Viate piesky Záhoria so svojou históriou sú terrou incognitou. Aspoň pre laickú verejnosť. Možno preto, že viac ako sto rokov sú vojenským priestorom, možno preto, že sú na rovine a nelákajú kopce milujúcich turistov, možno preto, že vstup do nich je obmedzený na čas mimo vojenských cvičení, možno je tých možno priveľa. Populárnonáučných článkov, nieto ešte kníh je o nich asi toľko ako je v slovenskej prírode voľne sa pohybujúcich žiráf. No dobre, také zlé to nie je. Ale nie je to ani dobré vzhľadom k ich atraktívnosti.
Záhada stabilizácie pieskov
Správne sa uvádza, že za stabilizáciou nestabilných pieskov treba hľadať rakúsku cisárovnú Máriu Teréziu (1717-1780). Ibaže väčšina autorov decentne mlčí v otázke bližšej špecifikácie obdobia, kedy k tomu došlo. Tak trochu záhada. Autori rozprávania o flóre viatych pieskov Záhoria v knihe Flóra a fauna viatych pieskov Slovenska ( E. Kalivodová a kol., Veda, 2008, str. 51) upozorňujú, že k intenzívnej výsadbe borovíc došlo po roku 1622. Teda takmer sto rokov pred narodením najpopulárnejšej vládkyne na našom území. Určite podporila nastúpený trend, ale asi nebola jeho autorkou.
Doba ľadová a riečisko Moravy
Občas je možné sa stretnúť s úvahou, že piesky na Záhorí sa začali usádzať už v treťohorách (terciér). Toto tvrdenie je príliš odvážne a súvisí skôr s paleontologickými náleziskami dokumentujúcimi existenciu mora Paratethys v oblasti dnešného Slovenska (napr. Cerová, Devínska Nová Ves - Sandberg, Šiatorská Bukovinka ...). Záhorskú nížinu najviac ovplyvnilo posúvanie riečiska rieky Moravy. Skôr jeho odsúvanie sa od úpätia Malých Karpát. Od začiatku kvartéru (štvrtohôr, cca pred 2,588 miliónmi rokov) sa posúva smerom na západ a na opustenom území vznikali a vznikajú nivy a terasy rieky. Vetry, ktoré tu neustávajú, dujú obyčajne v juhovýchodno-severozápadnom smere (pozdĺž hrebeňa Malých Karpát), vyvievali fluviálne (riečne) náplavy Moravy a je prítokov v dvoch smeroch. Hrubšie piesočnaté častice do Záhorskej (Borskej) nížiny a prachové častice (spraše) v smere do Myjavskej pahorkatiny. Impozantné množstvo pieskov, risských a würmaských (ris, würm sú časové úseky doby ľadovej) sa uložilo v Pernecko-marcheggskej depresii (do 40 m), v Šaštínskom lese (do 80 m). Najplytšie vrstvy (do 1 až 2 m) sú na neogénnych morských íloch v okolí Lábu, Lakšárskej Novej Vsi, Sološnice, Prievalov.
Flóra viatych pieskov
Na flóru nie som určite odborník. Bezpečne rozpoznávam listnaté a ihličnaté stromy (dokonca aj opadavé ihličnaté). Tiež k diskusii o sekundárnej sukcesii drevín v Borskej nížine by som nemal odvahu. Sukcesia je ekologický termín označujúci vývoj a zmeny v zložení spoločenstiev v ekosystéme a predstáv o ňom. Preto ma zaujala informácia, že podstatnú časť viatych pieskov Slovenska pokrývajú v súčasnosti aj monokultúry agátu. Ich výraznejšie zakladanie sa datuje do 19. storočia. Práve najrozsiahlejšie porasty na viatych pieskoch sú na Záhorskej nížine. Táto informácia dopĺňa tradovanú legendu o čisto borovicových lesoch. Podobné je to aj s rastlinami. Pokiaľ niekde narazíte na označenie psymofyty, tak vedzte, že ide práve o skupinu rastlín charakteristických pre túto oblasť. Dobre znášajú vysoké teploty na povrchu pôdy, veľké rozdiely v teplotách cez deň a v noci, nedostatok vody pri povrchu pôdy, neudusí ich ani pohyb piesku. Teplomilné rastliny zahrnuté do jednej skupiny s názvom xerotermofyty. Pre najbežnejšieho návštevníka je dôležité, že najmä vo vrcholnom vegetačnom období sú charakteristické kvetmi s intenzívnym sfarbenom vo veľmi žiarivých farbách, najmä v žltej, červenej a fialovomodrej farbe.
