Názory na to, kedy je najvhodnejšie začať so športom, sa rôznia. Dieťa sa od prvého momentu od narodenia začína hýbať, neskôr sa snaží opakovať pohyby od rodičov, plazí sa, chodí po štyroch, až napokon začína chodiť. Chôdza je najprirodzenejším pohybom človeka. Veľa rodičov si kladie otázku, kedy je najlepší čas začať u dieťaťa so špecializáciou na konkrétny šport.
Je však pravdou, že pokiaľ sa bavíme o výkonnostnom, resp. vrcholovom športe, je vek medzi 6. až 9. rokom dieťaťa ideálny. Je odbornými štúdiami preukázané, že...
Názory odborníkov na vek a športovú prípravu
„Na vysokej škole učia všetkých telocvikárov, že existujú etapy športovej prípravy a tie hovoria čo, v ktorom veku by to dieťa malo vykonávať a v akom počte. Tieto etapy hovoria o tom, že do puberty (cca 15 rokov) by sa malo venovať viacerým športom a nie len jednému.
V Severských krajinách - Švédsko, Nórsko a Fínsko, tieto zásady dodržiavajú a nedovolia dieťaťu špecializáciu. V praxi to vyzerá tak, že dieťa, ktoré chce odohrať v sobotu zápas v hokeji, musí cez týždeň absolvovať aj iné tréningy v iných športoch. Ak to neurobí, nie je pripustené na zápas. Do 15 rokov robí dva, tri športy naraz a až po 15 rokoch sa môže špecializovať. A ja sa s týmto prístupom stotožňujem.
Telo sa formuje, vyvíja a aj z hľadiska fyziológie je dobré, keď sa so špecializáciou začne až okolo 15.roku života, predíde sa takto jednostrannej námahe a zvýšenému jednostrannému zaťaženiu kĺbov a svalov. V prvej etape - najvšeobecnejšej, nedochádza k zlému držaniu tela. Dieťa môžete prihlásiť na športový krúžok už od 4 rokov. Dôležité je, aby daný krúžok nebol špecializovaný na konkrétny šport. Mal by sa zameriavať na všeobecnú pohybovú prípravu.
Prečítajte si tiež: Airsoft na Slovensku: Vekové obmedzenia
Častou otázkou je, či dieťa môže cvičiť so závažím. Môže, ale dôležitý je výber správneho závažia a vhodnej pohybovej aktivity. Neodporúčajú sa činky, pretože pri nich hrozí poškodenie kĺbov a svalov, ktoré sa vyvíjajú až do puberty. Zlé držanie by mal stanoviť lekár alebo fyzioterapeut, ktorý to vie posúdiť a následne by mal odporučiť cvičenia, nájsť kompenzačný šport a vhodné cvičenie, ktoré vyrovnáva disbalanciu - ak je veľa fyzickej aktivity, nájsť šport, pri ktorom musí viac rozmýšľať.
Výber športového krúžku
Má vybrať krúžok rodič alebo nechať výber na dieťati? Najlepším riešením je nechať dieťa, nech si vyberie to, čo ho baví (s ohľadom na vek dieťaťa), no posúdiť, či sa na to hodí a má na to predpoklady by mal rodič. Po výbere krúžku je už rad na rodičovi, aby bol dôsledný za dieťa, aby ho do tréningov nenútil, ale správne motivoval.
Tréner Dulina ale zdôrazňuje, že je potrebné myslieť aj na kompenzačný pohyb: „Ak dieťa hrá hokej na ľavú stranu, vhodným kompenzačným športom je basketbal, pri ktorom hrá s pravou rukou. Taktiež je dobré, ak sa športy dopĺňajú z hľadiska individuality a tímovosti. Futbal a iné kolektívne športy rozvíjajú u detí tímovosť.
Výhody športu u detí
Jednou z nesporných výhod športu u detí je, že rozvíja a formuje osobnosť. Deti sa učia cieľavedomosti, vytrvalosti, zodpovednosti, bojovnosti a zvykajú si na dodržiavanie pravidiel. Ako zistiť, či je tréner pre dieťa dosť dobrý? Odpoveď je jednoduchá. Najlepším ukazovateľom je spokojnosť dieťaťa.
