Boj s pandémiou ešte nie je vyhratý, no konečne máme účinnú zbraň, ktorou je vakcína. Očkovanie označil premiér za jedinú a najúčinnejšiu zbraň proti pandémii. História podľa jeho slov jasne ukázala, že vakcína „vyprevadila“ už mnohé vírusy. V krajinách Európskej únie vrátane Slovenska sa začalo očkovať 27. decembra a postupne v štyroch vlnách by sa mala preočkovať celá populácia.
V súčasnosti sa do popredia dostávajú technologicky vyspelejšie vakcíny, v ktorých je časť genetickej informácie nebezpečného vírusu vložená do genómu neškodného vírusu. To je prípad adenovírusovej vakcíny proti ochoreniu COVID-19 vyvinutej v spolupráci Univerzity v Oxforde a firmy Astra-Zeneca. Neškodný typ adenovírusu je schopný infikovať ľudské bunky, ale u človeka nevyvolá ochorenie. Bez toho, aby sa vírus v infikovaných bunkách množil, umožní produkciu povrchovej bielkoviny S (spike) vírusu SARS-CoV-2, ktorú ľudské telo vyhodnotí ako cudziu a spustí imunitnú odpoveď.
Aktuálne vo svete prebieha najmä očkovanie mRNA vakcínou, ktorú vyvinuli firmy BioNTech a Pfizer a ktorá bola schválená americkou aj európskou liekovou agentúrou. Vakcína mRNA obsahuje prepis vírusového génu kódujúceho povrchový výčnelok vírusu SARS-CoV-2, teda jeho S proteín. Vakcína však neobsahuje žiadne ďalšie vírusové informácie, takže nie je nebezpečná a nemôže vyvolať ochorenie COVID-19.
Druhá dávka očkovacej látky, ktorá sa v prípade vakcíny Pfizer-BioNtech podáva 21 dní po prvej dávke, je potrebná na posilnenie imunitnej odpovede. Dve dávky vakcíny dokážu zabezpečiť vysokú hladinu vírus-neutralizujúcich protilátok a robustnú bunkovú imunitu. Trvanlivosť tejto imunitnej odpovede na vírus SARS-CoV-2 zatiaľ nepoznáme, môžeme však predpokladať, že bude mať dlhodobý charakter.
Po prvej dávke je vďaka zvýšenej obranyschopnosti organizmu navodenej vakcínou viac ako o polovicu nižšia pravdepodobnosť, že sa v prípade nákazy vírus rozmnoží a spôsobí ochorenie COVID-19. Výsledky klinickej štúdie tiež naznačujú, že už prvá dávka vakcíny má ochranný účinok pred ťažkým priebehom ochorenia. Pravdepodobnosť nákazy bude závisieť aj od podielu vakcinovaných osôb v populácii.
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
Sputnik V sa na Slovensku podrobil testom v Štátnom ústave pre kontrolu liečiv aj Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied. Na Slovensku sa podalo 37 712 vakcín Sputnika V, z nich 18 916 pripadá na prvú dávku a zvyšok na druhú. V júli 2021 sa 160-tisíc vakcín Sputnika predalo späť ruskej strane.
Očkovanie proti HPV a rakovine krčka maternice
O téme HPV sa hovorí viac a viac. Ak máme vakcínu, máme výhodu. Máme totiž málo rakovín, ktoré sú spôsobené vírusmi a na ktoré sú cielené očkovania. A my, keď máme zbraň, ktorou môžeme bojovať, tak je nezmyselné ju nevyužiť. Od minulého roka máme k dispozícii očkovanie zadarmo pre dievčatá a chlapcov od 12 - 14 rokov.
Apelujem na všetkých rodičov, ktorí to môžu ovplyvniť, že táto vakcína je k dispozícii a je hradená štátom. Keď pôjdeme v stopách Ameriky, Nového Zélandu a Austrálie, kde očkovanosť výrazne znížila výskyt HPV a celkovo výskyt rakoviny krčka maternice, ktorej sa všetci bojíme, tak sme na dobrej ceste.
mRNA vakcíny v boji proti rakovine
Vedci testujú experimentálnu mRNA vakcínu, ktorá dokázala u myší zmenšiť nádory a naštartovať imunitný systém. Rakovina je už desaťročia považovaná za jedného z najzákernejších nepriateľov modernej medicíny a samozrejme ľudstva. Každoročné štatistiky ukazujú milióny nových prípadov a napriek pokrokom v liečbe stále veľa pacientov prichádza o šancu na plnohodnotný život.
Na rozdiel od klasických prístupov, kde sa cielené terapie snažia zasiahnuť konkrétne zmeny v nádorových bunkách, tento liek sa zameriava na úplne iné aspekty. Vakcína je zostavená tak, aby „zmiatla“ organizmus. Totiž vyvolá dojem, akoby do tela prenikol vírus. U laboratórnych myší sa po podaní vakcíny spustila taká výrazná reakcia, že dochádzalo k výraznému zmenšovaniu nádorov. V kombinácii s imunoterapeutickými liekmi známejšími ako inhibítory kontrolných bodov bol efekt ešte silnejší.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať zbraň
Dr. Duane Mitchell, jeden zo spoluautorov štúdie, prirovnal ich stratégiu k „tretej ceste“ v imunoterapii. V súčasnosti sa totiž väčšina vedcov snaží buď navrhnúť univerzálny liek zameraný na spoločné znaky nádorov, alebo prispôsobujú terapiu každému pacientovi na mieru. Vedúci projektu, Dr. Elias Sayour, hovorí, že ak sa podarí výsledky zopakovať u ľudí, ide o krok, ktorý by mohol posunúť medicínu bližšie k univerzálnej vakcíne proti rakovine.
Ešte je však priskoro „otvárať šampanské“. Vedci upozorňujú, že skúšky zatiaľ prebehli iba na zvieratách. Z laboratória do klinickej praxe je stále dlhá. Tím z Floridy má však skúsenosti už aj s pacientmi. Počas minulého roka testovali personalizovanú mRNA vakcínu u ľudí s agresívnym nádorom mozgu, glioblastómom. Prvé výsledky im dodali odvahu pokračovať a skúsiť vyvinúť riešenie, ktoré by mohlo fungovať naprieč rôznymi diagnózami.
Podľa prvých pokusov sa zdá, že vakcína dokáže aktivovať tzv. spiace T-lymfocyty, teda imunitné bunky, ktoré inak zostávajú pri nádoroch nečinné. Samozrejme, sú tu aj stále nejaké obavy, ako napríklad: aké budú vedľajšie účinky, či bude reakcia u ľudí dostatočne silná, a najmä, či sa podarí zabezpečiť dlhodobú účinnosť.
Prečítajte si tiež: Využitie držiakov na zbrane