Odvtedy uplynulo už viac ako šesť dekád a kráľovná športov zapustila v Nových Zámkoch pevné korene. Práve padla definitíva: od roku 1958 začne fungovať atletický oddiel TJ Slovan Nové Zámky. V auguste 1957 sedeli v chládku pod košatým gaštanom pri hlavnej bráne novozámockej fabriky Elektrosvit Pavol Chrobák, Ondrej Hrabovský, Jozef Kosztolányi, Ján Molnár a vášnivo debatovali. Na Sihoti vzápätí vyrástol atletický štadión.
Klub sa už nevolá ani TJ Slovan, ani TJ Elektrosvit, ale len AC, no patrí stále medzi najúspešnejšie na Slovensku. Na jeho slávnostnom otvorení 31. Spomínanie na tieto úspechy bolo aj témou piatkového stretnutia generácií novozámockých atlétov pri príležitosti 60. výročia vzniku organizovanej atletiky v meste, ktoré nadviazalo na predošlé dve slávnosti spojené s okrúhlym jubileom.
Významnými osobnosťami v histórii novozámockej atletiky bol učitelia telocviku Jozef Luciak a Ján Krasko, ktorí zásoboval klub mnohými talentami zo škôl, kde pôsobili. V prvej polovici 50. Atletický klub v Nových Zámkoch sa činil aj v organizačnej sfére. Vedenie AC Nové Zámky v rámci piatkovej slávnosti ocenilo podľa jednotlivých období svojich úspešných atlétov, trénerov a funkcionárov.
„Je úžasné vidieť na jednom mieste rôzne generácie atlétov. Novozámocká atletika má nielen minulosť, ale aj budúcnosť.
Ocenení pri príležitosti 60. výročia
- FUNKCIONÁRI - BÝVALÍ: Karol Šoóš, Tomáš Muzika, Anton Kretter, Ján Sekánek, František Bébar, Ján Baňár.
Významní atléti a ich úspechy
Najviac individuálnych slovenských titulov v histórii jubilujúceho klubu získali bežci Imrich Magyar (26), Lucia Janečková (19) a Jana Styková (16). O sedem československých titulov sa zaslúžili vrhač Igor Pšenák (1983 - guľa ml. dorastenci/hala, 1983 - guľa a disk ml. dorastenci 16-roční), Slavomír Slovák (1975 - 60 m žiaci), Ondrej Malík (1976 - 5000 m chôdza ml. dorastenci 15-roční), Monika Hanuljaková (1985 - guľa ml. dorastenky 15-ročné), Andrea Kvassayová (1990 - ml.
Prečítajte si tiež: Zbrane a strelivo
Jaroslav Dobrovodský: talent zo Zámkov
Atletike sa začal venovať v desiatich rokoch. Už od prvej chvíle upútal trénerov svojou výškou a šľachovitou postavou. Ujal sa ho tréner a zároveň veľký atletický nadšenec Juraj Szák. Jarovi sa tréningy a preteky veľmi zapáčili. Tešil sa na každé preteky.
Bavilo ho skákanie, prekážky, ale aj šprinty. Častokrát bolo ťažké vybrať mu 3 disciplíny, keďže štartovať chcel najmenej v šiestich. V 14 rokoch, keď skončil základnú školu, padlo rozhodnutie, že venovať sa bude skoku do diaľky, neskôr aj trojskoku a behu na 100 m a 200 m a 110 m prekážok bude brať iba doplnkovo. V školskom roku 2000/2001 nastúpil na našu školu - Stredná odborná škola hotelových služieb a obchodu.
Začal študovať študijný odbor obchodný pracovník s rozšíreným vyučovaním telesnej výchovy. Keďže už v tom čase bol členom mládežníckych výberov Slovenska, škola mu pochopiteľne vychádzala v ústrety v nahustenom tréningovom harmonograme. V roku 2001 veľmi významným podielom prispel k 5. miestu v súťaži školských atletických družstiev o Pohár J. Humberta v Košiciach. V skoku do diaľky obsadil 3. miesto a v behu na 110 m prekážok bol štvrtý.
V ďalšom školskom roku 2001/2002 vybojoval na M SR stredných škôl opäť dve medaily - striebro v skoku do diaľky a bronz v trojskoku. V školskom roku 2002/2003 na M SR stredných škôl v Banskej Bystrici získal bronz v mimoriadne kvalitnej súťaži diaľkarov a striebro v súťaži trojskokanov.
