci dátum spustenia výstavby nie je známy, čínske štátne médiá už dnes označujú projekt za kľúčový pre posilnenie námornej prítomnosti v Indo-Pacifiku.
Vojenská prehliadka v Číne
Čínska armáda na stredajšej veľkej vojenskej prehliadke v Pekingu pri príležitosti osláv 80. výročia skončenia druhej svetovej vojny predstavila viacero nových zbraní. Nová medzikontinentálna raketa DF-5C je variantom strely rovnakého typu Tung-feng-5. DF-5C je navrhnutá na odpal zo sila a slúži najmä ako strategický odstrašujúci prostriedok. Predstavená bola aj laserová zbraň LY-1, ktorá bola pripevnená na osemkolesovom obrnenom vozidle HZ-155. Na prehliadke bolo možné spozorovať i veľké ponorkové drony AJX002. Tieto 18 metrov dlhé bezpilotné stroje sa môžu ponoriť do hĺbky 18 až 20 metrov.
Prečítajte si tiež: Spišská Nová Ves a Spišská Stará Ves: Nešťastné udalosti
Na slávnostiach sa celkovo zúčastňujú lídri 24 krajín. Prehliadkou si pripomenú skončenie druhej svetovej vojny, ku ktorému došlo 3. septembra 1945 kapituláciou Japonska. V sprievode na Námestí nebeského pokoja sa predstaví 45 formácií vojakov, tankov, zbraní a vojenských lietadiel. Celkovo jej súčasťou bude 10.000 ľudí, stovky lietadiel a vojenských vozidiel. Armáda uviedla, že všetko predstavené vybavenie je domácej výroby a „v aktívnej službe“.
Po ľavici hostiteľa Siho sedí šéf Kremľa Putin a po jeho pravici vodca Severnej Kórey (KĽDR) Kim. Ide o prvé spoločné stretnutie Siho, Putina a Kima a prvú schôdzku čínskeho, ruského a severokórejského prezidenta po 66 rokoch. Ide zároveň o Kimovu premiéru na multilaterálnom podujatí, keďže doteraz sa zúčastnil iba na bilaterálnych zahraničných stretnutiach.
Prečítajte si tiež: Strelnica Devínska Nová Ves: História