Fauna Záhoria
Zvierat je tu dosť. Dokonca, ak by sme sa sústredili na ríšu hmyzu tak zistíme, že pre mnohé chrobáky a ulitníky obývajúce tieto biotopy nemáme slovenské názvoslovie. Používajú sa len latinské mená. Pohybujú sa to mnohopočetné čriedy vysokej zveri (lane, srnky, jelene), diviaky (našťastie tí sú opatrnejší a nie je ich tak často vidieť), nájdete tu líšky aj jazvecov.
Prečítajte si tiež: Tragédia v Devínskej Novej Vsi
Vojenský priestor Záhorie
V prvom rade za riedke osídlenie Záhoria a menej intenzívne poľnohospodárske využitie. Vďaka tomu, že časť Vojenského priestoru Záhorie sa využívala ako tankodrom a strelnica pre Vojenský skúšobný technický ústav a časť ako strelnica pre lietadlá a dopadisko cvičných bômb, vegetácia nepokryla relatívne rozsiahle, čisto piesočné plochy. Teda stromami nezarástli plochy, ktoré ostali k dispozícii len rastlinám a hoci je to zvláštne, z pohľadu biodiverzity je to žiadúce. Vojenské lesy sú tu od roku 1918, kedy ich odkúpilo od grófa Pálfyho Ministerstvo vojny. Žiaľ, nepodarilo sa mi zistiť, či ich kupovalo ministerstvo c. a k. Rakúsko -Uhorska, alebo už novovzniknutej Československej republiky. Dokonca mi nie je jasné, ktorý z Pálfyovcov bol predávajúci. Trochu jasnejšia situácia je po roku 1926, kedy je plocha už jasne definovaná ako vojenské lesy a majetky. Vojenský obvod Záhorie vznikol v roku 1950 a prakticky prevzal pozemky Vojenských lesných podnikov. V súčasnosti sú tu tri vojenské výcvikové priestory (VVP): VVP Záhorie, VVP Kuchyňa a VVP Turecký Vrch. Pripomenúť ešte treba, že v období rokov 1940 - 1944 tu cvičili jednotky nemeckej armády Wehrmacht. Osobitne vojská Afrika korps nasadených na boje v severnej Afrike. Rovnako si však ešte aj v súčasnosti preskúšajú tento terén najmä letecké jednotky USAF. Do tunajších vojenských lesov je najlepšie vyraziť na bicykli.
Rohožník
Základné informácie:
- Web: www.rohoznik.sk
- Poloha: leží na úpätí Malých Karpát jedenásť kilometrov východne od Malaciek.
- História: Prvá písomná zmienka o obci s názvom Rorbach pochádza z roku 1532, keď patrila grófom zo Sv. Jura a Pezinka. Z viacerých názvov obce (Rarbach, Ralboch, Rarbok, po nemecky Rohrbach) sa postupne vyvinul dnešný názov Rohožník. V roku 1538 sa stal majiteľom obce kapitán vojska grófov zo Sv. Jura a Pezinku Tomáš Thorel. V rokoch 1582 až 1584 tu pracovala tlačiareň kazateľa P. Bornemiszmu, ktorú sem presťahoval z Plavackého hradu. Tu dokončili napríklad fóliu Postilu (Knihu kázní), ktorá sa začala tlačiť ešte v Plaveckom hrade. V roku 1720 mala obec mlyn, papiereň a rozsiahle vinice. Na začiatku 19. storočia tu pracovala okrem liehovaru aj manufaktúra na výrobu rastlinného oleja. Miestni obyvatelia sa v minulosti venovali výrobe vápna, dreveného uhlia, terpentínu a liehu. Už v 19. storočí tu boli dva kameňolomy, pri ktorých vyrástol v súčasnosti najväčší cementársky kombinát na Slovensku - Hiromec Rohožník.