A ako si zaspomínal Jaro na školské atletické súťaže? „Bolo to super. Nielen súťaže, ale aj ranné tréningy s p. Schumichrastovou a p. Sárazom. Nie vždy sa nám chcelo, ale boli sme super partia. Samotné školské atletické súťaže mali často ešte väčšiu úroveň ako klasické Majstrovstvá SR.
Prečítajte si tiež: Ako prebieha skúška zo zbraní?
Po ukončení štúdia na našej škole nabrala kariéra Jara Dobrovodského plné obrátky. Začal štúdium na FTVŠ v Bratislave. Prešiel do tréningovej skupiny Alexandra Bezkovného (manžela i trénera Galiny Čistjakovej - stále svetovej rekordérky v skoku do diaľky). Postupne začal napredovať. Stal sa niekoľkonásobným Majstrom SR v skoku do diaľky a trojskoku. V skoku do diaľky je suverénnou slovenskou jednotkou posledných rokov.
Jaro reprezentoval našu krajinu na rôznych medzištátnych stretnutiach a Európskom pohári. Za doterajším vrchol svojej atletickej kariéry považuje účasť na halových Majstrovstvách Európy v roku 2009 v Turíne, kde obsadil v skoku do diaľky 16. miesto a v trojskoku 11. miesto. Na halové Majstrovstvá Európy ho SAZ nominoval aj v tomto roku - 2011. V Paríži mu síce diaľka nevyšla podľa predstáv, ale v trojskoku si výkonom 16,66 m vylepšil osobný rekord takmer o 40 cm a obsadil skvelé 11. miesto. Vo februári ozdobil zisk titulu halového Majstra SR aj vytvorením nového halového slovenského rekordu - 780 cm. Mgr.
Jozef Pribilinec: Olympijský víťaz z Československa
JOZEF PRIBILINEC A JEHO ŠPORTOVÉ VRCHOLY:
- Olympijské hry: Soul 1988 - zlato na 20 km
- Majstrovstvá sveta: Helsinki 1983 - striebro na 20 km, Rím 1987 - striebro na 20 km
- Majstrovstvá Európy: Atény 1982 - striebro na 20 km, Štuttgart 1986 - zlato na 20 km
- Svetový pohár: Bergen 1983 - zlato na 20 km
- Halové majstrovstvá sveta: Indianapolis 1987 - striebro na 5 km
- Halové majstrovstvá Európy: Liévin 1987 - zlato na 3 km, Budapešť 1988 - zlato na 5 km
- Juniorské majstrovstvá Európy: Bydhošť 1979 - zlato na 5 km
10 km Svetový rekord: Bergen, 24. 9. 1983 - 1:19:30 h na 20 km (bol platný do 3. 5. 1987) Olympijský rekord: Soul, 23. 9. 1988 - 1:19:57 na 20 km Chôdza
„ŠPORT MI DAL NIEČO CENNEJŠIE NEŽ PENIAZE ALEBO SLÁVU. POSUNUL MA K SOCIÁLNEMU POZNANIU, POMOHOL MI SPOZNÁVAŤ AJ ,PRETRIEDIŤ´ ĽUDÍ, KTORÍ SA TOČILI OKOLO MŇA.“
Prečítajte si tiež: Aktuálne informácie o zbraniach a strelive
„ROKMI ZÍSKATE ODSTUP. ŽIVOT, AJ TEN ŠPORTOVÝ, VNÍMATE Z INEJ PERSPEKTÍVY.“
V roku 1986 a 1988 vo vyhlásili za Športovca roka v ČSSR. V roku 1994 ho Slovenská olympijská akadémia vyhlásila za nášho olympionika storočia. V roku 2017 mu Klub športových redaktorov SSN udelil titul Športová legenda. V roku 2020 ho časopis Track and Field News zaradil na 9. miesto historického svetového rebríčka v chôdzi na 20 km.
Viktória Forster: Najúspešnejšia atlétka roka 2023
Od roku 2013 vládla v ankete slovenský atlét roka Matej Tóth s Jánom Volkom. Ich kraľovanie prerušila jediný raz v roku 2021 prekážkarka na 400 m Emma Zapletalová. Tentoraz, v 31. ročníku ankety, sa im „postavila do cesty“ opäť prekážkarská špecialistka. Zverenka Kataríny Adlerovej nazbierala v hlasovaní 15 novinárov, 17 atletických odborníkov (tréneri, funkcionári) a zástupcov 43 klubov 664 bodov, o 22 viac ako trojnásobný víťaz ankety Ján Volko a v tesnom súboji o najvyššie pozície skončila tretia Gabriela Gajanová so 606 bodmi.