Nemusíte mať obavy, či svoje dieťa priveľmi nezaťažíte pohybovými aktivitami. „Zo svojej praxe viem, že deti rýchlo regenerujú. Telo si veľmi dobre zvyká na únavu, rýchlo získava kondíciu. Len to nechať na tom, či to dieťa zvláda mentálne. Nadchnúť ho pre ďalšiu aktivitu a správne motivovať. Mentálna únava často prevláda nad fyzickou. Netreba zabúdať na kvalitnú a čerstvú stravu, pitný režim a spánok. Dôležitá je aj pravidelnosť.
Prečítajte si tiež: Získanie zbrojného preukazu
Rodičia často sami nevedia posúdiť, či ich dieťa má nadanie na šport. V takomto prípade je dobré všímať si predpoklady - je dieťa vysoké? Vhodným športom by mohol byť basketbal. Má dlhé nohy? Možno z neho bude dobrý atlét. Naopak, treba si všímať aj skryté hrozby. „Tieto fyziologické predpoklady treba vždy zohľadniť. Je dobré mať, ale na pamäti, že existujú aj výnimky, akou je napr.
Popri krúžkoch však netreba zabúdať aj na voľnú hru v prírode, pretože pohyb vonku je veľmi dôležitý a pre dieťa prináša úplne iné benefity ako pohyb na krúžkoch. Pravidlá pri spontánnej hre vonku nie sú také striktné ako pri tréningu na krúžku. Takýto pohyb je prínosom nie len pre fyzické zdravie, ale aj pre psychiku, na ktorú netreba zabúdať. Každý potrebuje vypnúť a nabrať nové sily.
Pre každé dieťa je vzorom správania jeho rodič. Pokiaľ je rodič aktívny , dieťa má jednoduchšiu cestu k športovaniu. Problém je, ak rodičia nešportujú no svoje deti do športu nútia. To môže u detí vyvolať nechuť k pohybu a vzdor.
Je veľa rodičov, ktorí nešportujú, to však nemusí nutne znamenať, že nemôžu motivovať svoje dieťa k zdravému pohybu. Ak dieťa má v danom športe svoj vzor, je dobré to využiť a umožniť mu vidieť ho naživo a takpovediac sa ho „dotknúť“. Spoločne prežité intenzívne okamihy pri športovom podujatí pozitívne vplývajú na vnímanie športu. Je veľmi dobré, ak deti vidia šport aj v televízii a bavia sa o ňom s rodičmi.
Rozhodujúcu úlohu zohráva aj škola. Učiteľ na telesnej výchove môže byť veľký motivátor pre deti. Prostredníctvom učiteľa dieťa spoznáva rôzne druhy športov.
Prečítajte si tiež: Z čoho sa vyrábajú hlavne?
Rodič by mal ísť príkladom svojim deťom, viesť aktívny životný štýl, chodiť s deťmi do prírody, zabehať si, venovať sa turistike. Úlohou rodiča je aj v domácnosti nájsť vhodnú pohybovú zábavu, či už švihadlové cvičenia, detská joga alebo rôzne spoločenské hry, ktoré sú zamerané na pohyb.
Príklad úspešného hráča
Mladučký Japonec Tomokazu Harimoto síce na majstrovstvách sveta v Düsseldorfe nezískal vytúženú medailu, ale i tak sa stal stredobodom pozornosti. Hoci má len trinásť rokov, jeho schopnosti, odhodlanie a psychická odolnosť vzbudzujú pozornosť. V druhom kole vyradil slávneho krajana Juna Mizutaniho. Nad svetovou šestkou a bronzovým medailistom vo dvojhre z olympiády v Riu vyhral 4:1 na sety. V osemfinálovom štvrtom kole si rovnako poradil aj so slovenským stolným tenistom Ľubomírom Pištejom.