- Pamiatky: Z kultúrno-historických pamiatok sa najčastejšie spomína rímsko-katolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z rokov 1857 až 1860 a kaplnka sv. Rozálie. Z veže staršieho kostola, spomínaného v roku 1561, pochádza zvonica. Údajne to bola stará rímska veža zo 4. storočia, ktorú neskôr prestavali na zvonicu. Nad obcou sa v nadmorskej výške 426 m kedysi vypínalo stredoveké šľachtické sídlo Zámoček. Zachovali sa z neho už len dve štvorcové veže.
- Atrakciou obce je letecká strelnica - jedna z najväčších v Európe.
Ďalšie zaujímavosti v okolí
- Plavecký Štvrtok je známy najmä chatovými oblasťami. Pri jednej z nich sa nachádza jazero Pieskovňa obklopené najmä listnatými a ihličnatými stromami.
- Príjemným miestom pre letnú rekreáciu je prírodné kúpalisko Rudava. Nachádza sa pri Malých Levároch.
- Múzeum Michala Tillnera je mestským múzeum založeným na podnet akademického maliara Michala Tillnera v roku 1975. Ak túžite spoznať ľudovú kultúru a tradície južného Záhoria, Múzeum Michala Tillnera, je to pravé miesto pre vás.
- Farský kostol Najsvätejšej Trojice sa nachádza v Malackách. Je jednou z najstarších zachovaných stavieb v Malackách.
- Očarujúcu sakrálnu pamiatku, Františkánsky kláštor a kostol, nájdete v Malackách. Na mieste dnešného františkánskeho kostola však najskôr stál renesančný kaštielik. Kaplnka Svätých schodov bola postavená na príkaz Pavla Pálfiho spolu s kláštorom. Sväté schody sú na svete troje.
- Podzemie pod malackým Kostolom Nepoškvrneného Počatia Panny Márie ukrýva starodávne krypty.
- Rodovým sídlom Pálffyovcov sa stal prekrásny kaštieľ v Malackách. Stavba bola vybudovaná na podnet grófa Pavla IV. Pálffyho v prvej polovici 17. storočia. Pálfiovský kaštieľ je kultúrno-historická pamiatka celoslovenského významu zaevidovaná v súpise pamiatok.
- Doprajte si pocit ako v akčnom filme a zastrieľajte si ozajstnou zbraňou na terč v krytej strelnici na družstve v Lozorne.
- Pajštúnsky hrad patril do sústavy pohraničných hradov, ktoré v Malých Kapatoch preberali od 13. storočia funkciu ochrany severozápadných hraníc uhorského štátu.
- Zabudnite na chvíľu na všetky starosti a každodenné problémy nechajte za dverami. V Devínskej Novej Vsi, neďaleko rybníka, nájdete jedinečnú prírodnú galériu.
- Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku je stálou vysunutou expozíciou Slovenského národného múzea.
- Najstarším pútnickým miestom na Slovensku je obec Marianka. V tunajšom bukovom sa rozprestiera krásny pútnický areál, ktorý nesie názov Sväté údolie.
- Sandberg je pieskovcový vrch nachádzajúci sa v Devínskej Novej Vsi.
Prečítajte si tiež: Tragédia v Spišskej Novej Vsi: Streľba na škole
Prečítajte si tiež: Spišská Nová Ves a Spišská Stará Ves: Nešťastné udalosti