Puškárstvo Jozef Vachálek bolo založené v roku 2004. Zameriava sa na náročné opravy, úpravy, vývoj, výrobu, znehodnocovanie a ničenie strelných zbraní. Po dohode je možné priamo v tejto firme objednať, zakúpiť a upraviť zbraň presne podľa predstáv zákazníka.
Pred tým, než u niekoho necháte zbraň v úschove, overte si, či je držiteľom príslušnej skupiny zbrojnej licencie. Vykonávať opravy a úpravy zbraní môže len držiteľ zbrojnej licencie sk. B.
Ak Vám zbraň upraví alebo opraví niekto iný ako držiteľ zbrojnej licencie sk. B, tak Vám bude automaticky zrušená záruka na zbraň alebo príslušenstvo, kvôli neodbornému zásahu, neodbornej montáži, neodbornej úprave, neodbornej oprave. Trestného činu sa dopúšťa ten, čo vykoná komerčným spôsobom opravu alebo úpravu zbrane a nebude držiteľom sk. B (§ 251 Zákona 300/2005 Z.z. Trestný zákon).
Vývoj Nábojov
Jedným z najdôležitejších momentov pri vývoji zbraní bol nepochybne vznik jednotných nábojov. Umožnili prudký rozvoj revolverov a boli základným predpokladom pre vznik samočinných pištolí a pušiek. V roku 1827 nemecký puškár Dreyse vyvinul jednotný náboj na ihlový zápal, ktorý sa nerozšíril pre mnohé svoje nedostatky. Lepším pokusom bol v roku 1836 vznik náboja na kolíčkový náboj, ktorý bol vyvinutý francúzskym puškárom Lefaucheuxom.
Pôvodné kusy mali lepenkovú nábojnicu, v roku 1853 boli vyvinuté s kovovou nábojnicou. Tento náboj mal niekoľko nedostatkov hlavne v oblasti bezpečnosti pri manipulácii a komplikácií pri nabíjaní. Ďalšie pokusy sa robili s nábojmi na okrajový zápal, ale najlepšie výsledky sa dosiahli s nábojmi na stredový zápal. Tento typ vznikol v roku 1861. Zápalku mal umiestnenú v strede dna nábojnice. Systém tohto typu náboja sa zachoval dodnes.
Prečítajte si tiež: Airsoft na Slovensku: Vekové obmedzenia
Konštrukcia Náboja
Z konštrukčného hľadiska náboj tvoria štyri hlavné časti: nábojnica, strela, prachová náplň a zápalka. Pritom nábojnica je časť, do ktorej sa montujú ostatné časti a tak náboj tvorí jeden celok. Tvar, rozmery a materiál náboja sú určené mnohými požiadavkami, ktoré sú kladené na náboj. V zbrojárstve spravidla náboj má určujúci smer, lebo zbraň sa vyrába pre náboj a nie naopak.
Nábojnica
Nábojnica je dôležitou súčasťou náboja. Môže mať rôzne tvary a rozmery, jej hlavnou funkciou je spojiť súčasti náboja v jeden celok. Musí spĺňať požiadavky na ňu kladené z hľadiska presnosti výroby, trvanlivosti, pevnosti a mnohé ďalšie. Vyrába sa z mozadze, ocele, medi, hliníku a iných kovov. V prípade oceľových nábojníc je nutné použiť povrchovú ochranu.
Strela
Strela je súčasťou náboja, je zalisovaná do hrdla nábojnice. Špára medzi nábojnicou a strelou býva často lakovaná z dôvodu zaistenia vodotesnosti. Strela vystrelením (tlakom horiacej prachovej náplne) opustí hrdlo nábojnice, prechodom v hlavni zbrane dostáva správny smer a roztočí sa (stabilizuje sa rotáciou). Po opustení hlavne letí po balistickej krivke do cieľa, kde pôsobí svojou kinetickou energiou. Jednoduchšie sa dá povedať, že strela je jedinou súčasťou náboja, ktorá po vystrelení vykoná svoju prácu v cieli. Ostatné súčasti náboja už sú spotrebované a sú len odpadom.
Prachová Náplň
Strelu náboja do pohybu uvádza chemická energia, ktorá vznikne pri horení prachovej náplne. Prachová náplň je tvorená chemickými zlúčeninami. V minulosti sa používal tzv. čierny prach, v súčasných nábojoch sa prevážne používa bezdýmny prach nitrocelulózový, prípadne diglykolový, či nitroguanidinový. Prach tvoria rôzne veľké zrná, ktorých tvar a rozmery sú určené výrobcom. Pritom limitujúcim faktorom sú požiadavky kladené na prachovú náplň z technologických a balistických hľadísk.