Zázračné dieťa Harimoto pôsobí za zeleným stolom sebavedomo. Svoje schopnosti už potvrdil na viacerých medzinárodných turnajoch. Vlani v Tokiu triumfoval v rámci seriálu prestížnych stolnotenisových turnajov ITTF World Tour vo dvojhre mužov do 21 rokov. „V stolnom tenise vek nie je podstatný. Jednoducho sa vždy snažím hrať svoju ofenzívnu hru,“ vravel po vyradení Mizutaniho. „Mal som asi len päťpercentnú šancu zdolať ho.
„Zdolal ma, takže môže vyhrať nad kýmkoľvek. Veľmi by ma potešilo, keby získal medailu,“ želal si Mizutani. Tínedžer, ktorého rodičia pochádzajú z Číny a so stolným tenisom začal už v dvoch rokoch, si vážil aj úspech v súboji s o 20 rokov starším Pištejom. „Uľavilo sa mi, lebo po vyradením Mizutaniho som veľmi túžil prebojovať sa medzi najlepších osem. Prvý turnaj odohral, keď mal tri roky a štyri mesiace. V kategórii do osem rokov skončil štvrtý.
„Keď som bol malý chlapček, sedel som na stoličke a pokúšal sa hrať stolný tenis. „Môj hlavný cieľ je stať sa doma v Tokiu olympijským šampiónom,“ tvrdí odvážne. Práve na domácej pôde v Tokiu dosiahol vlani jeden z najväčších doterajších úspechov - spomínaný triumf v kategórii do 21 rokov. „Pred skvelými divákmi som hral perfektný stolný tenis.
Prvé kroky s celuloidovou loptičkou robil maličký Harimoto pod dohľadom mamy Ling. „Pri začiatkoch je najdôležitejšie, aby sa do popredia nestavali technické aspekty stolného tenisu, ale aby sa u detí vyvolala zvedavosť, vášeň a túžba. Presne tak sme to robili aj s Tomokazuom. Deti musia samé získať vôľu neustále sa zlepšovať. Potom je už dôležité sledovať odmalička aj správny štýl a techniku,“ naznačila Harimotova mama v rozhovore pre butterflyonline.com. „Tomokazu miluje víťazstvá a nenávidí prehry.
Stolný tenis na Slovensku
Bratislava 10. marca (TASR) - Slovenský stolný tenis registruje približne dvanásťtisíc členov a takmer osemsto klubov, čím sa podľa početnosti radí do prvej päťky športových zväzov v krajine. Napriek tomu vyšle na májové majstrovstvá sveta do Paríža iba deviatku pretekárov, pričom časť z nich bude reprezentovať na vlastné náklady.
"Stolný tenis sa hrá prakticky vo všetkých kútoch Slovenska, pretože z hľadiska organizácie a nákladov nepatrí medzi náročné športy. Venuje sa mu mládež od päť, šesť rokov do vysokého dôchodkového veku. Máme veteránov, ktorí hrajú stolný tenis do 90 rokov. Z hľadiska členskej základne a počtu klubov patrí stolný tenis na Slovensku do prvej päťky. Z hľadiska financovania, ak by sme si zobrali dotácie zo štátneho rozpočtu za prvý polrok 2013, tak je na 11. mieste. Pokiaľ ide o výsledky, tak u mládeže je to dobré, u dospelých je kvalitných výsledkov pomenej. Negatívom je, že napriek snahe šiestich hráčov sa ani jeden nekvalifikoval na OH 2012 do Londýna. Jeden bol prvým náhradníkom, ale nakoniec nehral. Výhodou stolnotenisového zväzu je, že vlastní Národné stolnotenisové centrum v Bratislave, kde má stánok síce starý, ale vlani zrekonštruovaný. Je to výhoda oproti iným športom," stručne charakterizoval situáciu zväzu jeho predseda.