Viktória Forster je štrnásta víťazka ankety a len piata žena. Dvadsaťjedenročná Viktória Forster zaujala v roku 2023 najmä triumfom na 100 m prekážok na Svetovej univerziáda v čínskom Čcheng-tu, kde vo finále splnila i mimoriadne prísny limit na OH 2024 v Paríži. Jej čas znamenal aj tretie zlepšenie slovenského rekordu v letnej sezóne. Odchovankyňa atletiky v Brezne zaujala i zrýchlením sa na hladkej stovke, keď na júlovom mítingu P-T-, v Banskej Bystrici časom 11,26 prekonala 55-ročný slovenský rekord Evy Gleskovej (11,29) z OH 1968 v México City!
„Sezóna 2023 bola dlhá a náročná, ale zároveň aj krásna. Okúsila som v nej, aké to je byť na vrchole a takisto ako pekne spadnúť - s prepáčením - na ‚hubu‘. Najemotívnejšie chvíle v letnej sezóne som zažila na univerziáde v Číne, kde som si splnila niekoľko svojich snov. Získala som striebro na stovke, čo ma pravdupovediac veľmi prekvapilo. Vzápätí prišlo zlato na 100 m prekážok a spolu s ním aj vysnívaná miestenka na moje prvé olympijské hry v kariére v roku 2024 v Paríži,“ hodnotila Viki roka 2023.
„Mrzí ma však, že mi nevyšli halové ME v Istanbule, ME do 23 rokov v Espoo, kam som išla s odhodlaním zaútočiť na medailové pozície, a ani MS v Budapešti. Ešte ani teraz nechápem, prečo som spravila takú obrovskú chybu.
Zo 75 hlasujúcich prisúdilo talentovanej atlétke ŠK ŠOG Nitra prvú priečku až 39, z nich bolo 29 zástupcov klubov a 16 atletických odborníkov plus novinárov. Druhý v ankete Ján Volko sa ocitol na prvej priečke u 25 hlasujúcich (13 kluby + 12 odborníci), najvyšší počet bodov dostali 4-krát aj Gabriela Gajanová s bronzovým medailistom z MS v dlhom triale Petrom Fraňom, 2-krát sa na prvej priečke ocitol chodec Dominik Černý a raz vytrvalec Peter Ďurec.
Viktória Forster sa na slávnostnom pódiu objavila dvakrát. Okrem hlavnej kategórie totiž triumfovala aj v mládežníckej kategórii so 153 bodmi s náskokom 21 bodov pred senzačným bronzovým medailistom z juniorských ME v Jeruzaleme, výškarom Robertom Ruffínim ml. Po druhých priečkach v rokoch 2021 a 2022 získala prvenstvo v ankete Atlét roka v trénerskej kategórii dospelých Katarína Adlerová, ktorá pripravuje Forster a tiež Danielu Ledeckú. Jediný tohtoročný laureát, ktorý obhájil minuloročné ocenenie, je prekážkar Milan Belianský, veteránsky halový majster sveta a vicemajster Európy vonku v kategórii 75 až 79-ročných.
V slovenskej ankete Atlét roka sú stále jednoznačne najúspešnejší vrhači s 10 prvenstvami: šesťkrát zvíťazil kladivár Libor Charfreitag (2003, 2004, 2005, 2007, 2008, 2010), tri razy guliar Milan Haborák (2000, 2001, 2002) a raz kladivárka Martina Hrašnová (2009). Chodci triumfovali deväťkrát (1993 a 1999 Igor Kollár, 2006, 2013, 2014, 2015, 2016, 2018, 2020 Matej Tóth). Štyri prvenstvá patria šprintérom zásluhou štvorstovkára Štefana Balošáka (1996) a Jána Volka (2017, 2019, 2022), takisto štyri prekážkarom vďaka Igorovi Kováčovi (1995, 1997), Emme Zapletalovej (2021) a Viktórii Forster (2023). Dvakrát získali ocenenie vytrvalci - Róbert Štefko v roku 1994 a Miroslav Vanko v roku 1998.
Majstrovstvá Slovenska do 23 rokov v atletike 2025
(Nové Zámky, sobota 5. júla)