Zápalka
Zápalka je najmenšia súčasť náboja. Je zalisovaná do dna nábojnice a spravidla je špára medzi zápalkou a nábojnicou lakovaná, aby spojenie bolo vodotesné. Úlohou zápalky je zapáliť prachovú náplň v nábojnici a to tak, že keď úderník zbrane dopadne na dno zápalky, zo vzniknutého tlaku medzi úderníkom a kovadlinkou prakticky vybuchne zápalná zlož zápalky. Oheň prenikne cez zátravku nábojnice do prachovej náplne, ktorú potom zapáli. Kovadlinka je hrot na dne náíbojnice, alebo je priamou súčasťou zápalky. Z konštrukčného hľadiska rozlišujeme dva typy zápaliek a to: Berdan a Boxer.
Prečítajte si tiež: Získanie zbrojného preukazu
Druhy Zbraní
- Guľovnica - dlhá zbraň s drážkovanou hlavňou, strieľa sa z nej jedna strela.
- Brokovnica - dlhá zbraň s hladkou hlavňou, strieľa sa z nej broková náplň.
- Kombinované zbrane - dlhé zbrane s hlavňami pre brokové i guľové náboje (guľobrokovnica, kozlica, trojča, trojačik, trojak, dvojakový trojak, štvorča).
Kalibre Zbraní
Kaliber brokových zbraní sa označuje počtom guliek odliatych z olova, ktoré presne vypĺňajú svetlosť hlavne. Čím je väčšie číslo, tým je menší kaliber.
Kaliber guľových zbraní sa udáva ako dvojnásobok dvoch čísel, z ktorých prvé znamená priemer vývrtu hlavne v mm a druhé dĺžku nábojnice v mm.
Lapovanie Hlavne
Lapovanie je zaleštenie plôch (mikrotrhliniek), ktoré v hlavni ostali po nástrojoch, ktoré hlaveň vyrobili. Cieľom je dosiahnuť čo najhladší povrch vnútra hlavne. Drsnosť sa meria v mikrónoch, čím menšie číslo, tým hladšia hlaveň. Rozdiel v drsnosti hlavne závisí od metódy výroby (preťahovaním, škrabaním, kovaním) a spôsobu povrchovej úpravy (nitridovanie, kryogen, tvrdochróm). Lapovaním sa hlaveň vždy zaleští.
Existujú dva spôsoby lapovania:
- Chemické čistenie - používa sa prípravok obsahujúci amoniak alebo neabrazívna čistiaca pasta a olej.
- Lapovanie lapovacou pastou - používa sa abrazívna pasta a kefky. Je potrebné dbať na dôkladné odstránenie pasty po lapovaní a neprechádzať cez hranu ústia hlavne.
Vzduchové Pištole
Vzduchová pištoľ patrí do skupiny ručných zbraní, pri ktorých je projektil poháňaný pomocou mechanicky stlačeného vzduchu alebo iného plynu (pričom streľba nezahŕňa žiadnu chemickú reakciu), na rozdiel od ostrých strelných zbraní, ktoré používajú projektil uložený v nábojnici naplnenej výmetnou látkou. Projektil pre vzduchové zbrane je buď guľový brok alebo sférická diabolka. Vzduchovky patria medzi najstaršie pneumatické technológie.
Prečítajte si tiež: Vložná hlaveň a jej výhody
Najstaršia vzduchová pištoľ je uložená v múzeu Livrustkammaren v Štokholme a datuje sa asi k roku 1580. V 17.storočí sa vzduchové zbrane v kalibroch .31 až .51 používali na lov srnčej a diviačej zvery. Tieto vzduchové pušky mali vzduchový zásobník, pomocou ktorého dokázal projektil získať 200 až 300 m/s rýchlosť.
V súčasnosti sa vzduchové zbrane používajú na lov, proti škodcom, na rekreačnú streľbu a športové súťaže, ako napr. olympijská disciplína vzduchovej pušky a pištole na 10m.
Druhy Vzduchových Mechanizmov
- Pružinovo-piestové - využívajú kompresný valec s pružinou a piestom.
- Pneumatické - využívajú stlačený vzduch natlačený do vnútorného zásobníka pomocou pumpovacieho mechanizmu.
- PCP (Pre-Charged Pneumatic) - plnia sa externým zdrojom vzduchu.
- CO2 - využívajú zásobníky s natlačeným plynom CO2.
Strelivo
Munícia je súprava, ktorá nabíja strelnú zbraň. Obsahuje minimálne hnaciu náplň a jeden alebo viac projektilov. Etymologicky znamená vec, ktorou je človek vybavený. Je neoddeliteľná od zbrane. Bez nej by zbraň nebola ničím iným než neškodným predmetom. Práve strelivo tvorí samotnú podstatu strelnej zbrane.