SSTZ pracuje v prvom polroku 2013 s celkovým rozpočtom 187.800 eur, čo je menej ako v rovnakom období vlani. "Z toho ide na športovo-talentovanú mládež 82.000 eur. Vďaka tomu dokážeme zabezpečiť reprezentáciu Slovenska a pre mládež môžme vytvoriť veľa podujatí, nielen domácich ale aj medzinárodných. Sme jediný štát na svete, ktorý robí Slovak Open juniorov (koncom mája) a Slovak Open kadetov (november), obe sú súčasťou svetovej série, čiže dvakrát do roka tu máme svetovú špičku v juniorskej a kadetskej kategórii. Nikto iný nerobí tieto dve podujatia osobitne. Samozrejme na mládež dávame oveľa viac ako tých 82.000, to je iba suma zo štátneho rozpočtu. Na turnaje, ktoré spomínam, si peniaze musíme zohnať sami od sponzorov. Taktiež aj účastníci si niečo zaplatia. Do mládeže dávame aj všetky peniaze z registračných poplatkov," uviedol Kríž.
Zväz tak zatiaľ vie pokryť základné potreby, no otázkou je, ako sa situácia zmení po zavedení nových pravidiel prerozdeľovania štátnych dotácii v druhom polroku. "Všetky zväzy sú momentálne v rozpočtovom provizóriu, pretože majú rozpočty schválené iba na prvý polrok. Takže keď porovnám vlaňajšok s prvým polrokom 2013, tak peňazí je menej. Hlavný problém však je, že dnes nikto nevie, aký bude vzorec na výpočet dotácie na druhý polrok. Súčet môže byť ešte nižší, približne rovnaký, alebo možno aj vyšší. Nová koncepcia je tŕňom v oku u viacerých športových zväzov. Krížovi prekáža najmä kritérium popularity a špeciálne spôsob jeho merateľnosti, respektíve nemerateľnosti.
Ďalším spôsobom financovania sú sponzorské peniaze. Tých je však na Slovensku pramálo a Kríž tvrdí, že to bude stále horšie a horšie keďže hospodárska kríza výrazne dopadla na šport až vlani a v prebiehajúcom roku. Stolnotenisový zväz má aspoň výhodu, že už niekoľko rokov spolupracuje s firmami, ktoré zabezpečujú materiálovo-technické vybavenie: "Sponzori sa hľadajú ťažko, ale je to prirodzené, veď kde začať šetriť? Všetky športy vrátane SOV majú problém so získaním sponzorov a nevyzerá to, že by sa v krátkom čase situácia nejako zmenila. Stolnotenisový zväz nemá roky hlavného sponzora, máme však niekoľko menších a máme dlhoročných materiálových sponzorov. Situácia však nie je kritická len na Slovensku, ale celosvetovo.
Skúsenosti trénerky Marty Brúderovej
Marta Brúderová má blízko k akémukoľvek športu už od mlada. Najviac jej však učaroval stolný tenis. Počas svojej kariéry rozhodovala o nejednom zápase, trénovala, hrala, i písala. Je autorkou niekoľkých knižných publikácií, vďaka ktorým zmapovala históriu tohto športu na Slovensku, aj na východe. Ako prezradila, najviac ju bavila práca s mládežou, no hovorí, že s týmto športom nie je nikdy neskoro začať. Pod jej vedením sa v Košiciach organizovali Senior ligy, pri práci s mládežou to boli špeciálne sústredenia.
Začala sa vo Vranove nad Topľou, kde som chodila na gymnázium. Oslovili ma vtedy hráči z Lokomotívy, ktorí hrali stolný tenis, ale aj iné športy, takže som v počiatkoch absolvovala aj iné športové aktivity. Keď som potom išla na vysokú školu, chcela som hrať hádzanú. Nuž a k stolnému tenisu som sa potom dostala až po ukončení vysokej školy. V Humennom som sa začala venovať deťom, boli to moje prvé trénerské začiatky, vtedy som si urobila aj trénerskú licenciu a aj som trošku hrávala za ženy. Musím však povedať, že som nikdy nepatrila k excelentným ligovým hráčkam. Bola som len na krajskej úrovni. Je to však veľké plus, keď vie človek hrať a chce odovzdávať tieto vedomosti ďalej.
Mnohí hovoria, že ste sa významne zaslúžili o rozvoj stolného tenisu nielen tu u nás na východe, ale že sa to dotklo celého Slovenska. Možno to súvisí s tým, že som bola dvadsaťpäť rokov predsedníčkou Východoslovenského stolnotenisového zväzu. Tá práca ma zaujala, neodradilo ma ani to, že som bola stále sama žena.
Jediná žena? Je to skôr o funkciách. Nie o tom, že ženy nechcú hrať alebo nehrajú. Skôr ide o ten čas, ktorý venujete iným a nemôžete za to čakať nič.
Bola to práca s deťmi. Ja som bola trénerkou mládeže odjakživa, nevenovala som sa dospelým, iba ak začiatočníkom. Je to inak dosť dôležité, aby sa ľudia naučili dobré základy, lebo od toho bude záležať, ako budú potom neskôr hrať. Často nás mätie, že top hráči vedia veľmi dobre hrať top spin, vedia údery, ale nevedia podávať servis. A to je jedna z vecí, ktorú sa musí hráč naučiť, aby ho potom neskôr rozhodcovia nešikanovali tým, že mu berú body počas stretnutí.
Niektorí ľudia sa hnevajú za pomenovanie stolného tenisu - pingpong. Pingpong bol v prvopočiatkoch vzniku stolného tenisu, kým sa stolný tenis nestal hrou, ktorá bola zaradená medzi športy a následne do medzinárodnej federácie ITTF. Slovo pingpong sa používa dodnes, existujú aj majstrovstvá sveta v pingpongu. Je to však odlišné, hrá sa na stole, s inými raketami aj pravidlami.
Stolný tenis v klube Blatné
Ako všetci vieme, stolný tenis je špecifický šport, v ktorom sa môžu uplatniť všetky vekové kategórie. Je dôležité začať hrať čo v najnižšom veku, no nikdy nie je neskoro.
Na tradičnom Štefanskom turnaji v Pezinku za účasti 114 hráčov, som sa zúčastnil z nášho klubu ako jediný, no podarilo sa mi obsadiť 1. Novoročného turnaja v Čataji sa zúčastnili viacerí naši hráči : P. Fekete, P. a M. Valovič, K. Bauer a M.
Rozhovor so stolným tenistom Filipom Delinčákom
Stále ešte len sedemnásťročný stolný tenista Filip Delinčák začal so svojím športom v šiestich rokoch vďaka svojmu starému otcovi a jeho nadšenie pretrváva až dodnes. Člen Juniorského olympijského tímu sa momentálne nachádza na 18. mieste svetového rebríčka, pričom v kariére už vybojoval bronz vo štvorhre na mládežníckych majstrovstvách Európy. Rodák z Čadce sa aktuálne pripravuje v Prievidzi pod vedením Sašu Dragaša a v budúcnosti by sa rád prebojoval na olympijské hry.
Ako si sa dostal k stolnému tenisu?
Na stolný tenis ma naviedol môj dedo, ktorý hráva od dvadsiatich rokov až dodnes. Priviedol ma do športovej haly v Čadci, kde som vyrástol. Spomínam na tieto časy veľmi rád, keďže popri stolnom tenise ma brával na rôzne aktivity ako plávanie, futbal a podobne.
Bol teda starý otec tvoj prvý tréner?
Áno, bol to dedo. V Čadci sme mali rôznych trénerov, ale zo začiatku ma viedol hlavne on. Potom sa ma v Čadci ujali extraligoví hráči, ktorí trénovali seba aj deti. Zhruba o tri-štyri roky som prestúpil do českého Havířova, kde som pôsobil približne dva a pol roka. Potom som išiel do Prievidze, kde ma trénuje Saša Dragaš. On je pôvodom zo Srbska, pričom tu otvoril stolnotenisové centrum. V Prievidzi pôsobím už tretí rok.
Je možné skĺbiť školu s vrcholovým športom?