Z konštrukčného hľadiska náboj tvoria štyri hlavné časti: nábojnica, strela, prachová náplň a zápalka. Pritom nábojnica je časť, do ktorej sa montujú ostatné časti a tak náboj tvorí jeden celok. Tvar, rozmery a materiál náboja sú určené mnohými požiadavkami, ktoré sú kladené na náboj. V zbrojárstve spravidla náboj má určujúci smer, lebo zbraň sa vyrába pre náboj a nie naopak.
Streľba má päť hlavných zložiek. Bez jednej z nich nebude strelivo funkčné. Známa tiež ako puzdro, hlavnou úlohou tejto časti munície je spojiť všetky komponenty dohromady. Je to akási nádoba, v ktorej sa nachádza prach, zápalná kapsula a zápalka. Na konci nábojnice (jej hrotu), medzi jej prispôsobenými zliatinovými perami, sa nachádzajú strely. Táto časť puzdra je často potiahnutá vrstvou tuku. Keďže sa má deformovať bez toho, aby podľahla, je vyrobená zo zliatiny vhodnej na tento účel. Preto sa puzdro často vyrába z mosadze alebo hliníka. Keď je vyrobené z mosadze, môže sa deformovať bez toho, aby podľahlo. Tento materiál uľahčuje prestavbu nábojnice pri ďalšom nabíjaní.
Druhy Streliva
- Slepé náboje - neobsahujú žiadny prach.
- Incendentné náboje - zložené najmä z fosforu.
- Priebojné náboje - s tvrdým jadrom.
- Výbušné náboje - obsahujú nitrocelulózu alebo tetryl obalený zápalkou.
Kalibre Streliva
Kaliber je predovšetkým vonkajší priemer strely. Skutočný kaliber sa používa, keď sa hovorí o priemere strely, a menovitý kaliber, keď sa hovorí o názve streliva. Niekedy skutočný kaliber nezodpovedá presne skutočnému priemeru strely. Pre rovnaký skutočný kaliber môže mať strelivo odlišný názov v závislosti od množstva prítomného prachu.
Drážkovaná Hlaveň
Drážkovaná hlaveň sa tvarovo podobá hlavniam reálnych zbraní. U nich drážky roztočia guľku v ose hlavne, čo spôsobuje stabilizáciu guľky pri lete. Guľka sa v podstate zavŕtava do vzduchu a nekýve sa do strán. Týmto efektom sa predlžuje dostrel a rapídne zvyšuje presnosť. Hlavne môžu mať drážky ľavotočivé, alebo pravotočivé a majú rôzne stúpanie. Závisý to od typu zbrane a náboja.
V airsofte má drážkovaná hlaveň 6 pravotočivých drážiek, ktoré sú hlboké len niekoľko stotín, až desatinu milimetra.
Hlaveň s drážkami sa kontroluje kolíznu dráhu BB použitím vzdušných kanálov pre navádzanie odrazu BB na len určitých špecifických miestach. Kontrolovaním takto predpokladateľných miest odrazu sa značne redukuje počet odrazov a počet možných výstupných ciest z hlavne.
Ideálna úšťová rýchlosť pre použitie tejto hlavne je 310-330 FPS (0.94-1 Joule). Pod túto hranicu taktiež funguje, ale energia už nieje dostatočná pre ďaleký dostrel. Pre rýchlosti nad hranicou 330 FPS je už rýchlosť vzduchu unikajúceho drážkami vysoká a spôsobuje opačný efekt.
SA vz. 58
SA vz. 58 je kvalitná a spoľahlivá zbraň, čo potvrdzuje aj to, že slúži dodnes a je využívaná nielen na Slovensku a v Českej republike, ale aj u indických špeciálnych silách a tiež aj u elitnej izraelskej jednotky namiesto AK-47 ako zbraň v ráži 7.62x39. Nejedná sa o modernú zbraň a v mnohom zaostáva, hlavne čo sa taktickej výbavy týka, avšak na trhu je dostatok kvalitných doplnkov či už českej, alebo izraelskej či švajčiarskej výroby. Vďaka nim sa z SA vz. 58 môže stať moderná zbraň pripravená na najdrsnejšie bojové podmienky. Zbraň na ktorú sa možno spoľahnúť a to čo stráca na presnosti a väčšom spätnom ráze než je u zbrani 5.56x45 NATO, opláca na odolnosti a už zmienenej spoľahlivosti. Pri použití vhodného kompenzátoru sa z SA vz. 58 stáva stabilná zbraň schopná únosne strieľať aj dlhšími dávkami.
Technické Parametre SA vz. 58
| Parameter | Hodnota |
|---|---|
| Kaliber | 7,62 mm |
| Náboj | 7,62x39 mm vz. 43 |
| Účinný dostrel | 400 m |
| Maximálny dostrel | 2800 m |
| Hmotnosť | Max. 3,5 kg (požadovaná) |