Chodím na Súkromnú strednú športovú školu v Trenčianskych Tepliciach a mám individuálny študijný plán. Dá sa to zvládať pomerne ľahko, ale cez deň nemám príliš veľa času na iné aktivity. Buď trénujem, alebo sa učím. Musím robiť slohové práce alebo iné zadania do školy. Teraz mi cez internet zo školy posielajú úlohy a posielam im to vypracované naspäť. Rovnako mávame písomky, na ktoré dostaneme určitý čas a musíme ich vyplniť.
Mohol by si nám priblížiť, ako vyzerá tvoj bežný tréningový deň?
Prvý tréning sa začína o desiatej, pričom trvá až tri hodiny. Následne je čas na obed, poobede mám dve hodiny pauzu. Potom sa zasa začína o pol štvrtej ďalší tréning, ktorý trvá dva až tri hodinky. Potom je večera a učenie. Niekedy idem s kamarátmi von, čo sa však nedá stíhať úplne často, keďže sa naplno venujem športu.
Ako sa môžeš pripravovať v aktuálnom období, ovplyvnil tvoj tréning koronavírus?
Keďže môj tréner má stolnotenisové centrum, ktoré postavil, tak ma to príliš neovplyvnilo. V hale sme len my dvaja a uňho aj bývam. Ide o to, že som z iného mesta. Sme teda ako keby z jednej domácnosti. Môžeme si zahrať, kedy chceme.
Máš za sebou viacero úspechov, ktorý z nich by si zaradil najvyššie?
Najvyššie by som vo svojom rebríčku zaradil dva úspechy, ktoré sa mi v mojej kariére podarilo zaznamenať. Jeden z nich je, keď som s Adamom Klajberom vybojoval tretie miesto na majstrovstvách Európy vo štvorhre. Bol to neopísateľný moment, keď sme sa dostali do semifinále v rumunskom meste Kluž-Napoca. Slovensko vtedy po mnohých rokoch získalo medailu z európskeho šampionátu. Zažil som tam aj super atmosféru. Druhý veľký úspech bol, keď som sa predral do finále na turnaji v Maroku. Prehral som následne vo finále s Francúzom.
Na aký zážitok spomínaš najradšej?
Najviac som si užíval začiatky s dedom. Nechcel odo mňa, aby som stále len „robil“ ten istý šport, ale kombinovali sme to. Takisto som s ním rád trávil čas. Najradšej si spomínam práve na tieto časy, keď ma dedo priviedol k môjmu športu.
Vzhliadaš k nejakému športovcovi? Máš nejaký vzor?
Rád sa pozerám na hru nemeckého ľaváka Tima Bolla, ktorý je svetová špička. Má veľmi uhladený štýl a hrá s rozumom.
Dosiahol si už zaujímavé výsledky. Aké sú tvoje ciele? Chcel by si sa napríklad zúčastniť aj na olympijských hrách?
Do budúcna by som sa chcel minimálne udržať v TOP 20 na svete a ísť možno aj vyššie. Neskôr v mužoch by som chcel byť v TOP 80 vo svetovom rebríčku. Pre mňa olympiáda znamená niečo veľké, čoho sa nemusím dožiť. Chcel by som sa zúčastniť na olympiáde a zahrať si s rôznymi hráčmi. Je to pre mňa veľká výzva, ktorú by som chcel dosiahnuť.
Čo ťa čaká v najbližšej dobe?
Budúcu sezónu idem hrať do Čiech extraligu a prvú ligu, takže to je najnovšia informácia. Budúca sezóna štartuje v septembri, ale ťažko povedať, aká situácia bude s koronavírusom. Je to ešte otvorené.
Športové úspechy
- 9. MIESTO dvojhra juniorov, WJC Bahrajn 2019 / Svetový pohár
- 2. MIESTO dvojhra juniorov, WJC Morocco 2019 / Svetový pohár
- 1. MIESTO štvorhra juniorov, WJC Morocco 2019 / Svetový pohár
- 9. MIESTO dvojhra juniorov, WJC Poľsko 2019 / Svetový pohár